Portál:Byzantská ríša/Vybraný obrázok/Archív

Ikona Bohorodičky – august 2019

Ikona Bohorodičky

Ikona Theotokos (Bohorodičky) z Kláštora svätej Kataríny na polostrove Sinaj (6. storočie). Titul Bohorodičky Panne Márii prislúcha od Efezského koncilu (431)

Elmalı Kilise – september 2019 (1)

Strop Chrámu Elmali v Kadócii

Elmalı Kilise (známy aj ako "Jablko") je malý jaskynný kostol nachádzajúci sa v kapadóckej lokalite Göreme. Kostol vznikol okolo roku 1050 vyhĺbením do 4 nepravidelných skalných pilierov.

Panel klananie mudrcov – september 2019 (2)

Slonovinový panel

Klananie mudrcov, slonovinový panel (pôvodne diptych) z Byzantskej ríše vytvorený v kláštore v Thesálii v 6. storočí, panel zobrazuje Pannu Máriu s Ježišom, ktorému traja králi prinášajú dary Britské múzeum.

Freska kláštora v Gračanici – október 2019 (1)

Usnutie Panny Márie

Kláštor v Gračanici (Manastir Gračanica) je pravoslávny kláštor na území Kosova. Od roku 2006 je pamiatkou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kláštor založil v roku 1315 srbský vládca Štefan Uroš II. Milutin a dokončený bol v roku 1321. Kláštor bol vybudovaný v byzantsko-srbskom umeleckom štýle. Na vybranej freske z interiéru kláštorného kostola je zobrazená scéna usnutia Panny Márie, matky Ježiša Krista.

Busta cisára Leva I. – október 2019 (2)

Lev I.

Lev I. Trák bol východorímsky cisár v rokoch 457 až 474. Pôvodne vojenský veliteľ bol prvým známym cisárom korunovaným duchovnou osobou (konštatinopolským patriarchom). Významný bol Levov vplyv na západe, kde aktívne dosadil cisára Anthemia na trón, menej úspešné bolo jeho ťaženie proti Vandalom, či politika vedená s Ostrogótmi a Hunmi, ktorí v tomto období často plienili Balkán. Na obrázku možno vidieť zreštaurovanú bustu cisára Leva I. z roku 470, v súčasnosti je vystavená v parížskom Louvre.

Zlatý histamenón cisárovien Zóé a Theodory – november 2019 (1)

Cisárovné Zóé a Theodora

Zóé a Theodora boli byzantské vládkyne dosadené na trón v priebehu nepokojov postavených proti neobľúbenému cisárovi Michalovi V. a tzv. paflagónskemu klanu z ktorého pochádzal. Michal V. sa totiž po svojom nástupe na trón zachoval nevďačne, ako voči svojmu strýkovi Jánovi Orfanotrofovi, tak i voči svojej adoptívnej matke cisárovnej Zóé. Panovníčky síce pre nezhody medzi sebou samostatne vládli len dva mesiace, následne si cisárovná Zóé vzala za muža Konštantína Monomacha, ktorý sa stal cisárom. Theodora ešte krátko vládla po smrti svojej sestry a jej manžela. Spolu s ňou vymrel aj mocný macedónsky rod. V Byzantskej ríši okrem nich samostatne vládla len cisárovná Irena. Na obrázku je zlatá minca - histamenón panovníčok z roku ich vlády (1042).

Byzantské (a rímske) lamelové brnenie – november 2019 (2)

Moderná rekonštrukcia byzantského lamelového brnenia

Moderná rekonštrukcia byzantského lamelového brnenia nazývaného klibanion (κλιβάνιον). Brnenie bolo používané byzantskou ťažkou jazdou - tzv. katafraktami, ktorí po latinsky aj niesli meno clibanarius. Katafrakti najmä od polovice 10. storočia (vláda Nikefora II.) tvorili jadro byzantských elitných síl. Podobné brnenie možno vidieť oblečené i na cisárovi Bazilovi II. na vyobrazení v žaltári Bazila II.

Svätý Mikuláš z Myry – december 2019 (1)

Sv. Mikuláš z Myry

Sinajská ikona z 13. storočia zobrazujúca svätého Mikuláša z Myry.

Svätý Mikuláš z Myry bol kresťanský svätec žijúci v 4. storočí v Malej Ázii. Mikuláš patril k významným biskupom svojej doby. Podľa tradície sa mal zúčastniť aj prvého nicejského koncilu. Už za svojho života sa stal známym. Hoci nikdy nebol oficiálne kanonizovaný, jeho kult sa rozšíril krátko po jeho smrti. Najmä v krajinách, kde sa kresťanstvo šírilo z Byzancie, ale i inde v kresťanskom svete patrí sv. Mikuláš patrí k najobľúbenejším a najctenejším svätcom. Je taktiež patrónom viacerých profesií ale i Ruska. Väčšina kresťanov si pamiatku sv. Mikuláša tradične pripomína 6. decembra, ortodoxné vierovyznania používajúce starý juliánsky kalendár 19. decembra.
S Mikulášovou osobou je spojených viacero legiend. Okrem legiend vyzdvihujúcich Mikulášovu dobročinnosť a láskavosť v neskoršom období vznikla apokryfná legenda zobrazujúca Mikuláša ako horlivého ochrancu kresťanstva proti arianizmu. Na prvom koncile v Nikaii mal Mikuláš podľa legendy zaútočiť na istého prívrženca arianizmu (neskôr stotožneného so samotným Ariom). Príbeh sa stal aj námetom viacerých umeleckých diel a ikon. Dnes je táto legenda z viacerých dôvodov považovaná za nepravdivú a vyvrátenú a spochybňovaná je aj Mikulášova účasť na prvom ekumenickom koncile.

Vianoce – december 2019 (2)

ikona

Najstaršia dochovaná ikona Narodenia Ježiša Krista, Kláštor svätej Kataríny, Sinaj

Sviatok Narodenia Ježiša Krista (Vianoce) bol v rímskom svete pôvodne spojený a oslavovaný spolu so sviatkom Zjavenia Pána (6. januára). Ako samostatný sviatok 25. decembra začal byť slávený v 4. storočí, prvýkrát v Antiochii v roku 376. Sviatok patril k Dodekaortionu, dvanástim hlavným liturgickým sviatkom. V Rímskej ríši sviatok nahradil rímsky pohanský sviatok nepremožiteľného slnka (sol invictus). Sviatku predchádzal 40-dňový pôst, dnes vo východnom liturgickom okruhu označovaný aj ako Filipovka (pôst sa začína na deň sviatku apoštola Filipa). Sviatok bol v byzantskom svete oslavovaný najmä nábožensky, čo zdôrazňovali aj zachované sviatočné homílie. Cisárove Vianoce boli rôznorodé, podľa ceremoniálu De cerimoniis aulae Byzantinae mal cisár viacero povinností a pomerne nabitý denný program. Vyobrazenia Narodenia Krista boli v byzantskom výtvarnom umení pomerne bežné a zachovali sa už od ranokresťanských čias. Pôvodne šlo o jednoduché obrazce zachytávajúce iba najdôležitejšie osoby, neskôr vznikli naratívnejšie a väčšie scény známe predovšetkým z početných ikon.

Grécky oheň – január 2020

grécky oheň

Grécky oheň bola horľavá, možno i vybuchujúca zmes schopná horieť aj na vode. Išlo o byzantskú zbraň využívanú najmä námorníctvom, ale aj pri dobývaní miest. Za jej vynálezcu býva považovaný inžinier Kallinikos z Heliopolu. Presná zmes gréckeho ohňa bola štátnym tajomstvom a dnes nie je známa, pravdepodobne sa na jej výrobu ale používala surová nafta, smola a síra. Známy nie je ani presný mechanizmus využívaný na vrhanie, či chrlenie tekutiny. Zbraň poskytovala Byzantíncom technologickú výhodu a napomohla im ku viacerým víťazstvám a k dlhý čas aj udržiavaniu thessalokracie, vlády nad morami. Významnými víťazstvami, kde bola zbraň použitá bolo napr. odrazenie arabského útoku na Konštantínopol v rokoch 678 a 817, či k odrazeniu ruského útoku na mesto v roku 941. Na miniatúre z madridského rukopisu kroniky Jána Skylitza (13. storočie) je znázornené použitie gréckeho ohňa proti lodiam povstalca Tomáša Slovana.

Bitka pri Belasici/Kleidone – február 2020

Kleidon

Bitka pri Belasici (alebo aj pri Kleidone) v roku 1014 bola jedna z najvýznamnejších bitiek byzantského cisára Bazila II. Bitka skončila zdrvujúcou porážkou prvej bulharskej ríše. Do byzantských rúk padlo vyše 14 000 bulharských bojovníkov, ktorých následne nechal Bazil oslepiť a len jednému zo sto ponechal jedno oko, aby mohol svojich spolubojovníkov doviesť domov, čo Bazilovi vynieslo titul Bulgaroktonos (Bulharobijec). Keď bulharský vládca Samuil videl zvyšky svojej armády, ranila ho mŕtvica a o niekoľko dní neskôr zomrel. Obrázok porážky Bulharov pochádza z kroniky Jána Skylitza.

Chalcedónsky koncil – marec 2020

Ekumenický koncil

Chalcedónsky koncil bol 4. ekumenický koncil. Uskutočnil sa v roku 451 v byzantskom meste Chalcedón v Bitýnii v Malej Ázii. Rozhodol v dlhotrvajúcom a veľmi ostrom spore týkajúcom sa vzťahu božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi v prospech náuky o dvoch prirodzenostiach (dyofyzitizmus). Odsúdil teda monofyzitizmus i nestoriánstvo a sformuloval tzv. Chalcedónske vyznanie viery. Ježiš Kristus, ako druhá osoba Najsvätejšej Trojice, mal podľa neho súčasne ľudskú i božskú prirodzenosť, obe dve prirodzenosti nie sú v Kristovi „ani zmiešané, ani oddelené“ (tzv. náuka o dvoch prirodzenostiach). Koncil odmietajú tzv. orientálne cirkvi. Obrázok zobrazuje maľbu Chalcedónsky koncil od Vasilija Ivanoviča Surikova z roku 1876.

Hagia Sofia – apríl 2020

Mozaika v Hagii Sofii

Chrám Hagia Sofia v dnešnom Istanbule patrí k najvýznamnejším kultúrnym a historickým pamiatkam na svete. Súčasný chrám vznikol za vlády cisára Justiniána I. v prvej polovici 6. storočia, avšak na jeho dielo neskôr opravami a úpravami nadviazali ďalší byzantskí cisári a osmanskí sultáni. Významnú časť interiérovej výzdoby tvoria mozaiky, ktoré možno rozdeliť na figurálne a nefigurálne. Figurálne obrazy vznikali najmä v neskoršom období po tom, čo sa Byzantská ríša vysporiadala s obrazoboreckou krízou. Na obrázku sa nachádza figurálna mozaika z obdobia Macedónskej dynastie (10. stor., macedónske umenie), zobrazujúca cisára Justiniána I. (zakladateľa chrámu) a cisára Konštantína I. (zakladateľa mesta) s Pannou Máriou a malým Kristom uprostred (Theotokos).

Gregor Nysský – máj 2020

Gregor Nysský

Freska v Chráme Chóra v dnešnom Istanbule. Na freske je znázornený patristický filozof a teológ Gregor Nysský. Gregor Nysský bol spolu so svojim bratom Bazilom Veľkým a Gregorom Naziánskym predstaviteľ tzv. kapadóckej školy. Škola kapadóckych otcov sa podieľala na formovaní všeobecného (nicejského) prúdu exegézy Biblie a rozvoji christologickej teológie, ako i učenia o Svätej Trojici, či kresťanskom živote. Sformovali základnú kresťanskú teologickú formuláciu o tajomstve Boha a položili základy byzantskej kresťanskej filozofie a teológie. Boli ovplyvnení platonizmom a novoplatonizmom.

Konštantín XI. – jún 2020

Konštantín XI.

Na obrázku sa nachádza moderná socha posledného byzantského cisára Konštantína XI. Palaiologa, ktorý vládol Byzantskej ríši od roku 1449 do 29. mája 1453, keď osmanský sultán Mehmed II. dobyl hlavné mesto Byzantskej ríše Konštantínopol (dnešný Istanbul). Pád Konštantínopola (a Byzantskej ríše) bol významným medzníkom v európskych i svetových dejinách a býva považovaný za jeden z dátumov konca stredoveku a začiatku novoveku.

Bohorodička Ljevišská – júl 2020

Bohorodička Ljevišská

Freska Panny Márie Eleusy s Kristom dieťaťom v Chráme Bohorodičky Ljevišškej v kosovskom Prizrene, neskoré, modifikované komnénovské obdobie. Ikonograficky ide o vzácne zobrazenie Bohorodičky s košíkom na chlieb, ktorý drží pre svojho syna - Krista Kŕmiteľa (Kŕmiteľ je Kristovo pomenovanie zo slovanskej inskripcie). Fresková kompozícia nie je zachovaná celá, pôvodne obsahovala aj časť so skupinou ďalších ľudí na susednom pilieri, ku ktorým sa Kristus a Bohorodička nakláňajú a ktorým Kristus ponúkal "chlieb života".

Enrico Dandolo – august 2020

Enrico Dandolo

Benátska strieborná minca grosso (aj matapan) zavedená dóžom Enricom Dandolom (na minci spolu s apoštolom Marekom). Enrico Dandolo patril k vodcom a hlavným aktérom IV. križiackej výpravy, ktorá sa skončila dobytím Konštantínopola a dočasným zánikom Byzantskej ríše v roku 1204. Pochovaný bol v Chráme Hagia Sofia.

Baptistérium ortodoxných - september 2020

Baptistérium ortodoxných v Ravenne, stropná mozaika

Baptistérium ortodoxných v Ravenne, stropná mozaika. Baptistérium ortodoxných je oktogonálna ranokresťanská stavba. Využívané bolo na udeľovanie sviatosti krstu. Vzniklo okolo roku 400, kupola bola vytvorená v roku 450. Okrem neho sa v Ravenne nachádza aj neskôr vytvorené Baptistérium ariánov. (pozri aj: Ranokresťanské pamiatky v Ravenne)

19. Byzantské granáty a ježky – október 2020

granáty

Keramické granáty, ktoré boli naplnené gréckym ohňom a vrhané na nepriateľa a ostnaté kovové ježky z 10. až 12. storočia z Chanie (Kréta), dnes Národné historické múzeum v Aténach, Grécku.

Menológium, Domitián – november 2020

Domitián

Pohreb Domitiána z Melitene v Menológiu Bazila II. Menológium je jedno z hlavných diel byzantského knižného maliarstva. Obsahuje okolo 430 iluminovaných vyobrazení kresťanských svätcov a najvýznamnejších príbehov z Biblie. Bolo vytvorené okolo roku 1000 pre cisára Bazila II.

Svadobný prsteň – december 2020

Svadobný prsteň

Zlatý byzantský svadobný prsteň zo 6. storočia. Vzácny, osemhranný prsteň je zdobený ôsmimi výjavmi zo života Ježiša Krista. Využitá bola výtvarná inkrustačná technika niello. Scénam kombinovaným do akejsi obrazovej modlitby boli pripisované ochranné vlastnosti. Osemhraná obruč niektorých prsteňov podnecuje názory, že mali byť ako amulety zamerané pôrod. Dnes sa prsteň nachádza vo Walters Art Museum v americkom Baltimore.

Konštantínopolské hradby – január 2021

Konštantínopolské hradby

Konštantínopolské hradby cisára Theodosia II. v dnešnom Istanbule. Na obrázku sa nachádza obnovená Charisiova alebo Adrianopolská brána (Edirnekapı). Cez túto bránu do mesta vstúpil osmanský sultán Mehmed II. po tom, čo v roku 1453 dobyl Konštantínopol.

Teodor IV. Balsamon a Ióannes Zónaras – február 2021

Balsamon

Byzantská cirkevnoprávna zbierka kánonov s komentárom antiochijského patriarchu Teodora IV. Balsama a právnika Ióanna Zónara, 13. storočie

Kamea s Theodórom Stratélatom – marec 2021

Byzantská kamea zo 14. storočia, sardonyx. Na šperku je vyobrazený byzantský vojenský svätec, mučeník Theodóros Stratélates. Dnes Walters Art Museum, Baltimore, Maryland, USA.

Vražda Romana III. – apríl 2021

Vražda byzantského cisára Romana III. v kúpeľoch v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky. Vraždu Romana III. v kúpeľoch popisuje vo svojom diele dobový historik Michaél Psellos. O príčine cisárovej smrti sa však dodnes vedú spory. Cisárovo zdravie totiž dlhodobo upadalo, čo mohlo byť dôsledkom dlhodobého príjmu malých dávok jedu, ktoré mu mala podsúvať cisárovná Zóé a eunuch Ióannes Orfanotrofos.

Biely anjel – máj 2021

Biely anjel z Monastiera Mileševa v Srbsku je jedným z najväčších úspechov srbského a európskeho stredovekého maliarstva. Freska je datovaná do obdobia okolo roku 1235, ide o dielo anonymných umelcov. Zobrazuje anjela Pána, ktorý sa objavuje pri prázdnom Kristovom hrobe a oznamuje jeho vzkriesenie. Freska je súčasťou jedného väčšieho diela Myronosiči pri Kristovom hrobe. Obrázok Bieleho anjela z Mileševy bol ako správa poslaný v prvom signáli satelitného vysielania z Európy do Ameriky a neskôr bol odoslaný aj do vesmíru v snahe komunikovať s mimozemskými formami života.

Dalmatika Karola Veľkého – jún 2021

Tzv. Dalmatika Karola Veľkého je hodvábne patriarchálne sakkos z polovice 14. storočia, zrejme z Konštantínopola. Modrý kus hodvábu je bohato zdobený zlatom. Zobrazuje cyklus s náboženskou tematikou. Dnes sa nachádza vo Vatikáne. Spojenie s Karolom Veľkým je iba legendou.

Littera Florentina – júl 2021

Littera Florentina

Littera Florentina je pergamenový kódex, rukopis justiniánskych Digest zo 7. alebo 6. storočia. Vzácny rukopis bol od 12. storočia uchovávaný v talianskej Pise, od 15. storočia vo Florencii, odkiaľ pochádza jej názov. Dnes sa nachádza v Laurentiánskej knižnici.

Dromón – august 2021

Model dromónu, byzantskej bojovej lode s veslami. Aténske vojnové múzeum (Polemiko Musio Athinas), Atény, Grécko.

Angelokastro – september 2021

Čelný pohľad na byzantský hrad (a akropolu) Angelokastro na ostrove Korfu. V pozadí sa nachádza Iónske more. Vystavaný bol zrejme za vlády Komnénovcov a plnil významnú obrannú funkciu proti západným nepriateľom Byzancie. V neskoršom období patril Benátkam bojujúcim proti Osmanskej ríši.

Svätoštefanská koruna – október 2021

Svätoštefanská koruna bola korunovačným klenotom uhorských kráľov. Skladá sa z dvoch nesúrodých častí, pričom jej čelenkovú časť tvorí tzv. corona graeca. Táto „grécka koruna“ bola vytvorená z viacerých, pôvodne byzantských, šperkov. Na korune sa v dôsledku toho okrem kresťanských motívov nachádza aj postava byzantského cisára Michala VIII. Duku. Koruna sa dnes nachádza v Országháze (budove Maďarského parlamentu) v Budapešti.

Gruzínski králi a kráľovné, Dávid IV. – november 2021

Freska gruzínskych kráľov a kráľovien v Monastieri Gelati, 12. storočie. Gruzínsko bolo dlhé obdobie pod variabilnou nadvládou Byzancie. Úplne vpravo sa nachádza podobizeň Dávida IV. Budovateľa, posledného gruzínskeho panovníka užívajúceho byzantské čestné tituly. Ich zrieknutím sa zbavil formálnej nadvlády Byzancie, ktorej moc nad Malou Áziou bola v 12. storočí v úpadku.

Parekklésion Chrámu Pammakaristos – december 2021

Interiér parekklésia (kaplnky) Chrámu Pammakaristos (dnešná mešita Fethiye Camii) v Istanbule. Pohľad do kupoly s výjavom Krista Pantokratora. Parekklésion obsahuje početné mozaiky z palaiológovského obdobia.