Portál:Informačné technológie/Odporúčané články/2007

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2007 - 2008 až 2019

Tento rok[upraviť zdroj]

16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

16/2007[upraviť zdroj]

Srdce dnešných počítačov tvorí procesor (CPU, na obrázku).

Počítač je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne programovaním), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri modelovanie). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.

Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva veda o počítačoch alebo počítačová veda. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva informatika.

17/2007[upraviť zdroj]

Tučniak Tux - maskot systému Linux

Linux je počítačový operačný systém a jeho jadro. Patrí medzi najznámejšie a najúspešnejšie príklady slobodného softvéru a vývojového modelu open source.

Termín Linux sa vzťahuje na jadro Linuxu (en:Linux kernel), ale v bežnej reči sa používa na opis celého operačného systému UNIXového typu (známeho ako GNU/Linux), ktorý je založený na Linuxovom jadre, zatiaľčo knižnice a nástroje pochádzajú z projektu GNU. Linuxové distribúcie často zoskupujú základný systém s veľkým množstvom programov spravovaných systémom „balíčkov“.

Hoci bol spočiatku používaný a vyvíjaný nadšenými jednotlivcami, od tej doby získal podporu niekorých veľkých spoločností ako IBM a Hewlett-Packard, a predbieha mnohé proprietárne verzie UNIXov. Mnohí analytici trvrdia, že jeho úspech je založený na nezávislosti na dodávateľovi, nízkych implementačných nákladoch, vysokej bezpečnosti a spoľahlivosti.

18/2007[upraviť zdroj]

Pevný disk

Pevný disk (z angl. hard disk - HD alebo harddisk drive - HDD, predtým tiež Winchester) je zariadenie používané na uchovávanie dát v počítačoch, a v súčasnosti už aj v mnohých iných prístrojoch.

Dáta sa na pevný disk zapisujú pomocou magnetického záznamu, čo má veľkú výhodu najmä v tom, že sú uložené natrvalo, teda až pokiaľ nie sú zmazané používateľom alebo prístrojom. Vďaka tejto vlastnosti býva pevný disk často označovaný aj ako energeticky nezávislé pamäťové médium. Uložené údaje totiž uchováva aj po ukončení dodávky elektrickej energie.

Používa sa predovšekým v počítačoch a iných digitálnych zariadeniach, napríklad v digitálnych fotoaparátoch alebo DVD rekordéroch alebo v prehrávačoch hudby.

19/2007[upraviť zdroj]

The OSI Model

Open Systems Interconnection Reference Model (OSI model alebo OSI referenčný model) abstraktný, na vrstvách založený opis návrhu štruktúry komunikačných a počítačových sieťových protokolov vyvinutý ako súčasť iniciatívy Open Systems Interconnect. Tiež sa nazýva sedemvrstvový OSI model.

Tento model sa zhruba drží výpočtového a sieťového priemyselu. Jeho hlavnou funkciou je spojenie vrstiev, ktoré určuje, akým spôsobom spolupracuje jedna vrstva s druhou. To znamená, že vrstva implementovaná jedným výrobcom spolupracuje s inou vrstvou od druhého výrobcu (za predpokladu správnej interpretácie špecifikácie). Tieto špecifikácie sa v TCP/IP komunite zvyčajne zverejňujú vo forme Request for Comments (RFC).

20/2007[upraviť zdroj]

Kompaktný disk

Kompaktný disk (po anglicky: Compact Disc alebo CD) je optický digitálny dátový nosič. Pôvodne bol určený len na uloženie zvuku v digitálnej forme. Neskôr tento nosič umožnil aj uloženie iných počítačových údajov (CD-ROM), videozáznamu (Video CD alebo SVCD) alebo fotografií (Photo CD). Evolúciou prešiel aj zápis údajov na CD. Pôvodne sa so zápisom na CD nepočítalo vôbec (údaje sa na CD ukladali lisovaním), až neskôr pribudla možnosť jednorázového zápisu (CD-R) a neskôr aj viacnásobneho zápisu (CD-RW).

21/2007[upraviť zdroj]

Balík internetových protokolov (Internet protocol suite) je sada komunikačných protokolov implementujúcich tzv. protocol stack, na ktorých je postavený systém Internet. Niekedy sa nazýva sada TCP/IP protokolov podľa dvoch najdôležiteších protokolov, ktoré obsahuje: Transmission Control Protocol (TCP) a Internet Protocol (IP), ktoré boli zároveň aj prvé definované.

Balík internetových porotokolov je možné opísať analógiou s OSI modelom. Ten opisuje vrstvy protocol stacku, avšak nie všetky zodpovedajú internetovej praxi. V protocol stacku rieši každá vrstva množinu problémov spojených s prenosom dát a poskytuje dobre definovanú službu pre vyššie vrstvy. Čím je vrstva vyššia, tým je logicky bližšie používateľovi a zaoberá sa abstraktnejšou množinou dát, pričom sa spolieha na nižšie vrstvy, aby preložili dáta do formy, s ktorou je možné v skutočnosti fyzicky manipulovať.

Internetový model vznikol ako riešenie praktického inžinierskeho problému. Na druhej strane OSI model je výsledkom teoretického prístupu a vznikol tiež v skoršej fáze evolúcie počítačových sietí. Preto je jednoduchšie porozumieť OSI modelu, ale TCP/IP model je v skutočnosti aplikovaný. Je užitočné poznať OSI model pred začiatkom štúdia TCP/IP, keďže platia rovnaké princípy, ale je jednoduchšie pochopiť ich v OSI modeli.

22/2007[upraviť zdroj]

Edgy with apps.png

Ubuntu je kompletná distribúcia operačného systému Linux pre pracovné stanice, založená na linuxovej distribúcii Debian. Projekt Ubuntu sponzoruje spoločnosť Canonical Ltd (spoločnosť vlastní Mark Shuttleworth). Názov distribúcie je odvodený z juhoafrického konceptu Ubuntu, čo približne znamená „ľudskosť iným“. Na rozdiel od komunity Debian, komunita Ubuntu pravidelne každých 6 mesiacov vydáva novú verziu distribúcie a poskytuje pre jednotlivé verzie podporou počas ďalších 18 mesiacov. Takto sa Ubuntu snaží bežnému používateľovi poskytnúť aktuálny/aktualizovaný a súčasne dostatočne stabilný operačný systém na princípe Slobodného softvéru.

23/2007[upraviť zdroj]

WorldWideWebAroundWikipedia.png

Internet, hovorovo net alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisíciek menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).

Mezi najpoužívanejšie internetové protokoly v balíku internetových porotokolov patria IP, TCP, UDP, DNS, PPP, SLIP, ICMP, POP3, IMAP, SMTP, HTTP, HTTPS, SSH, Telnet, FTP, LDAP, SSL a TLS.

24/2007[upraviť zdroj]

Laptop.jpg

Notebook (známy tiež ako laptop) je malý prenosný osobný počítač, ktorý má hmotnosť obvykle od 1 do 3 kilogramov. Názvy podtypov notebookov (a súvisiacich typov počítačov):

  • Notebooky menšie než list papiera formátu A4, ktoré vážia okolo 1 kg, sa niekedy nazývajú sub-notebooky alebo subnotebooky.
  • Notebooky, ktoré vážia okolo 5 kg, sa niekedy nazývajú desknote (desktop/notebook).
  • Počítače väčšie než osobné digitálne asistenty (PDA), ale menšie než notebooky, sa niekedy nazývajú palmtopy.

Notebooky obvykle pracujú na batérie, ale bývajú napájané aj napájacími adaptérmi, ktoré zároveň nabíjajú batériu elektrickou energiou.

Notebooky vykonávajú rovnaké úlohy ako stolné počítače, hoci sú obvykle menej výkonné za rovnakú cenu. Notebooky obsahujú komponenty, ktoré sa podobajú tým v stolných počítačoch a vykonávajú rovnaké funkcie, ale sú miniaturizované a optimalizované pre mobilné použitie a efektívnu spotrebu energie. V notebookoch sa používajú LCD displeje a SO-DIMM (Small Outline DIMM) moduly (na rozdiel od väčších DIMM modulov, ktoré sa používajú v stolných počítačoch) pre RAM. Okrem zabudovanej klávesnice sa v nich ako vstupné zariadenie používa touchpad (tiež známy ako trackpad) alebo pointing stick, aj keď sa obvykle pripája aj vonkajšia myš alebo klávesnica.

25/2007[upraviť zdroj]

Tlačiareň je výstupné zariadenie pripojiteľné k počítaču, určené na tlač predovšetkým papierových dokumentov. Niektoré novšie tlačiarne sú však použiteľné aj na tlač fotografií vo vysokej kvalite, a niektoré sú tiež schopné samostatnej činnosti bez pripojenia počítača (priamou tlačou z pamäťových médií). Časť tlačiarní je zabudovaných do rôznych zariadení (napr. elektronické pokladne, lekársky ultrazvukový prístroj), alebo sú spojené so scannerom a/alebo faxom.

26/2007[upraviť zdroj]

E-mail (alebo email, mail prípadne mejl) je skratka pre „elektronickú poštu“ (na rozdiel od konvenčnej pošty). Je to spôsob písania, posielania a prijímania správ v elektronických komunikačných systémoch. Väčšina dnešných emailových systémov používa internet, a email je jedným z najobľúbenejších použití Internetu.

Napriek všeobecnému názoru, email je v skutočnosti starší ako internet; v skutočnosti existujúce emailové systémy boli rozhodujúcim nástrojom pri tvorbe internetu.

Email začal v roku 1965 ako spôsob komunikácie viacerých používateľov mainframového počítača so zdieľaním času; hoci je presná história nejasná, medzi prvými systémami s touto schopnosťou boli Q32 od SDC a CTSS z MIT.

Email sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým emailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi. Raná história sieťového emailu je taktiež nejasná; systémy AUTODIN mohli byť prvé, ktoré umožňovali prenos elektronických textových správ medzi rôznymi počítačmi (1966), ale je možné, že niečo podobné mal už skôr systém SAGE.

Počítačová sieť ARPANET mala hlavné slovo v ďalšej evolúcii emailu. Existuje správa ([1]), ktorá poukazuje na experimenty v prenose emailov medzi systémami krátko po vzniku ARPANETu v roku 1969. Ray Tomlinson začal v roku 1972 používať znak @ na oddelenie mena používateľa od názvu stroja. Všeobecný názor, že bol pôvodcom emailu je prehnaný, hoci jeho programy SNDMSG a READMAIL boli v skorom vývoji veľmi dôležité. ARPANET významne zvýšil popularitu emailu, a ten sa zároveň stal trhákom ako aplikácia v rámci ARPANETU.

27/2007[upraviť zdroj]

RAID 4

RAID alebo redundant array of independent disks (doslova redundantné (nadbytočné) pole nezávislých diskov) je súhrnný termín označujúci rôzne schémy ukladania dát používajúce viacero diskov na rozdeľovanie alebo replikáciu dát medzi jednotlivými diskami. (Niekedy sa používa namiesto slova independent pojem inexpensive, t. j. nenákladný, lacný.) Jednotlivé typy polí dosahujú v závislosti na konfigurácii rôznu úroveň zabezpečenia dát pred chybami a stratou spôsobenou zlyhaním hardwaru a rôzne veľké zvýšenie výkonu (dátovej priepustnosti) pri diskových operáciách vo vzťahu k počtu diskov, potrebe špecializovaných radičov polí a tým aj cene riešenia.

28/2007[upraviť zdroj]

Zdrojový kód (bežne len kód, slangovo zdroják) je postupnosť príkazov zrozumiteľných človeku napísaných v programovacom jazyku. V moderných programovacích jazykoch, zdrojový kód ktorý vytvára program býva rozdelený v niekoľkých textových súboroch. Zdrojový kód počítačového programu je kolekcia súborov, ktoré môžu byť preložené z človeku zrozumiteľného formátu do ekvivalentnej počítačom spúštateľnej – binárnej formy, kompilátorom pre danú počítačovú architektúru, alebo ho program zvaný interpreter priamo vykonáva. Zdrojový kód sa môže nachádzať aj v papierovej publikácii alebo na akomkoľvek inom médiu.

Zdrojový kód slúži na to, aby človek mohol jednoducho a prehľadne robiť zmeny v počítačovom programe. K prehľadnosti prispieva aj možnosť ku každému príkazu písať komentáre. Zdrojový kód by však mal v ideálnom prípade byť ľahko zrozumiteľný a jeho činnosť na prvý pohľad jasná - k tomu prispieva o. i. použitie vhodných zaužívaných identifikátorov a štruktúrovanie.

29/2007[upraviť zdroj]

Berkeley Software Distribution je označenie rodiny operačných systémov vychádzajúcich z modifikácií systému Unix na univerzite v Berkeley.

Pôvodne bolo pre použitie BSD potrebné vlastniť aj licenciu pre Unix od AT&T. V súčasnosti je väčšina BSD systémov voľne dostupný slobodný softvér.

Počas vyše tridsaťročnej histórie bol BSD kód použitý v mnohých veľmi rozšírených projektoch, vrátenie implementácie sieťových soketov v systéme Windows, či veľkej časti jadra XNU a unixových programov v Mac OS X.

Za najvýznamnejšie je možné pokladať prostriedky na medziprocesovú komunikáciu, sokety. Po vytvorení soketu je rozhranie pre komunikáciu rovnaké ako pri práci so súborom. Sokety je možné použiť na komunikáciu viacerých programov na tom istom počítači použitím špeciálneho súboru v súborovom systéme, alebo po sieti použitím ľubovoľného podporovaného protokolu. V súčasnosti je možné používať všetky rozšírené sieťové protokoly v internetových sieťach použivajúcich protokoly TCP/IP, ale aj v sieťach Xerox, AppleTalk, či X/25. Počítače so systémom BSD tvorili základ siete Internet.

30/2007[upraviť zdroj]

HP PA-RISC 7300LC.jpg

Reduced instruction set computer, skrátene RISC (doslova počítač s obmedzenou sadou inštrukcií) je architektúra procesorov s priamočiarym vykonávaním pomerne jednoduchých inštrukcií.

Postupy použité v architektúre RISC sú „dovedené do dokonalosti“ architektúrou VLIW (angl. Very Long Instruction Word, veľmi dlhé inštrukčné slovo). Využíva sa nezvyčajne široké inštrukčné slovo (128-256 bitov), v ktorom každá súčasť inštrukcie (typ, operandy, podmienky, skoková adresa) má presne vyhradené miesto aj za tú cenu, že nie vo všetkých inštrukciách sa využijú všetky tieto súčasti (t.j. sa „plytvá“ bitmi). Dôsledkom je mimoriadne jednoduchá štruktúra samotného procesora, ktorý takto môže byť o niečo výkonnejší (príp. pri tej istej výkonnosti môže mať menšiu spotrebu). Táto architektúra je však kvôli širokým zberniciam nepraktická pre použitie v zložitejšom systéme a praktické použitie má len v niektorých zvláštnych aplikáciách (pozri Transmeta).

31/2007[upraviť zdroj]

Formát súboru (taktiež nazývaný typ súboru) je konkrétny spôsob kódovania informácií s cieľom ich uchovania v počítačovom súbore.

Keďže pevný disk, a v podstate akékoľvek pamäťové zariadenie počítača, vie uchovávať iba bity, počítač musí mať nejaký spôsob ako premieňať informácie na nuly (0) a jednotky (1), a naopak. Existujú rôzne druhy formátov pre rôzne druhy informácií. Ale, v rámci každého formátového typu, napr. dokumenty slovného procesora, bude typicky niekoľko rozdielnych – a niekedy konkurenčných – formátov.

Niektoré formáty súborov sú navrhnuté tak, aby uchovávali veľmi konkrétne typy dát: formát JPEG, napríklad, je navrhnutý iba na uchovávanie statických obrázkov. Na druhej strane, iné formáty súborov sú navrhnuté na uchovávanie viacero rozličných typov dát: formát GIF podporuje uchovávanie aj nehybných obrázkov, aj jednoduchých animácií, a formát QuickTime vie plniť funkciu obalovej nádoby pre mnoho rozličných typov multimédií. Textový súbor je jednoducho taký súbor, ktorý uchováva akýkoľvek text, vo formáte napr. ASCII alebo Unicode, s veľmi málo (ak vôbec nejakými) riadiacimi znakmi. Niektoré formáty súborov, ako napríklad HTML, alebo zdrojový kód niektorého konkrétneho programovacieho jazyka, sú v skutočnosti takisto textové súbory, ale podliehajú špecifickejším pravidlám, ktoré im umožňujú byť použité na konkrétne účely.

32/2007[upraviť zdroj]

Voip-typical.gif

Voice over Internet Protocol, tiež nazývané VoIP, IP Telefónia, Internetová telefónia, je prenos komunikácie uskutočňovanej ľudským hlasom cez Internet alebo inú sieť založenú na protokole IP.

Protokoly, ktoré sa používajú na prenos hlasových signálov cez IP sieť sa zvyknú označovať ako VoIP protokoly. Dá sa na ne pozerať ako komerčnú realizáciu experimentálneho protokolu Network Voice Protocol (1973) navrhnutého pre sieť ARPANET. Vďaka použitiu jedinej siete na prenos dát aj hlasu je možné dosiahnuť isté finančné úspory, najmä ak je k dispozícii nevyužitá sieťová kapacita, ktorá sa dá využiť pre VoIP bez pridaných nákladov. Volania VoIP - VoIP sú prevažne zdarma, zatiaľ čo volania do verejných telekomunikačných sietí (tak pevných i mobilných) bezplatné v zásade nie sú.

33/2007[upraviť zdroj]

StarCraft je strategická počítačová hra vyvinutá a vydaná spoločnosťou Blizzard Entertainment v roku 1998. Je to jedna z momentálne najrozšírenejších hier, keďže sa uchytila na rôznych turnajoch po celom svete. Mimoriadne populárna je v Južnej Kórei. V čase svojho vydania sa okamžite stala najpredávanejšou hrou roka [2] a v súšasnosti je to druhá najpredávanejšia hra na svete vôbec (zoznam najpredávanejších hier). Po ohlásení pokračovania, Starcraft II, sa v máji 2007 pôvodný Starcraft vyšplhal až na šieste miesto v predajnosti PC titulov v Amerike [3].

Príbeh opisuje konflikt troch vesmírnych druhov: potomkov ľudí zo Zeme Terranov, hmyzoidných Zergov a technologicky vyspelých Protossov. Hra je zasadená do budúcnosti, keď Ľudia nadviažu kontakt s inými civilizáciami vo vesmíre a stanú sa účastníkmi boja Protossov a Zergov.

Príbeh ďalej pokračuje v datadisku StarCraft: Brood War, kde sa dozvedáme rôzne ďalšie detaily príbehu, každá rasa dostala nové jednotky a niektoré nové vylepšenia. Pribudol tiež nový typ územia, tzv. Twilight, čo je vlastne planéta Shakuras, na ktorej sa odohráva významná časť príbehu.

34/2007[upraviť zdroj]

StarCraft je strategická počítačová hra vyvinutá a vydaná spoločnosťou Blizzard Entertainment v roku 1998. Je to jedna z momentálne najrozšírenejších hier, keďže sa uchytila na rôznych turnajoch po celom svete. Mimoriadne populárna je v Južnej Kórei. V čase svojho vydania sa okamžite stala najpredávanejšou hrou roka [4] a v súšasnosti je to druhá najpredávanejšia hra na svete vôbec (zoznam najpredávanejších hier). Po ohlásení pokračovania, Starcraft II, sa v máji 2007 pôvodný Starcraft vyšplhal až na šieste miesto v predajnosti PC titulov v Amerike [5].

Príbeh opisuje konflikt troch vesmírnych druhov: potomkov ľudí zo Zeme Terranov, hmyzoidných Zergov a technologicky vyspelých Protossov. Hra je zasadená do budúcnosti, keď Ľudia nadviažu kontakt s inými civilizáciami vo vesmíre a stanú sa účastníkmi boja Protossov a Zergov.

Príbeh ďalej pokračuje v datadisku StarCraft: Brood War, kde sa dozvedáme rôzne ďalšie detaily príbehu, každá rasa dostala nové jednotky a niektoré nové vylepšenia. Pribudol tiež nový typ územia, tzv. Twilight, čo je vlastne planéta Shakuras, na ktorej sa odohráva významná časť príbehu.

35/2007[upraviť zdroj]

Binárny prefix alebo binárna predpona je niektorý z prefixov, ktoré sa v informatike používajú na prehľadnejšie vyjadrenie veľkých násobkov jednotiek veličín.

V roku 1999 zverejnila Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC) druhý dodatok k "IEC 60027-2: Písmenové symboly prepoužitie v elektrotechnickej technológii – časť 2: Telekomunikácie a elektronika". Tento štandard, schválený v 1998 zaviedli prefixy kibi-, mebi-, gibi-, tebi-, pebi-, exbi- pre špecifikáciu binárnych násobkov množstva. Názvy pochádzajú z prvých dvoch písmen originálnych SI prefixov nasledovaných skratkou bi, ktorá znamená "binárny". Z pohľadu IEC je tiež vyjasnené, že SI prefixy majú jedine svoj desiatkový význam a nikdy dvojkový. Dodatok bol pridaný do ďalšej verzie štandardu: "IEC 60027-2 (2000-11) Ed. 2.0".

Do roku 2005 táto konvencia stále nezískala široké použitie, hoci používanie rastie. Je silne podporované mnohými štandardizačnými telesami vrátane IEEE and CIPM.

36/2007[upraviť zdroj]

Binárny prefix alebo binárna predpona je niektorý z prefixov, ktoré sa v informatike používajú na prehľadnejšie vyjadrenie veľkých násobkov jednotiek veličín.

V roku 1999 zverejnila Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC) druhý dodatok k "IEC 60027-2: Písmenové symboly prepoužitie v elektrotechnickej technológii – časť 2: Telekomunikácie a elektronika". Tento štandard, schválený v 1998 zaviedli prefixy kibi-, mebi-, gibi-, tebi-, pebi-, exbi- pre špecifikáciu binárnych násobkov množstva. Názvy pochádzajú z prvých dvoch písmen originálnych SI prefixov nasledovaných skratkou bi, ktorá znamená "binárny". Z pohľadu IEC je tiež vyjasnené, že SI prefixy majú jedine svoj desiatkový význam a nikdy dvojkový. Dodatok bol pridaný do ďalšej verzie štandardu: "IEC 60027-2 (2000-11) Ed. 2.0".

Do roku 2005 táto konvencia stále nezískala široké použitie, hoci používanie rastie. Je silne podporované mnohými štandardizačnými telesami vrátane IEEE and CIPM.

37/2007[upraviť zdroj]

Chladič na procesore

Chladič (v elektronike) je zariadenie, ktoré je určené na odvod prebytočného tepla vznikajúceho pri prevádzke elektronickej súčiastky alebo modulu tak, aby chladený objekt neprekročil maximálnu dovolenú prevádzkovú teplotu.

Princíp: Miera odvodu tepla (prostredníctvom chladiča) rastie s rastúcim odvodom teplôt medzi chladeným objektom a okolitým prostredím (ktoré má v predpokladanom ideálnom prípade konštantnú teplotu a nekonečnú tepelnú kapacitu). To znamená, že pri konštantnom zdroji tepla sa ustáli rovnováha medzi dodávaným a odoberaným teplom pri určitej teplote aktívneho prvku (zdroja tepla). Úlohou chladiča je dosiahnuť takú mieru odvodu tepla, aby bola táto teplota nižšia než je maximálna dovolená prevádzková teplota. Treba brať do úvahy aj závislosť životnosti a poruchovosti zariadenia od prevádzkovej teploty (pozri Arrheniovu rovnicu). Ekonomické podmienky pritom nútia prihliadať aj na pomer bežných prevádzkových a plánovaných medzných parametrov.

38/2007[upraviť zdroj]

Chladič na procesore

Chladič (v elektronike) je zariadenie, ktoré je určené na odvod prebytočného tepla vznikajúceho pri prevádzke elektronickej súčiastky alebo modulu tak, aby chladený objekt neprekročil maximálnu dovolenú prevádzkovú teplotu.

Princíp: Miera odvodu tepla (prostredníctvom chladiča) rastie s rastúcim odvodom teplôt medzi chladeným objektom a okolitým prostredím (ktoré má v predpokladanom ideálnom prípade konštantnú teplotu a nekonečnú tepelnú kapacitu). To znamená, že pri konštantnom zdroji tepla sa ustáli rovnováha medzi dodávaným a odoberaným teplom pri určitej teplote aktívneho prvku (zdroja tepla). Úlohou chladiča je dosiahnuť takú mieru odvodu tepla, aby bola táto teplota nižšia než je maximálna dovolená prevádzková teplota. Treba brať do úvahy aj závislosť životnosti a poruchovosti zariadenia od prevádzkovej teploty (pozri Arrheniovu rovnicu). Ekonomické podmienky pritom nútia prihliadať aj na pomer bežných prevádzkových a plánovaných medzných parametrov.

39/2007[upraviť zdroj]

Biosector Conquest, kedysi známy aj ako bio.sector, je online sci-fi ťahová stratégia s prvkami RPG. Je prvou časťou sveta Biosector, založeného v roku 2000. Druhou časťou sú Biosector Battlegrounds. Conquest umožňuje hráčom bojovať, obchodovať, ťažiť či podnikať špiónske akcie ovládaním vlastnej vesmírnej základne. Hlavným cieľom celej hry je záchrana vesmíru umiestnením 7 kryštálov na vopred určené pozície, to je misia Freelancerov. Aliancia, ktorá umiestni kryštály v určenom roku na svoje pozície vyhráva éru. Hráč sa nemusí zúčastniť boja o kryštály ani bojovať vôbec. Je nevyhnutné mať prístup na internet, jeden registrovaný hráč môže vlastniť aj viac základní. Viacerí hráči ju kritizujú za komplikovanosť a údajnú neprehľadnosť, avšak mnohí ďalší oceňujú práve jej prepracovanosť. Faktom je, že veľa ovládacích prvkov v hre umožňuje hráčom taktizovať mnohými spôsobmi. Hra je kompletne zadarmo a existuje v slovenskej, českej a anglickej jazykovej verzii.

40/2007[upraviť zdroj]

Biosector Conquest, kedysi známy aj ako bio.sector, je online sci-fi ťahová stratégia s prvkami RPG. Je prvou časťou sveta Biosector, založeného v roku 2000. Druhou časťou sú Biosector Battlegrounds. Conquest umožňuje hráčom bojovať, obchodovať, ťažiť či podnikať špiónske akcie ovládaním vlastnej vesmírnej základne. Hlavným cieľom celej hry je záchrana vesmíru umiestnením 7 kryštálov na vopred určené pozície, to je misia Freelancerov. Aliancia, ktorá umiestni kryštály v určenom roku na svoje pozície vyhráva éru. Hráč sa nemusí zúčastniť boja o kryštály ani bojovať vôbec. Je nevyhnutné mať prístup na internet, jeden registrovaný hráč môže vlastniť aj viac základní. Viacerí hráči ju kritizujú za komplikovanosť a údajnú neprehľadnosť, avšak mnohí ďalší oceňujú práve jej prepracovanosť. Faktom je, že veľa ovládacích prvkov v hre umožňuje hráčom taktizovať mnohými spôsobmi. Hra je kompletne zadarmo a existuje v slovenskej, českej a anglickej jazykovej verzii.

41/2007[upraviť zdroj]

NetBSD je moderný open source operačný systém vychádzajúci zo systému Unix. Pri jeho vývoji sa viac ako pri iných systémoch kladie dôraz na zachovávanie jednoduchosti, čistoty a prehľadnosti kódu tradičnej pre BSD Unix. Vďaka tomu NetBSD beží na vyše 70 rôznych architektúrach počítačov.

Krátko po založení NetBSD sa zo spoločných predchodcov odčlenil aj projekt FreeBSD. Tento projekt sa vyvinul do súčasne najpoužívanejšeho variantu systému BSD. Projekty FreeBSD a NetBSD si vzájomne vypomáhajú zdieľaním častí kódu a sú navzájom binárne kompatibilné.

V rámci projektu OpenBSD, ktorý sa od NetBSD odčlenil, vzniklo množstvo kvalitného softvéru, hlavne v oblasti sietí, bezpečnosti a ovládačov zariadení. Veľká časť kódu vyvinutého pôvodne pre OpenBSD je súčasťou NetBSD.

42/2007[upraviť zdroj]

NetBSD je moderný open source operačný systém vychádzajúci zo systému Unix. Pri jeho vývoji sa viac ako pri iných systémoch kladie dôraz na zachovávanie jednoduchosti, čistoty a prehľadnosti kódu tradičnej pre BSD Unix. Vďaka tomu NetBSD beží na vyše 70 rôznych architektúrach počítačov.

Krátko po založení NetBSD sa zo spoločných predchodcov odčlenil aj projekt FreeBSD. Tento projekt sa vyvinul do súčasne najpoužívanejšeho variantu systému BSD. Projekty FreeBSD a NetBSD si vzájomne vypomáhajú zdieľaním častí kódu a sú navzájom binárne kompatibilné.

V rámci projektu OpenBSD, ktorý sa od NetBSD odčlenil, vzniklo množstvo kvalitného softvéru, hlavne v oblasti sietí, bezpečnosti a ovládačov zariadení. Veľká časť kódu vyvinutého pôvodne pre OpenBSD je súčasťou NetBSD.

43/2007[upraviť zdroj]

C++ je viacparadigmový programovací jazyk vyššej úrovne na všeobecné použitie, ktorý umožňuje pracovať aj s prostriedkami nízkej úrovne. Má statickú typovú kontrolu, podporuje procedurálne programovanie, dátovú abstrakciu, objektovo orientované programovanie, ale aj generické programovanie. Od 90-tych rokov 20. storočia patrí k najpopulárnejším programovacím jazykom.

Bjarne Stroustrup vyvinul C++ (pôvodne nazvaný "C with Classes") v roku 1983 v Bell Labs ako rozšírenie jazyka C. Rozširovanie začalo pridaním tried a neskôr pokračovalo pridávaním ďalších vlastností ako sú virtuálne funkcie, prekrývanie operátorov, viacnásobná dedičnosť, šablóny a ošetrenie výnimiek. Štandard jazyka C++ bol schválený v roku 1998 ako ISO/IEC 14882:1998, aktuálna verzia je z roku 2003 (ISO/IEC 14882:2003). Nová verzia štandardu (neformálne známa pod označením C++0x) sa vyvíja.

44/2007[upraviť zdroj]

C++ je viacparadigmový programovací jazyk vyššej úrovne na všeobecné použitie, ktorý umožňuje pracovať aj s prostriedkami nízkej úrovne. Má statickú typovú kontrolu, podporuje procedurálne programovanie, dátovú abstrakciu, objektovo orientované programovanie, ale aj generické programovanie. Od 90-tych rokov 20. storočia patrí k najpopulárnejším programovacím jazykom.

Bjarne Stroustrup vyvinul C++ (pôvodne nazvaný "C with Classes") v roku 1983 v Bell Labs ako rozšírenie jazyka C. Rozširovanie začalo pridaním tried a neskôr pokračovalo pridávaním ďalších vlastností ako sú virtuálne funkcie, prekrývanie operátorov, viacnásobná dedičnosť, šablóny a ošetrenie výnimiek. Štandard jazyka C++ bol schválený v roku 1998 ako ISO/IEC 14882:1998, aktuálna verzia je z roku 2003 (ISO/IEC 14882:2003). Nová verzia štandardu (neformálne známa pod označením C++0x) sa vyvíja.

45/2007[upraviť zdroj]

Desktopové prostredie alebo pracovné prostredie je grafické prostredie na správu počítača založené na pripodobnení k pracovnej ploche. Obsahuje ikony, panely nástrojov, applety, aplikácie a funkcie ako drag and drop.

Desktopové prostredia populárnych proprietárnych operačných systémov Microsoft Windows and Mac OS X sú pomerne nemenné (neprispôsobiteľné). Tým zaručujú konzistentnú použiteľnosť. Existuje však softvér od tretích strán, ktorý umožňuje meniť rozličné aspekty prostredia. Vo Windows najkomplexnejšie nahrádzajú štandardný shell Explorer.

Na systémoch založených na X Window System (zvyčajne unixové systémy) sú desktopové prostredia oveľa flexibilnejšie. Jednotlivé vrstvy (pozri nižšie) je možné vymeniť a konfigurovať, čím sa dosahuje vysoká možnosť prispôsobiiteľnosti.

Medzi najznámejšie desktopové prostredia pre Linux patrí KDE, Gnome a XFCE.

46/2007[upraviť zdroj]

Desktopové prostredie alebo pracovné prostredie je grafické prostredie na správu počítača založené na pripodobnení k pracovnej ploche. Obsahuje ikony, panely nástrojov, applety, aplikácie a funkcie ako drag and drop.

Desktopové prostredia populárnych proprietárnych operačných systémov Microsoft Windows and Mac OS X sú pomerne nemenné (neprispôsobiteľné). Tým zaručujú konzistentnú použiteľnosť. Existuje však softvér od tretích strán, ktorý umožňuje meniť rozličné aspekty prostredia. Vo Windows najkomplexnejšie nahrádzajú štandardný shell Explorer.

Na systémoch založených na X Window System (zvyčajne unixové systémy) sú desktopové prostredia oveľa flexibilnejšie. Jednotlivé vrstvy (pozri nižšie) je možné vymeniť a konfigurovať, čím sa dosahuje vysoká možnosť prispôsobiiteľnosti.

Medzi najznámejšie desktopové prostredia pre Linux patrí KDE, Gnome a XFCE.

47/2007[upraviť zdroj]

Grafický čip GeForce 6600GT

Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorá zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore.

Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB) alebo digitálneho (DVI) výstupu. Súčasťou karty (okrepodporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC - digitálno analógový prevodník.

Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta integrovana na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora.

Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť (bodová frekvencia/riadková a snímková frekvencia), rozlíšenie (počet zobrazených bodov v oboch smeroch), farebná hĺbka (počet zobraziteľných farieb, často vyjadrené počtom bitov), veľkosť pamäte, jej typ a rýchlosť a typ zbernice prostredníctvom ktorej je karta pripojená do počítača.

48/2007[upraviť zdroj]

Grafický čip GeForce 6600GT

Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorá zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore.

Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB) alebo digitálneho (DVI) výstupu. Súčasťou karty (okrepodporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC - digitálno analógový prevodník.

Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta integrovana na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora.

Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť (bodová frekvencia/riadková a snímková frekvencia), rozlíšenie (počet zobrazených bodov v oboch smeroch), farebná hĺbka (počet zobraziteľných farieb, často vyjadrené počtom bitov), veľkosť pamäte, jej typ a rýchlosť a typ zbernice prostredníctvom ktorej je karta pripojená do počítača.

49/2007[upraviť zdroj]

Typické riešenie VoIP

Voice over Internet Protocol, tiež nazývané VoIP, IP Telefónia, Internetová telefónia, je prenos komunikácie uskutočňovanej ľudským hlasom cez Internet alebo inú sieť založenú na protokole IP.

Protokoly, ktoré sa používajú na prenos hlasových signálov cez IP sieť sa zvyknú označovať ako VoIP protokoly. Dá sa na ne pozerať ako komerčnú realizáciu experimentálneho protokolu Network Voice Protocol (1973) navrhnutého pre sieť ARPANET. Vďaka použitiu jedinej siete na prenos dát aj hlasu je možné dosiahnuť isté finančné úspory, najmä ak je k dispozícii nevyužitá sieťová kapacita, ktorá sa dá využiť pre VoIP bez pridaných nákladov. Volania VoIP - VoIP sú prevažne zdarma, zatiaľ čo volania do verejných telekomunikačných sietí (tak pevných i mobilných) bezplatné v zásade nie sú.

50/2007[upraviť zdroj]

Typické riešenie VoIP

Voice over Internet Protocol, tiež nazývané VoIP, IP Telefónia, Internetová telefónia, je prenos komunikácie uskutočňovanej ľudským hlasom cez Internet alebo inú sieť založenú na protokole IP.

Protokoly, ktoré sa používajú na prenos hlasových signálov cez IP sieť sa zvyknú označovať ako VoIP protokoly. Dá sa na ne pozerať ako komerčnú realizáciu experimentálneho protokolu Network Voice Protocol (1973) navrhnutého pre sieť ARPANET. Vďaka použitiu jedinej siete na prenos dát aj hlasu je možné dosiahnuť isté finančné úspory, najmä ak je k dispozícii nevyužitá sieťová kapacita, ktorá sa dá využiť pre VoIP bez pridaných nákladov. Volania VoIP - VoIP sú prevažne zdarma, zatiaľ čo volania do verejných telekomunikačných sietí (tak pevných i mobilných) bezplatné v zásade nie sú.

51/2007[upraviť zdroj]

Prvý počítač Macintosh z roku 1984, s pamäťou rozšírenou na 512kB

Apple Macintosh, tiež známy skrátene ako Mac je skupina osobných počítačov vyrábaných americkou spoločnosťou Apple Computer. Macintosh bol pomenovaný po obľúbenej odrode jablka vývojára Jefa Raskina - McIntosh. Prvý Macintosh so 128 kb pamäte bol uvedený na trh 24. januára 1984. Bol to prvý osobný počítač na trhu, ktorý spopularizoval grafické rozhranie (GUI), revolučný počin v počítačovom priemysle, keďže väčšina dovtedajších operačných systémov pracovala len s príkazovým riadkom.

52/2007[upraviť zdroj]

Prvý počítač Macintosh z roku 1984, s pamäťou rozšírenou na 512kB

Apple Macintosh, tiež známy skrátene ako Mac je skupina osobných počítačov vyrábaných americkou spoločnosťou Apple Computer. Macintosh bol pomenovaný po obľúbenej odrode jablka vývojára Jefa Raskina - McIntosh. Prvý Macintosh so 128 kb pamäte bol uvedený na trh 24. januára 1984. Bol to prvý osobný počítač na trhu, ktorý spopularizoval grafické rozhranie (GUI), revolučný počin v počítačovom priemysle, keďže väčšina dovtedajších operačných systémov pracovala len s príkazovým riadkom.