Portál:Geografia/Odporúčané články
Na geografickom portále sa odporúčané články menia každý mesiac, pričom sa opakujú v dvojročnom cykle.
Nepárne roky[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
1 01[upraviť zdroj]
Frankfurt nad Mohanom je najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka. Užšia mestská oblasť mala v roku 2010 približne 2,3 milióna obyvateľov a celý metropolitný región Rhein-Main je s vyše 5,6 miliónmi obyvateľov druhý najväčší metropolitný región Nemecka. Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky, najdôležitejším finančným centrom Nemecka a významným svetovým finančným mestom. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Od stredoveku neprestajne patrí k najdôležitejším mestám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Jeho centrálna poloha v Európe podstatne pomáha rozvoju Letiska Frankfurt nad Mohanom, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak v nákladnej preprave. Letisko je motorom rozvoja celého regiónu. Jedinečnou v Európe je známa Frankfurtská Skyline, pozostávajúca z mrakodrapov, ktoré patria k najvyšším v Európe.
1 02[upraviť zdroj]
Bratislava je hlavné a rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska. Podľa Štatistického úradu tu na konci roka 2017 žilo približne 430 tisíc obyvateľov, iné zdroje však hovoria, že tu reálne žije až približne 666 tisíc obyvateľov, a ďalších 130 tisíc sem dochádza za prácou.
Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Mestom preteká rieka Dunaj, mimo centra aj rieka Morava. Leží na hranici s Rakúskom a Maďarskom, čím sa stáva jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych štátov.
Je sídlom prezidenta, parlamentu i vlády; samosprávneho kraja, niekoľkých miestnych centrál medzinárodných organizácií, ako aj viacerých divadiel, múzeí, galérií, univerzít a ďalších inštitúcií.
Dominantou mesta je Bratislavský hrad s charakteristickými štyrmi vežičkami a Dóm svätého Martina. Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší Most SNP na Dunaji. V historickom centre je vyhlásená pamiatková rezervácia.
1 03[upraviť zdroj]
Tento článok popisuje geografické pomery v Chorvátsku.
Chorvátsko je prímorský štát, nachádzajúci sa na západnom Balkáne, na rozhraní strednej a južnej Európy na severnej a východnej pologuli. Má tvar písmena „C“, obopínajúceho susednú Bosnu a Hercegovinu. Rozprestiera sa v severojužnom smere od nížin Panónskej panvy cez Dináre až po Jadranské more (najväčšia vzdialenosť je 490 km) a v západovýchodnom smere od Istrie po Dunaj (najväčšia vzdialenosť je 464 km). Ku Chorvátsku prináleží aj 1185 ostrovov v Jadranskom mori s celkovou rozlohou 3 300 km² Krajinu tvoria historické oblasti Slavónsko vo východnej časti, Centrálne Chorvátsko s hlavným mestom Záhreb, Istria v západnej časti a pobrežná Dalmácia.
1 04[upraviť zdroj]
Tento článok opisuje geografické pomery v Poľsku.
Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.
Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km², čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%. Poľsko má spoločné hranice so 7 štátmi: na severe s Ruskou enklávou Kaliningrad, na severovýchode s Litvou, na východe s Bieloruskom a Ukrajinou, na juhu so Slovenskom a Českom a na západe s Nemeckom. Časť severnej hranice tvorí v dĺžke 439 km Baltské more, samotné pobrežie meria až 775 km. Celková dĺžka hraníc je 3 511 km, pričom ich veľkú časť tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Sliezske, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Lužická Nisa, Odra, Bug, Poprad a Dunajec). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov (2 499,6 m n. m.; Slovensko), hraničnými sú aj výškovo významné vrchy Kremenec (1 221 m n. m.; Slovensko, Ukrajina), Babia hora (1 725 m n. m., Slovensko), Veľká Rača (1 236 m n. m., Slovensko), Králický Sněžník (1 424 m n. m.; Česko), Sněžka (1 603 m n. m.; Česko) a iné.
1 05[upraviť zdroj]
India, oficiálny názov Indická republika, je druhá najľudnatejšia krajina na svete.
Zaberá takmer celý Indický subkontinent a jej pobrežná čiara má viac ako 7 000 kilometrov. Susedí s Pakistanom na západe, Čínou na severozápade aj severovýchode, Nepálom a Bhutánom na severovýchode, Bangladéšom a Mjanmarskom na východe a v Indickom oceáne ležiacimi Maldivami na juhozápade a Srí Lankou na juhu. India považuje aj Afganistan za štát, s ktorým hraničí.
S počtom obyvateľov vyše jednej miliardy je druhou najľudnatejšou krajinou na svete a rozlohou jej prislúcha siedme miesto. Je domovom niekoľkých starovekých civilizácií a centrom dôležitých historických obchodných ciest.
India je známa svojimi bohatými náboženskými tradíciami. Štyri z najrozšírenejších náboženstiev sveta – hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus – majú svoje korene v Indii.
Ako bývalá kolónia Britská India do roku 1907 sa India počas posledných dvadsiatich rokov výrazne rozvíjala, obzvlášť v ekonomickej a vojenskej sfére, v regionálnom aj globálnom meradle.
1 06[upraviť zdroj]
Tento článok popisuje geografické pomery na Slovensku.
Slovensko je vnútrozemský štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 5° 44' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za 23 minút.
Rozloha Slovenska predstavuje 49 035 km², čo krajinu radí na 27. miesto v Európe a 126. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Bosna a Hercegovina alebo Estónsko. Z celkovej rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 49% – 24 016,93 km² (z toho orná pôda 14 131,29 km²), lesná pôda 41% – 20 153,68 km² a iná pôda 10% – 4 860,7 km².
Slovensko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou, na juhu s Maďarskom a na západe s Rakúskom a Českom. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km, pričom ich veľkú časť (77%) tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Biele Karpaty, Javorníky, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Morava, Dunaj, Ipeľ a Tisa). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov, 2 499,6 m n. m.
1 07[upraviť zdroj]
Tento článok popisuje geografické pomery v Srbsku.
Srbsko je vnútrozemský štát, nachádzajúci sa na severe centrálneho Balkánu. Má pretiahnutý tvar v smere severozápad-juhovýchod a rozprestiera sa od nížin Panónskej panvy na severe, cez zvlnenú centrálnu časť, až po výbežky pohorí Dináre, Karpaty a Stará planina v južnej polovici Srbska. Krajine dominuje rovinatá oblasť okolo Dunaja a jeho veľkých prítokov Sáva, Tisa a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny. Na sútoku Dunaja a Sávy leží najväčšie a súčasne hlavné mesto Belehrad.
Susedmi Srbska sú na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko, na severe Maďarsko, na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné a Slovenskom neuznané Kosovo) a na juhozápade Čierna Hora.
Topografia Srbska je veľmi rozmanitá, čomu zodpovedá výškový gradient, dosahujúci 2 628 m n. m. Úrodné roviny Panónskej panvy sa nachádzajú v severnej časti, južne od Dunaja a Sávy sa krajina vlní a postupne cez pásmo vrchovín a hornatín prechádza do veľhornatín. Na východe do Srbska zasahujú Karpatske planine (Srbské Karpaty), na ktoré z juhovýchodu nadväzuje Stará planina. Západnú a južnú časť územia zaberajú planiny horského pásma Dináre s rozsiahlymi horstvami Kopaonik, Prokletije a Šar planina. V tejto časti dosahujú vrcholy okolo 2 000 m n. m., v pohraničných oblastiach ojedinele až nad 2 500 m n. m..
1 08[upraviť zdroj]
Španielsko je prímorský štát v juhozápadnej Európe. Zaberá približne 84 % rozlohy Pyrenejského polostrova, ktorý zdieľa s Portugalskom, Andorrou a Gibraltárom. Gibraltár je zámorské územie Spojeného kráľovstva. Španielsku tiež patrí súostrovie Baleáry (špa. Islas Baleares) v Stredozemnom mori a Kanárske ostrovy (špa. Islas Canarias) v Atlantickom oceáne, dve mestské exklávy v severnej Afrike Ceuta a Melilla a Španielske severoafrické dŕžavy (špa. "plazas" de Soberanía en el Norte de Africa)[chýba zdroj], ktoré sa skladajú z piatich malých ostrovov pri marockom pobreží. Španielsko má rozlohu 504 782 km², z toho 499 542 km² tvorí súš a 5 240 km² voda.
Španielsko je z 88 % ohraničené morom (dĺžka pobrežia dosahuje 4 964 km) a zvyšných 12 % tvoria pozemné hranice (1 917,8 km). Na severe, severozápade a juhozápade je obmývané Atlantickým oceánom (Biskajský záliv na severe a zálivom Golfo de Cádiz na juhozápade) a na juhu a na východe od Gibraltárskeho prielivu po Pyreneje Stredozemným morom. Gibraltársky prieliv oddeľuje Španielsko a celú Európu od severnej Afriky a v najužšom mieste má šírku 13 km. Španielsko má pozemnú hranicu s Francúzskom (623 km) a s Andorrou (63,7 km), ktorá prechádza Pyrenejami na severovýchode, s Portugalskom (1 214 km) na západe a s Gibraltárom (1,2 km) v blízkosti najjužnejšieho cípu polostrova. Autonómne mestá Ceuta a Melilla majú pozemné hranice s Marokom (Ceuta 6,3 km a Melilla 9,6 km).
1 09[upraviť zdroj]
Košice (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú metropolou východného Slovenska a s vyše 240 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom na Slovensku. Mesto je súčasťou Košickej aglomerácie s 355 000 obyvateľmi a Košicko-prešovskej aglomerácie, ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie urbanizované oblasti na Slovensku.
V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry. Od roku 2016 nesú titul Európske mesto športu, od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival Art Film Fest. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest UNESCO v roku 2017, kedy im bol priznaný štatút UNESCO Creative City of Media Arts.
Košice sú centrom celého východného Slovenska a sídlom regionálnej samosprávy – Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy, Košickej gréckokatolíckej eparchie, Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie a Ústavného súdu SR. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch univerzít a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov Slovenskej akadémie vied.
Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica v Košiciach. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí rómska menšina (8 % podľa kvalifikovaného odhadu) a maďarská menšina s podielom 2,65 %.
Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou na jednej strane a Ukrajinou a Ruskom na druhej strane prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť východného Slovenska. V meste je zastúpený hutnícky a strojársky priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií, ktorá je združená v klastri Košice IT Valley.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku (85,4 ha). Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku - gotická katedrála Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica, lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym korzom mesta.
1 10[upraviť zdroj]
Indonézia, dlhý tvar Indonézska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi. S viac ako 230 miliónmi obyvateľov ide o štvrtý najľudnatejší štát sveta a takisto o štát s najväčším počtom obyvateľov hlásiacich sa k islamu. Štátnym zriadením krajiny je republika s voleným prezidentom a parlamentom. Hlavným mestom Indonézie je Jakarta. Na pevnine Indonézia hraničí s Papuou-Novou Guineou, Východným Timorom a Malajziou. Na mori susedí so Singapurom, Filipínami, Austráliou, Palau, Thajskom a indickým územím Andamany a Nikobary.
1 11[upraviť zdroj]
Kriváň (poľ. Krywań, nem. Kriwan, maď. Kriván) je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou na svojimi J a JZ výbežkami zasahuje do Liptovskej kotliny. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska. Dosahuje výšku 2 494,7 m n. m. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti.
Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň.
1 12[upraviť zdroj]
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.
Párne roky[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
2 01[upraviť zdroj]
Malta, dlhý tvar Maltská republika (po maltsky Repubblika ta’ Malta, angl. Republic of Malta), je vyspelá, husto obývaná ostrovná krajina v Stredozemnom mori, členský štát Európskej únie.
Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnosť ako dôležitý obchodný uzol. V priebehu histórie bola ovládaná Feničanmi, Kartágom, Rímom, Byzantskou ríšou, Francúzmi a Spojeným kráľovstvom. Nezávislosť od Spojeného kráľovstva získala v roku 1964, stále je však členom Spoločenstva národov. Členským štátom Európskej únie sa stala v roku 2004.
Hlavným mestom Malty je Valletta. Oficiálnym jazykom je maltčina a angličtina.
2 02[upraviť zdroj]
Miami je najväčšie mesto v juhovýchodnej časti Floridy a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho metropolitná oblasť sa rozkladá od bažín národného parku Everglades na východe až k Atlantickému oceánu na západe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136. Metropolitná oblasť má viac ako 5,2 miliónov obyvateľov, čo ju radí medzi najväčšie v Spojených štátoch.
2 03[upraviť zdroj]
New York je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1624 ako obchodné stredisko New Amsterdam (hol. Nieuw-Amsterdam – Nový Amsterdam) a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy. V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Má ročný hrubý domáci produkt približne 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.
Mesto sa nachádza na východe USA v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu D.C. New York tvorí päť štvrtí: Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. S viac ako 8,3 miliónmi obyvateľov žijúcimi na ploche 789 km² je New York zároveň najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov.
2 04[upraviť zdroj]
Piešťany (maď. Pöstyén, nem. Pistyan, poľ. Pieszczany, čes. Píšťany) sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb (Národný ústav reumatických chorôb) a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé od liečebnej starostlivosti, turistického ruchu, elektrotechnického, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé, slnečné a suché podnebie.
V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality (Moravany nad Váhom, Krakovany-Stráže). Prvá písomná zmienka pochádza zo zoborskej listiny z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia sa vďaka budovaniu priemyslu a pripojeniu obcí Banka a Kocurice zdvojnásobil počet obyvateľov na viac ako 33-tisíc, po odpojení obce Banka v roku 1996 mali Piešťany necelých 31-tisíc ľudí. Odvtedy ich počet klesol o desatinu na necelých 28-tisíc.
2 05[upraviť zdroj]
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 443 000 obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (106,7 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km). Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
2 06[upraviť zdroj]
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.
2 07[upraviť zdroj]
Vancouver je pobrežné mesto nachádzajúce sa na juhozápade kanadskej provincie Britská Kolumbia. Je pomenované podľa anglického kapitána a prieskumníka Georgea Vancouvera. Samotné meno Vancouver pochádza z holandského "van Coevorden", znamenajúc niekto z (hol. "van") Coevordenu, historického mesta v Holandsku.
Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej časti Kanady a tretie najväčšie v celej Kanade. Je to jedno z miest tvoriacich regionálny okres Metro Vancouver a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako Lower Mainland. Nachádza sa tu Port Metro Vancouver, prístav svetového významu.
2 08[upraviť zdroj]
Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) je vrch v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy. Je najnižšou vihorlatskou tisícovkou z piatich (pozri: zoznam vrcholov vo Vihorlatských vrchoch).
Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území Vojenského obvodu Valaškovce v katastrálnom území Valaškovce-Sever.
Vrchol je vzdialený približne 7 kilometrov juho-juhovýchodne od mesta Snina a 20 km východne od Humenného.
2 09[upraviť zdroj]
Vihorlat (1 075,5 m n. m.) je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Podľa vrchu dostalo názov aj samotné pohorie.
Vihorlat sa nachádza vo východnej časti Slovenska v Prešovskom kraji, v okrese Humenné, vo Vojenskom obvode Valaškovce. Patrí do katastrálnych území Valaškovce-Juh a Valaškovce-Stred.
Vrchol je vzdialený približne 15 kilometrov vzdušnou čiarou východo-juhovýchodne od mesta Humenné, 20 km severovýchodne od Michaloviec a 11 km juho-juhozápadne od Sniny.
2 10[upraviť zdroj]
Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva), prípadne pod vodou alebo ľadom. Na Zemi sa sopky vyskytujú pozdĺž hraníc tektonických platní a v takzvaných horúcich škvrnách. Názov vulkán je odvodený od názvu sopky Vulcano v Tyrrhenskom mori, prenesene od rímskeho boha Vulkána. Veda, skúmajúca sopečnú činnosť, sa nazýva vulkanológia.
Iné formy sú bahnové sopky (tieto, až na pár výnimiek nesúvisia so sopečnou činnosťou) a ľadové sopky (vyskytujú sa na niektorých mesiacoch slnečnej sústavy – Europa, Enceladus, Triton, Titan).
2 11[upraviť zdroj]
Žilina je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku. Leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka.
Počtom obyvateľov (83 067 osôb v 11/2018) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska, niekedy sa jej hovorí „perla na Váhu“.
Mesto Žilina sa nachádza na sútoku Váhu s Kysucou a Rajčankou (pred ohybom Váhu zo západného smeru na juhozápadný a pred vstupom do centrálneho vysokého územia Západných Karpát), na zemepisnej súradnici 49°13′24.39″S 18°44′21.58″V / 49,2234417°S 18,7393278°V. Jej rozloha je 80,03 km² a nadmorská výška Mariánskeho námestia (historického centra) je 345 m n. m..
2 12[upraviť zdroj]
Nórske more (nór. Norskehavet) je okrajové more Atlantického oceánu, ktoré býva niekedy zaraďované k Severnému ľadovému oceánu. Tvorí dôležité spojenie medzi otvoreným severným Atlantikom a Severným ľadovým oceánom. More leží medzi Nórskom, Islandom, súostrovím Špicbergy a ostrovom Jan Mayen a má rozlohu 1,383 milióna km2. Na rozdiel od Severného mora, nadväzujúceho na juhu, a Barentsovho mora na severovýchode nie je šelfovým morom, ale dosahuje hĺbku až 4 000 metrov. Jeho dno je veľmi členité a bohaté na ložiská ropy a zemného plynu, pobrežné vody slúžia ako neresiská mnohým druhom rýb.