Preskočiť na obsah

Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 813 článkov.


Fyzikálny portál
Schéma atómu
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. august - 1823 článkov)
1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
31. august
Hermann von Helmholtz


Odporúčaný článok

Vlnová funkcia je v matematike a fyzike riešenie ľubovoľnej vlnovej rovnice, ktorá je obyčajne parciálna diferenciálna rovnica prvého alebo druhého rádu. S vlnovými rovnicami je možné sa stretnúť v klasickej fyzike, napríklad v teórii elektromagnetického poľa, ako aj v modernej fyzike.

Najčastejšie je možné sa s týmto pojmom stretnúť v kvantovej mechanike, kde sa používa na matematický opis stavu fyzikálneho systému. Je riešením kvantovej pohybovej rovnice, ktorou môže byť napríklad Schrödingerova alebo Diracova rovnica a je z nej možné vypočítať výsledky meraní vykonaných na systéme. Na rozdiel od klasickej fyziky, kde sa predpokladá aspoň principiálna možnosť jednoznačnej predpovede merania ľubovoľnej veličiny, v kvantovej mechanike je možné z vlnovej funkcie určiť iba pravdepodobnosť, s akou je možné zmerať určitú hodnotu fyzikálnej veličiny.

Ak je fyzikálny systém opísaný lineárnou vlnovou funkciou, platí pre neho princíp superpozície, ktorý je veľmi dôležitý predovšetkým na opis šírenia elektromagnetického žiarenia v kvantovej mechanike. Ak sú dve rôzne vlnové funkcie riešením rovnakej vlnovej rovnice, tak podľa tohto princípu je riešením tejto vlnovej rovnice aj súčet týchto vlnových funkcií a všeobecne aj ich akákoľvek lineárna kombinácia. Princíp superpozície vlnových funkcií zohráva dôležitú úlohu pri vysvetlení a pochopení javu interferencie.

Kategórie
Najnovšie články
Loránd Eötvös · David D. Friedman · Joseph Plateau · Ľubomíra Valovičová · Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa

Obrázok zachytávajúci nukleárny výbuch v čase menšom ako jedna milisekunda po detonácii. Na obrázku je vidieť efekt nazvaný "rope trick".

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Články
Príbuzné portály

Kozmonautika

Astronómia

Matematika
Správcovia portálu
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov


Ostatné portály