Preskočiť na obsah

Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 826 článkov.


Fyzikálny portál
Schéma atómu
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (28. december - 1832 článkov)
1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
14. január
Ernst Karl Abbe


Odporúčaný článok

Seebeckov jav (alebo tiež termoelektrický jav) je priamou premenou rozdielu teplôt na elektrické napätie. Peltierov jav a Seebeckov jav sú vlastne opaky seba navzájom. Medzi súvisiace javy patrí Thomsonov jav a ohrev Jouleovým teplom. Peltier-Seebeckov jav, a Thomsonov jav sú vratné, ohrev jouleovým teplom nemôže být vratným procesom podľa zákonov termodynamiky.


Tento jav bol po prvýkrát objavený v roku 1821 nemeckým fyzikom Thomasom Seebeckom, ktorý zistil, že existuje elektrické napätie medzi dvoma koncami kovovej tyče, pokiaľ medzi týmito koncamii existuje teplotný rozdiel – gradient ΔT.

Zistil tiež, že kompasová strelka je odklonená ak je umiestnená v uzatvorenej slučke tvorenej z dvoch rôznych kovov s teplotným rozdielom medzi spojmi. Je to z dôvodu rozdielnej odozvy kovov na teplotné rozdiely v prúdovej slučke, ktorá spôsobuje vznik magnetického poľa.

Jav je je teda vznik napätia, ktorý nastáva pri teplotných rozdieloch medzi dvoma rozdielnymi kovami alebo polovodičami. To spôsobuje nepretržité prúdenie elektrónov, pokiaľ vodiče tvoria uzatvorený obvod. Vzniknuté napätie je rádovo niekoľko mikrovoltov na stupeň Celzia.

V nasledujúcom obvode môže býť merané napätie U nižšie uvedeným vzorcom.

Kategórie
Najnovšie články
Difúzny koeficient · Nábojové číslo · Medza únavy · Pásová teória pevných látok · Chromatografia na reverznej fáze · John Hopfield · TOPAZ (jadrový reaktor) · Loránd Eötvös · David D. Friedman · Joseph Plateau · Ľubomíra Valovičová · Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor)
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa

Elektrický prúd prechádzajúci vodičom vytvára magnetické pole v okolí vodiča. Smer sa určuje na základe pravidla pravej ruky (Ampérov zákon).

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Články
Príbuzné portály

Kozmonautika

Astronómia

Matematika
Správcovia portálu
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov


Ostatné portály