Portál:Hviezda/Životopis týždňa/34 2018
Stephen William Hawking (* 8. január 1942, Oxford, Spojené kráľovstvo – † 14. marec 2018, Cambridge) bol anglický fyzik, kozmológ a matematik, jeden z popredných svetových teoretických fyzikov.
Od roku 1979 bol lucasiánsky profesor matematiky na univerzite v Cambridge (post, ktorý zastával aj Isaac Newton) a vedecký pracovník na katedre Gonville a Caius tej istej univerzity. Skutočnosť, že zastával tento post napriek takmer celkovej pracovnej neschopnosti pre amyotrofickú laterálnu sklerózu z neho urobila svetovú hviezdu. 8. januára 2009 sa stal emeritným profesorom, nakoľko dosiahol dôchodkový vek 67 rokov.
Životopis
Narodil sa v Oxforde v Anglicku ako prvé dieťa Franka a Isobely Hawkingovcov. Študoval na St Albans School v Hertfordshire a na University of Oxford, kde získal titul v prírodných vedách. Následne odišiel na Cambridge University, kde na Trinity Hall získal doktorát (PhD.) v kozmológii.
Hawkingovými základnými oblasťami výskumu boli teoretická kozmológia a kvantová gravitácia. V roku 1971 poskytol matematickú podporu teórii Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru; ak je všeobecná teória relativity správna, musel mať vesmír singularitu, resp. štartovací bod v časopriestore. Hawking tiež prehlásil, že následne po Veľkom tresku sa vytvorili prvotné čierne diery. Ukázal, že povrchová plocha čiernej diery sa môže zväčšovať, nikdy sa však nemôže zmenšovať, že pri zrážke čiernych dier existuje limit pre množstvo žiarenia, ktoré môže byť vyžiarené, a tiež, že sa čierna diera nemôže roztrhnúť na dve oddelené čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až pokým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 Stephen Hawking navrhol, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, a v roku 1983 to aj matematicky dokázal.