Portál:Hviezda/Univerzálne obrázky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2018 - 2019 - 2020 - Univerzálne obrázky

Tento rok[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1[upraviť kód]

Iades and Pleiades (32446251210).jpg

Dve najjasnejšie hviezdokopy oblohy, Plejády (vľavo) a Hyády (vpravo). Zhodou okolností sa nachádzajú v rovnakom súhvezdí - Býk. Najjasnejšia hviezda na snímke, Aldebaran, do žiadnej z týchto kôp nepatrí.

2[upraviť kód]

Heliosheath.JPG

Rázová vlna, ktorú vytvára hviezda pri pohybe Veľkou hmlovinou v Orióne. Hviezda vysiela veľmi energetický hviezdny vietor, ktorý formuje rázovú vlnu v pomaly sa pohybujúcom plyne hmloviny.

3[upraviť kód]

Keplers supernova.jpg

Zvyšok Keplerovej supernovy, obrázok je zložený z troch snímok vyhotovených v röntgenovej oblasti, infračervenej oblasti a v oblasti spektra viditeľného svetla

4[upraviť kód]

Gamma Cassiopeiae and its associated nebulosity.jpg

Astrofotografia premennej hviezdy Cih alebo Gamma Cassiopeiae. V jej blízkosti sa nachádzajú hmloviny IC63 a IC59.

5[upraviť kód]

Artist’s Impression of a Baby Star Still Surrounded by a Protoplanetary Disc.jpg

Umelecká predstava o protoplanetárnom disku okolo mladej hviezdy

6[upraviť kód]

Carina Nebula.jpg

Hmlovina Éta Carinae obsahujúca niekoľko hviezdokôp. Nachádzajú sa tu najhmotnejšie známe hviezdy typu O3, je to najbližšia oblasť k Zemi s hviezdami typu O3. Hmlovina Éta Carinae bola prvým miestom, kde bol tento typ hviezd objavený.

7[upraviť kód]

Smoke ring for a halo.jpg

DI Chamaeleontis, štvorhviezda v súhvezdí Chameleóna, ktorá je navyše obklopená hmlovinou.

8[upraviť kód]

NGC 2467 and Surroundings.jpg

Otvorená hviezdokopa NGC 2467 v súhvezdí Korma. Obklopuje ju difúzna hmlovina. Tá predstavuje aktívnu hviezdnu škôlku. Členy, ktoré sa v nej už zrodili, túto hmlovinu postupne rozfukujú.

9[upraviť kód]

Tormenta solar.jpg

Protuberancia na zábere sondy SDO z marca 2010. Ide o pomerne chladný (5 až 7 tisíc kelvinov) a hustý (1013 častíc na cm3) výrony hmoty do slnečnej atmosféry.

10[upraviť kód]

Grand star-forming region R136 in NGC 2070 (captured by the Hubble Space Telescope).jpg

Otvorená hviezdokopa R136 v súhvezdí Mečiar. Pri pohľade voľným okom vyzerá ako jediná hviezda, za ktorú ju pôvodne považovali. V skutočnosti je to kompaktná otvorená hviezdokopa tvorená niekoľkými tisíckami nedávno zrodených veľmi jasných masívnych hviezd.

11[upraviť kód]

Curious spiral spotted by ALMA around red giant star R Sculptoris (data visualisation).jpg

R Sculptoris, červený obor, okolo ktorého bola pri pozorovaní prístrojom ALMA objavená nečakaná špirálová štruktúra prachu a plynu. Podľa hypotézy túto špirálovú štruktúru spôsobuje neviditeľná sprievodná zložka.

12[upraviť kód]

Pismis 24.jpg

Otvorená hviezdokopa Pismis 24 v súhvezdí Škorpión. Hviezdne vetry a energetické žiarenie postupne vymetajú zárodočný prach z hmloviny, ale súčasne ju vybudzujú, aby svietila.

13[upraviť kód]

Melotte 20.jpg

Melotte 20, voľné zoskupenie desiatok hviezd okolo Mirfaku v Perzeovi. Najjasnejšie z nich možno vidieť aj voľným okom. Ide pravdepodobne o pohybovú hviezdokopu.

14[upraviť kód]

Pillars of creation 2014 HST WFC3-UVIS full-res denoised.jpg

Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty v Orlej hmlovine, takzvané Stĺpy stvorenia. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy.

15[upraviť kód]

Heic1510a.tif

47 Tucanae, druhá najjasnejšia guľová hviezdokopa na oblohe. Od Zeme je vzdialená 16 700 svetelných rokov. Pri dobrom počasí vidieť, že je veľká ako Mesiac v splne.

16[upraviť kód]

30 Doradus, Tarantula Nebula.jpg

Hmlovina Tarantula v súhvezdí Mečiar. Najskôr bola kategorizovaná ako hviezda, že ide o hmlovinu určil francúzsky astronóm Nicolas Louis de Lacaille. V tejto hmlovine sa nachádza, okrem iných, veľmi mladá hviezdokopa R136.

17[upraviť kód]

IC405 Flaming Star Nebula from the Mount Lemmon SkyCenter Schulman Telescope courtesy Adam Block.jpg

AE Aurigae, premenná hviezda v súhvezdí Povozník. Táto masívna hviezda patrí do zriedkavého spektrálneho typu O. Pri svojom putovaní vesmírom práve prechádza cez nesúvisiace prachové mračno IC 405, ktoré osvetľuje a zároveň vybudzuje k žiareniu.

18[upraviť kód]

IC443.jpeg

Neutrónová hviezda CXOU J061705.3+222127, ktorá je oblopená hmlovinou, zvyškom po supernove s označením IC 443. Je skolabovaným jadrom masívnej hviezdy, ktorá explodovala asi pred 30 000 až 35 000 rokmi.

19[upraviť kód]

Starshine in Canis Major NGC 2362.tif

NGC 2362, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Veľký pes. Jej najjasnejšiu hviezdu τ CMa s magnitúdou 4,5 objavíme aj voľným okom. Tento modrý nadobor sa nachádza takmer v strede kopy.

20[upraviť kód]

Starburst in NGC 4449 (captured by the Hubble Space Telescope).jpg

NGC 4449, naša satelitná, nepravidelná galaxia s búrlivou tvorbou hviezd. Tú spustilo buď pohltenie menšej galaxie alebo gravitačné pôsobenie s inými galaxiami. Úlohu v tejto intenzívnej hviezdotvorbe zrejme zohrala aj tmavá hmota.

21[upraviť kód]

Hs-2007-16-e-800x800.jpg

Hustý chuchvalec prachu a plynu nazývaný Bokova globula. Tieto chladné nepriehľadné oblasti molekulárneho materiálu boli dlho považované za prvotné štádium tvorby hviezd. Globula na obrázku je súčasťou rozsiahlej hmloviny Éta Carinae.

22[upraviť kód]

Chandra SNR G292.0+1.8.png

Zvyšok po supernove G292.0+1.8, ktorý podrobne nasnímalo v röntgenovom spektre observatórium Chandra. Útvar s priemerom 36 ly tvorí spleť vlákien, ktoré sú výnimočne bohaté na kyslík, neón a horčík. Ich teplota dosahuje milióny stupňov.

23[upraviť kód]

New shot of Proxima Centauri, our nearest neighbour.jpg

Proxima Centauri, najbližšia hviezda k slnečnej sústave. Je vzdialená 4,22 svetelných rokov. Ide o červeného trpaslíka spektrálneho typu M a nachádza sa v súhvezdí Kentaur.

24[upraviť kód]

TW Hydrae protoplanetary disc.jpg

Protoplanetárny disk obklopujúci hviezdu TW Hydrae. Dívame sa naň takmer kolmo. Keďže sústava TW Hydrae je relatívne blízko, predstavuje dobrý objekt na štúdium vzniku planét.

25[upraviť kód]

172197main NASA Flare Gband lg-withouttext.jpg

Detailný pohľad na slnečnú škvrnu. Existujú dôkazy o škvrnách aj na iných hviezdach, hoci ich pre priveľkú vzdialenosť hviezd nemôžeme priamo pozorovať. Na rozdiel od slnka vedia rozsiahle hviezdne škvrny spôsobiť ich významnú premennosť.

26[upraviť kód]

NGC265.jpg

Otvorená hviezdokopa NGC 265 na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Kopa má priemer 65 ly a leží až 200 000 ly ďaleko v súhvezdí Tukan.

27[upraviť kód]

Messier 17 (ESO).jpg

Sústava ďalekohľadov Very Large Telescope (VLT) vytvorila túto snímku hviezdotvornej hmloviny Omega a jej centrálnej hviezdokopy. Nové hviezdy vznikajú v hĺbke tmavých mrakov prachu a plynu. Vyše sto vysoko žiarivých mladých hviezd postupne svojím žiarením odparuje tmavú prachovú prikrývku.

28[upraviť kód]

Nebra Scheibe.jpg

Disk z Nebry, 3600 rokov starý artefakt vykopaný na území Nemecka znázorňujúci oblohu. Skupinka hviezd na ňom by mohla predstavovať najstaršie vyobrazenie hviezdokopy Plejády.

29[upraviť kód]

NGC 1501.jpg

NGC 1501, slabá planetárna hmlovina v súhvezdí Žirafa. Vyzerá byť modrastá a jej vnútro tmavšie. V strede hmloviny vidieť 25-centimetrovým ďalekohľadom hviezdu s povrchovou teplotou 70 000 K.

30[upraviť kód]

Antares nv 20160818s (28502429554).jpg

Hmlovinový komplex okolo hviezdy Ró Ophiuchi, ktorý zasahuje až do okolia hviezdy Antares - najjasnejšej hviezdy tejto snímky. Priamo nad ňou si možno všimnúť aj vzdialenú guľovú hviezdokopu Messier 4 zvanú Hviezdny cintorín kvôli prítomnosti mnohých zvyškov hviezd.

31[upraviť kód]

Sadr JeffJohnson.jpg

Hviezda Sadr (v strede snímky), ktorá v obrazci súhvezdia Labuť tvorí jeho stred. Sadr leží pred komplexom temných a žiariacich hmlovín s označením IC 1318. Časť IC 1318 predstavuje emisnú hmlovinu rozdelenú tmavým prachovým pásom na symetrické časti, preto dostala meno Motýlik.

32[upraviť kód]

Black hole collision and merger releasing gravitational waves.jpg

Animácia vzájomného sa približovania dvoch čiernych dier. Obrazy hviezdnych polí v pozadí sú pod vplyvom ich mohutných gravitačných polí silne deformované.

33[upraviť kód]

Wide-field view of the Summer Triangle.jpg

Širokouhlý pohľad zachytávajúci Letný trojuholník, asterizmus severnej letnej oblohy. Tvoria ho hviezdy Deneb z Labute (anjslabšia), Vega z Lýry (najjasnejšia) a Altair z Orla (najbližšia z trojice). Vpravo je jadro Galaxie.

34[upraviť kód]

Palomar 12 Hubble.jpg

Neobyčajná slabá a riedka guľová hviezdokopa Palomar 12. Kedysi tvorila súčasť trpasličej galaxie SagDEG, z ktorej ju vytrhli slapové sily a pridali k našej Galaxii. O pôvode kopy svedčí jej súčasná poloha, rýchlosť a fakt, že jej členy sú mladšie než hviezdy v guľových hviezdokopách s pôvodom v našej Galaxii.

35[upraviť kód]

Sharpless 2-106.jpg

Emisná hmlovina Sharpless 2-115. Obklopuje hviezdokopu, ktorá už časť hmloviny rozprášila svojím žiarením a hviezdnym vetrom. Hmlovina má reálny priemer okolo 100 ly a je od nás asi 7 500 ly ďaleko.

36[upraviť kód]

Ugc5470.jpg

Regulus, najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lev, so slabou trpasličou galaxiou Leo I (vpravo). Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 a je 130-krát svietivejšia než Slnko.

37[upraviť kód]

NGC 7822 Nebula.jpg

Hviezdotvorná oblasť NGC 7822. Je vyplnená piliermi plynu, prachu a mladými modrými hviezdami. Patrí do komplexu hmlovín na okraji obrovského molekulárneho mračna asi 3 000 ly vzdialeného.

38[upraviť kód]

Artist’s impression of the black hole inside NGC 300 X-1 (ESO 1004a).jpg

Umelecká predstava dvojhviezdy, ktorej jednu zložku tvorí modrý nadobor a druhú čierna diera s akréčnym diskom. Disk je tvorený gravitačne vysávanou hmotou nadobra.

39[upraviť kód]

The Helix Nebula NGC 7293.jpg

Kombinovaná snímka zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu a Galaxy Evolution Explorer (GALEX) ukazuje štruktúru pozostatku hviezdy, planetárnej hmloviny Slimák.

40[upraviť kód]

ALMA observes a ring around the bright star Fomalhaut.jpg

Hviezda Fomalhaut s chladným prstencom materiálu, ktorý viedol k predpokladu, že tomto prstenci sa môžu tvoriť planéty. V ňom v novembri roku 2008 Hubblov vesmírny ďalekohľad detegoval po prvýkrát v histórii astronómie extrasolárnu planétu vo viditeľnom spektre.

41[upraviť kód]

Orion Belt 2009-01-29.jpg

Trojica jasných hviezd predstavujúca pás Orióna, zľava doprava sú to: Alnitak, Alnilam a Mintaka. Pri Alnitaku sa nachádza hmlovina Konská hlava.

42[upraviť kód]

ESO - The Carina Nebula (by).jpg

Hviezda Éta Carinae (najjasnejšia na snímke) s okolitou hmlovinou. Éta Carinae je premenná hviezda podobná novám.

43[upraviť kód]

V838 Mon.jpg

Postupné fázy zmeny premennej hviezdy V838 Monocerotis nasnímané Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom. V838 Monocerotis je považovaná za jednu z najzaujímavejších premenných hviezd.

44[upraviť kód]

Trishanku Shir (Beta Crucis).png

Hviezda Mimosa z Južného kríža s hviezdokopou Šperkovnica vľavo dole. Mimosa tvorí východné rameno kríža.

45[upraviť kód]

NASA-SNR0519690-ChandraXRayObservatory-20150122.jpg

Zvyšok supernovy SNR E0519-69.0 vo Veľkom Magellanovom mraku. Záber v röntgenovom spektre urobilo observatórium Chandra.

46[upraviť kód]

White dwarf in AE Aquarii.jpg

Umelecká predstava kataklizmickej premennej hviezdy AE Aquarii, ktorá sa skladá z plazmovej hviezdy a z bieleho trpaslíka

47[upraviť kód]

NGC3603 core.jpg

Centrálna oblasť NGC 3603, otvorenej hviezdokopy v súhvezdí Kýl. Obsahuje tisícky hviezd pravdepodobne len jeden či dva milióny rokov starých a omnoho hmotnejších než Slnko.

48[upraviť kód]

NGC 7635 Bubble Nebula Narrowband.jpg

NGC 7635, emisná hmlovina, čo vyzerá ako planetárna hmlovina. Priamo pred ňou sa nachádza hviezda 8. magnitúdy.

49[upraviť kód]

Trapezium cluster optical and infrared comparison.jpg

Porovnanie snímok viacnásobnej hviezdy Trapéz z HST v optickom (vľavo) a infračervenom spektre (vpravo)

50[upraviť kód]

IC 1396 rev 20140921 s (18237481073).jpg

Hmlovinový komplex IC 1396, na ktorom okraji žiari červená, premenná, gigatická hviezda Erakis

51[upraviť kód]

SN 1987A HST.jpg

Hmlovina, ktorá je pozostatkom supernovy SN 1987A

52[upraviť kód]

MUSE image of the Saturn Nebula.jpg

Planetárna hmlovina Saturn. Ako napovedá jej názov, v ďalekohľade má podobný tvar ako planéta Saturn. Prstence znázorňujú dva menšie lúče vystupujúce po stranách hmloviny.