Portál:História/Odporúčané články/2008

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2007 | 2008 | 2009

2008

1 | - | - | - | - | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12

1

Tento článok je o dejinách Slovenska.

Pravek

Paleolit (stará kamenná doba)

Moravianska venuša stará približne 22 800 rokov

Prvé známky o osídlení územia Slovenska sú známe už z paleolitu. Klimaticky je toto veľmi dlhé obdobie charakteristické striedaním ľadových dôb s medziľadovými dobami. Nachádzame doklady rôznych paleolitických kultúr: od olduvanu až po świderien. Najstaršie doklady sú o druhu človek heidelberský. Najstaršie kostrové nálezy patria do druhu človeka neandertálskeho, pričom najznámejší je nález z Gánoviec.

Mezolit (stredná kamenná doba)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mezolit na Slovensku

Toto obdobie je charakteristické definitívnym ústupom ľadovca, ktorý dovtedy tisícročia často končil pri severných hraniciach dnešného Slovenska. Ľudia stavali sídliská na piesočných dunách alebo výšinách.

Neolit (mladá kamenná doba)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neolit na Slovensku

Z neolitu (kedy vzniklo roľníctvo) sa zachovalo už viac stôp. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov, či kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, či Moravian nad Váhom.

V tomto období sa na Slovensku vyskytovali najmä kultúry: kultúra s lineárnou keramikou, kultúra s východnou lineárnou keramikou, želiezovská skupina, bukovohorská kultúra a začala sa lengyelská kultúra a polgárska kultúra.

Eneolit (neskorá kamenná doba)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Eneolit na Slovensku

Toto obdobie je charakteristické najmä začiatkom masového používania kovov (meď a zlato; prvé nálezy medi sú však už v mladom neolite), a s tým súvisiacim vznikom vrstvenia spoločnosti (minimálne remeselníci, roľníci, pastieri, obchodníci) a výmenného obchodu, ďalej zdokonalením obrábania pôdy využitím ťažnej sily zvierat (zavedenie oradla, jarma a podobne) a posilnením úlohy muža v spoločnosti („patriarchát“).

V tomto období na Slovensku predovšetkým spočiatku pokračovala lengyelská kultúra a polgárska kultúra, neskôr sa na celom Slovensku vyskytovala badenská kultúra.


2

Odporúčaný článok 02 2008 - nepoužitý

3

Odporúčaný článok 03 2008 - nepoužitý

4

Odporúčaný článok 04 2008 - nepoužitý

5

Odporúčaný článok 05 2008 - nepoužitý

6

Vojenstvo v stredoveku

Stredovek bol vo väčšine sveta obdobím takmer nepretržitých vojen. Vtedajšia vojenská stratégia sa zaoberala kontrolou ekonomických základov bohatstva a tým pádom schopnosťou mať armády v poli. Na začiatku éry to predovšetkým znamenalo pustošiť či brániť krajinu, keďže všetko bohatstvo plynulo práve z pôdy. Časom sa dôležitými stali aj mestá, pretože predstavovali centrum bohatstva z obchodu a výroby.

Vojenské taktiky stredovekých armád

Bojová taktika všeobecne

Stredoveké bitky sa pomaly vyvíjali zo stretov slabo organizovaných bojových bánd až do bitiek, kde sa uplatňovali manévre a taktika na veľmi vysokej úrovni. Podiel na tomto vývoji mal vývoj rôznych druhov vojska a zbraní ako aj schopností správne ich využiť. Prvé armády raného stredoveku boli zväčša len húfmi pešiakov vyzbrojených vrhacími oštepmi, štítmi a mečmi či sekerami. Neskôr sa však dominantou stredovekých bojísk stal nový fenomén obrnených jazdcov. Vzostupom ťažkej jazdy sa najlepšími armádami stali masy rytierov a pechota bola odsunutá ako pomocná zložka vojska na ničenie poľnohospodárskej pôdy a ťažkú prácu pri obliehaní, či boj v mestskej zástavbe. Rytieri, ktorí zväčša slúžili na základe feudálnych vzťahov svojim pánom sa venovali iba vojenskému remeslu, a vďaka tomu prekonali kvalitou masy zle vycvičených a chabo organizovaných slobodných sedliakov, ktorí nemali možnosť trénovať ani sa zdokonaľovať vo vojenskom umení. Rytieri bojovali ako kvalitne vycvičený jednotlivci alebo celé družiny. Ich útoku mohli úspešne vzdorovať iba podobné jazdecké jednotky. V tomto období sa uplatňovali pomerne milosrdné bojové praktiky a rytierska česť nebola len prázdne slovo. V bitkách nezvyklo byť veľa padlých a o ich výsledku sa často rozhodovalo aj bez boja, keď sa jedna zo strán, ktorá sa cítila slabšia vzdialila z bojiska.

celý článok...

7

Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil. V niektorých prameňoch sa táto kultúra spomína ako „Krétska“ alebo „Minoská“. Podľa ojedinelých názorov išlo o bájnu Atlantídu.

Dejiny a členenie

Evans rozdelil toto obdobie na 3 obdobia s troma podstupňami, iní autori neskôr pridali delenie na predpalácové, staré palácové a novopalácové obdobie:

  • Ranominojské obdobie (=Predpalácové obdobie) – 2800 – 2000 pred Kr.- charakterizované rozpadom rodového zriadenia, špecializáciou remesiel, rozšírením chovu dobytka, rozvojom moreplavby, prvými dokladmi hieroglyfického písma, pečatidlami z kameňa alebo slonoviny a keramikou buď charakterizovanou červenou alebo hnedou maľbou na svetlom podklade alebo špeciálne vypaľovanou (vasiliská keramika)
    • Ranominojské obdobie I. - 2800 alebo 2600 - 2500 pred. Kr. - obdobie po neolite, vtedy sa objavuje prvá maľovaná keramika a prvé medené nástroje
    • Ranominojské obdobie II. - 2500 - okolo r. 2100 pred Kr. - charakteristické kamenné vázy, mramorové idoly, prvé glyptické práce, prvé bronzové nástroje
    • Ranominojské obdobie III. - okolo roku 2100 - 2000 pred Kr.
  • Stredominojské obdobie I. a II. (=Staré palácové obdobie) – 2000 – 1700 pred Kr. - obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste, Knosse, Mallii (Chrýsolakos) a iných, ktoré sa skončilo zničením palácov zemetrasením; vznikom viacerých miest; naďalej výrobou pečatidiel, kamenných váz; prvým použitím hrnčiarskeho kruhu; keramikou s polychrónnou maľbou (rastliny, zvieratá a pod.) a tzv. kamarskou keramikou (tenkostenná bohatozdobená keramika z juhokrétskej jaskyne); a najstarším dokladom použitia granulácie v Európe (zlatý lev z Kumasy).


8

Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (po lat. magna Moravia, po gr. ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 súčasťou Českého štátu), ju považujú za akéhosi včasného predchodcu svojej štátnosti.

Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom:

Vláda Rastislava (846-870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a. i. ). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov Cyrila a Metoda, byzantských učencov. Títo vytvorili hlaholiku a stali sa zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy roku 885 vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj cyriliku.

9

Eugène Delacroix - La liberté guidant le peuple.jpg

Francúzska revolúcia alebo Veľká francúzska revolúcia (v marxistickej historiografii aj Veľká francúzska buržoázna revolúcia) bola revolúcia, ktorá prebehla vo Francúzsku v rokoch 17891799 s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc.

Všeobecné príčiny revolúcie

Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia. Konkrétne príčiny sú (už tradične) sporné, do úvahy prichádza najmä:

  • nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí, poháňaného prechodom na liberálne trhové hospodárstvo, populačnou explóziou a rozvojom poľnohospodárstva
  • vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701-1714) za Ľudovíta XIV., sedemročná vojna (1756-1763) za Ľudovíta XV. a americká revolúcia (1775-1783) za Ľudovíta XVI.)
  • absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)


10

Banska Bystrica.Denkmal, 2006.jpg

Slovenské národné povstanie alebo Povstanie roku 1944 bolo ozbrojené povstanie slovenských povstaleckých jednotiek, počas 2. svetovej vojny, proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na Slovenské územie. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných mocností 2. svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili, v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny na jar 1945.

celý článok...

11

Little boy.jpg

Little Boy bolo označenie americkej atómovej bomby, vytvorenej v rámci projektu Manhattan, ktorá bola zhodená na mesto Hirošima, 6. augusta 1945 bombardérom B-29 Superfortress, ktorý sa stal známy ako Enola Gay. Lietadlo pilotoval plukovník Paul Tibbets z 393. bombardovacej perute. Išlo o prvé použitie atómovej bomby ako zbrane. O tri dni neskôr, po tom čo Japonsko odmietlo jednať o mieri, o tri dni neskôr zhodili Američania bombu pomenovanú Fat Man na mesto Nagasaki. Bomba bola vyvinutí počas práce projektu Manhattan cez druhú svetovú vojnu. Jej energia bola vytváraná jadrovým rozpadom uránu 235. Bombarodovanie Hirošimy bolo druhým umelým atómovým výbuchom v dejinách (po teste Trinity), a bola prvou explóziou svojho druhu založenou na štiepnej reakcii uránu. Bombe dodávalo energiu okolo 600 miligramov hmoty. Jej explózia bola ekvivalentná výbuchu 13 až 18 kiloton TNT a sama alebo neskoršie následky rádioaktivity spôsobili smrť asi 140 000 ľudí. Na rozdiel od bomby Fat Man, ktorej štiepna reakcia bola založená na rozpade plutónia 239, nebola funkčnosť bomby predtým otestovaná, pretože v USA sa v tej dobe nenachádzal dostatok potrebného uránu 235.

celý článok…


12

Sparti in-river-Eurotas-valley flanked-by-Taygetos-mountains.jpg

Sparta alebo Lakedaimón (po grécky: Σπάρτη) bol staroveký mestský štát v južnej časti Peloponézu pri strednom toku rieky Eurotas.

Sparta bola súborom dedín Limnai, Kynosúra, Mesoa, Pritané a Amyklai založili okolo roku 1000 alebo 950 pred Kr. Dórovia (najstaršie nálezy sú však mykénske). Novoprišlí Sparťania (Spartiatai) si podrobili lokálne obyvateľstvo (t.j. pravdepodobne achájske obyvateľstvo) Lakónie. Neskôr si v dvoch tzv. messénskych vojnách (prvá v polovici 8. storočia, druhá v polovici 7. storočia) podmanili aj obyvateľstvo Messénie, ktoré sa stalo štátnymi otrokmi - helótmi. Časť obyvateľstva ostala slobodná (perioikovia), ale bez politických práv.

celý článok...