Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika/Novinky (2025)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024 - 2025 - 2026

2025

[upraviť zdroj]

január február marec apríl máj jún júl august september október november december

1/2025

[upraviť zdroj]

7. január 2025

USA NASA na tlačovej konferencii predstavila dve možné podoby toho, ako bude prebiehať automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré zozbieral rover Perseverance. Ide o spôsoby, akým dopraviť na planétu raketu Mars Ascent Vehicle, ktorá vzorky vynesie z povrchu Marsu do vesmíru. Jedna možnosť zahŕňa už vyskúšaný kozmický žeriav sky-crane, druhá nový veľký komerčný lander.[1]

8. január 2025

Európska úniaJaponsko Európsko-japonská sonda BepiColombo absolvovala svoj posledný, šiesty prelet okolo Merkúra pred navedením na obežnú dráhu okolo neho. K planéte sa priblížila z jej nočnej strany len na 295 km a potom preletela nad jej severným pólom. Nasledujúceho dňa bola zverejnená prvá snímka z tohto preletu.[2]

10. január 2025

USA Kvôli ničivým požiarom v Kalifornii bolo evakuované a uzavreté Laboratórium prúdového pohonu (JPL). Požiar sa priblížil k laboratóriu na menej než jednu míľu, ale požiarnikom sa podarilo pracovisko uchrániť. Väčšina pracovníkov je stále mimo laboratória a pracuje z domu, zhruba 150 z nich však dôsledkom požiaru o svoje domovy prišlo.[3]

15. január 2025

Európska únia Astrometrická družica Gaia ukončila vedecké pozorovania po takmer úplnom vyčerpaní pohonných látok. Od svojho štartu v roku 2013 napozorovala zhruba dve miliardy hviezd a iných objektov.[4]
Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi
Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi

15. január 2025

USAJaponsko Z rampy 39-A odštartovala raketa Falcon 9, ktorá vyniesla do vesmíru dva mesačné pristávacie moduly od súkromných firiem, Blue Ghost a HAKUTO-R. Išlo o vôbec prvý spoločný štart dvoch mesačných pristávacích modulov naraz.[5]

16. január 2025

USA Prvý štart novej nosnej rakety New Glenn od súkromnej americkej firmy Blue Origin. Zároveň išlo o prvý štart z nanovo vybudovanej rampy LC-36. Raketa úspešne dopravila na orbitu svoj testovací náklad Blue Ring. Prvý stupeň rakety sa však nevrátil na plávajúcu plošinu, ako bolo v pláne.[6]

16. január 2025

USA Prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, prvý let Starship druhej generácie. Prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme Starbase, kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.[7]

16. január 2025

India Indická kozmická agentúra ISRO dokázala spojiť dve svoje družice na obežnej dráhe okolo Zeme, čo sa pred ňou podarilo len družiciam štyroch iných krajín. Spojenie družíc SDX01 a SDX02 označovaných ako „Target“ a „Chaser“ prebehlo po troch predošlých neúspešných pokusoch. Dvojica družíc odštartovala na spoločnej rakete 30. decembra 2024.[8]

25. január 2025

Slovensko Astronautka Sunita Williamsová z ISS zodpovedala v rámci podujatia Prešovskej univerzity a rádioamatérov otázky žiakov a študentov. 10-minútový priamy rádiový kontakt bol zrealizovaný počas preletu ISS nad Slovenskom. Spojenie sa uskutočnilo na druhý pokus.[9]


2/2025

[upraviť zdroj]

14. február 2025

USA Komerčný pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly aerospace bol navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na obežnej dráhe strávi približne 16 dní a potom sa pokúsi pristáť v oblasti Mare Crisium (More kríz).[10]

19. február 2025

USA Neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety potom, ako jej zlyhal systém automatického návratu do atmosféry, ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy. Raketa štartovala 2. februára 2025 s nákladom družíc Starlink.[11]

26. február 2025

USA Štart nosnej rakety Falcon 9 s mesačnou sondou Lunar Trailblazer riadenou JPL a asteroidálnou sondou Odin od spoločnosti AstroForge. Odin je na správnej dráhe k svojmu cieľu, kovovej planétke 2022 OB5, ale má problémy s komunikáciou. Podobné problémy má aj Lunar Trailblazer, ktorého úlohou je zmapovať vodu na povrchu Mesiaca.

27. február 2025

USA V noci odštartovala raketa Falcon 9 s druhým súkromný lunárnym landerom, Nova-C, od firmy Intuitive Machines. Má zopakovať pokus o pristátie, ktoré sa predošlému landeru v roku 2024 nepodarilo dobre kvôli zlomenej nohe pristávacieho modulu.[12]


3/2025

[upraviť zdroj]

2. marec 2025

USA Pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly bezproblémovo pristál na povrchu Mesiaca. Bude skúmať mesačný regolit a interakcie medzi slnečným vetrom a magnetickým poľom Zeme. Očakáva sa, že modul bude pracovať 14 pozemských dní, kým ho nedostihne mesačná noc.[13]

6. marec 2025

USA Pristávací modul Nova-C nazývaný aj Athena od firmy Intuitive Machines pristál na povrchu Mesiaca blízko jeho južného pólu. Dosadol však v nevhodnej polohe, takže sa prevrátil a jeho solárne panely nemohli smerovať na Slnko. Misia bola teda neúspešná.[14]

7. marec 2025

USA Zostava Superheavy Starship vyrazila na svoj ôsmy testovací let. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Kým prvý stupeň, Superehavy, absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks, kozmická loď Starship po ôsmich minútach letu havarovala.[15]

12. marec 2025

Európska únia Európska sonda Hera, ktorá mieri k dvojplanétke Didymos-Dimorphos, preletela v rámci gravitačného manévru okolo Marsu. Pritom nasnímala povrch tejto planéty a tiež menšieho z jej dvoch mesiacov, Deimosu. Najbližšie priblíženie k Marsu nastalo vo vzdialenosti 5 000 km.[16]

15. marec 2025

USA Po dvojdňovom odklade odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-10. Na ISS dopraví štyroch členov posádky, dvoch mužov a dve ženy.[17] Nasledujúceho dňa sa kozmická loď úspešne spojila so stanicou.[18]

17. marec 2025

USA Pristávací modul Blue Ghost 1 ukončil svoju činnosť na povrchu Mesiaca. Stalo sa tak z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite, ale dokázal ešte fungovať aj päť hodín potom. S 351 hodinami práce tak získal rekord v dĺžke funkcie súkromného mesačného landera na povrchu Mesiaca.[19] Nasnímal aj zatmenie Slnka Zemou, čiže z nášho pohľadu zatmenie Mesiaca.[20]

18. marec 2025

USA Kozmická loď Crew Dragon zakončila misiu Crew-9 pristátím v mori v blízkosti Floridy. Priviezla na Zem štyroch členov posádky Expedície 72. Medzi nimi boli aj Barry Wilmore a Sunita Williamsová, ktorí sa členmi Expedície 72 stali neplánovane potom, ako im nebolo dovolené vrátiť sa v kozmickej lodi Starliner, v ktorej minulý rok na ISS prileteli.[21]

22. marec 2025

USA Slnečná sonda Parker Solar Probe vykonala svoj 23. prelet okolo Slnka, ktorý bol podobne tesný ako jej posledný prelet. Niekoľko dní pred preletom aj po ňom nebolo možné so sondou komunikovať.[22]

23. marec 2025

USA Centrálny stupeň rakety SLS bol pred misiou Artemis 2 spojený s dvojicou motorov SRB a usadený na mobilnú vypúšťaciu plošinu. Nasledujúcim krokom predštartovných príprav bude nasadenie adaptéra na pripojenie kozmickej lode Orion.[23]

26. marec 2025

USA NASA oznámila, že modul kozmickej lode Cygnus, ktorá slúži na zásobovanie ISS, je neschopný letu. Utrpel poškodenie pri poškodení zásobovacieho kontajnera pri prevoze na Floridu, odkiaľ mal odštartovať. Hľadajú sa možnosti, ako náklad tejto kozmickej lode dopraviť na stanicu.[24]


4/2025

[upraviť zdroj]

1. apríl 2025

USA Štart rakety Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na súkromnú misiu Fram2. Išlo o prvý pilotovaný let v histórii kozmonautiky na polárnu obežnú dráhu. Posádkou je štvorica neprofesionálnych astronautov.[25]

1. apríl 2025

USA Počas manévra, ktorý vykonávala sonda Psyche iónovými motormi, bol zaregistrovaný pokles tlaku v prívodnom potrubí xenónu. prerušila manéver a sú zrušené aj ďalšie manévre prinajmenšom do polovice júna, kým sa problémy nevyriešia.[26]

3. apríl 2025

USA Kozmická loď Crew Dragon pristála v závere súkromnej misie Fram2. Išlo o prvé pristátie do Tichého oceánu od pristátia lodí Apollo-Sojuz pred zhruba 50 rokmi.

4. apríl 2025

USA Sonda Juno dvakrát prešla do bezpečnostného módu. Počas svojej predchádzajúcej činnosti od roku 2016 pritom vstúpila pred týmto dňom do bezpečnostného módu iba dvakrát. K aprílovým výpadkom došlo pravdepodobne z dôvodu preletu sondy cez Jupiterove radiačné pásy.[27]

8. apríl 2025

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-27 s trojčlennou posádkou odštartovala a už tri hodiny po štarte sa pripojila k ISS. Posádka sa pridala k členom Expedície 73.[28]

20. apríl 2025

Rusko Kozmická loď Sojuz MS-26 s trojčlennou posádkou pristála v Kazachstane. Posádka bola mužská, tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan. Ich oddelením sa od ISS predchádzajúceho dňa skončila na stanici Expedícia 72 a začala sa Expedícia 73.[29]
Planétka 52246 Donaldjohanson
Planétka 52246 Donaldjohanson

20. apríl 2025

USA Sonda Lucy minula vo vzdialenosti zhruba 960 km planétku 52246 Donaldjohanson. Podľa záberov získaných z preletu ide o kontaktnú dvojplanétku s maximálnou dĺžkou okolo 8 km. Pre sondu Lucy išlo už o druhý prelet okolo planétky (pri prvom minula planétku Dinkinesh) na ceste k jej hlavnému cieľu, ktorými sú Trójania Jupitera.[30]

22. apríl 2025

Nemecko Družica Phoenix-1, ktorá bola v tento deň spolu s ďalšími nákladmi vynesená raketou Falcon 9, pristála s použitím nového typu tepelného štítu - nafukovacieho. Počas prvých fáz misie si družica viedla dobre, pristátie bolo označené za čiastočný úspech, no údaje z neho sa ešte iba analyzujú. Phoenix-1 je dielom firmy Atmos Space Cargo.[31]

24. apríl 2025

Čína Kozmická loď Shenzhou-20 s trojčlennou posádkou odštartovala na misiu k čínskej kozmickej stanici Tiangong. Zhruba 6,5 hodiny po štarte sa loď spojila so stanicou. Jej posádka vystrieda predošlú posádku, ktorá sa má od stanice oddeliť a pristáť 29. apríla.[32]

30. apríl 2025

Čína Kozmická loď Shenzhou-19 s trojčlennou posádkou pristála na území Číny. Jej posádka ukončila dlhodobý pobyt na China Space Station.[33]


5/2025

[upraviť zdroj]

2. máj 2025

USA Návrh rozpočtu pre NASA počíta so znížením rozpočtu pre túto agentúru skoro o jednu štvrtinu. Jeho schválenie by znamenalo, že sa po misii Artemis III zruší kľúčové súčasti programu Artemis, stanica Gateway na orbite okolo Mesiaca a automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré nazbieralo vozidlo Perseverance. Rozpočet musí schváliť Kongres.[34]

10. máj 2025

Sovietsky zväz Rusko Pristávacie puzdro zlyhanej sovietskej planetárnej sondy Kosmos-482 z programu Venera, ktorá v roku 1972 odštartovala smerom k Venuši, zaniklo v zemskej atmosfére nad východným Indickým oceánom v oblasti západne od Jakarty v Indonézii.[35]

14. máj 2025

USA Zástupca firmy Intuitive Machines uviedol, že dôvodom prevrátenie sa ich landeru Nova-C na bok po pristátí na Mesiaci boli problémy s laserovým výškomerom, zložitý terén a osvetlenie. Kvôli nízko stojacemu slnku v polárnych oblastiach Mesiaca vyzerali krátery odlišne než na snímkach zo sondy LRO od NASA, čo ovplyvnilo optický navigačný systém. Firma chce v priebehu budúceho roka vyslať na Mesiac tretí, vylepšený lander.[36]

28. máj 2025

USA Prebehol deviaty testovací let zostavy Superheavy Starship, tretí let lode Starship druhej generácie. Išlo o prvú misiu už raz použitého stupňa Superheavy. Oba stupne síce dosiahli plánované dráhy, ale došlo k ich predčasnému zničeniu. Superheavy mal simulovane pristáť nad morskou hladinou, vybuchol však pri pristávacom zážihu. Starship letela dlhšie ako pri predošlých dvoch letoch, ale nevypustila makety družíc, neotestovala deorbitálny zážih, zlyhal jej orientačný systém a prudko rotujúca zhorela po návrate do zemskej atmosféry.[37]

28. máj 2025

Čína Z kozmodrómu Xichang odštartovala raketa Dlhý pochod-3B so sondou Tianwen-2. Ide o prvú sondu v histórii na výskum kvázisatelitu, konkrétne planétky 469219 Kamo‘oalewa. Planétku má komplexne preskúmať a dokonca z nej odobrať vzorky, ktoré by sa na Zem mohli vrátiť v roku 2027. Po splnení tohto cieľa má ešte preskúmať kométu 311P/PANSTARRS.[38]

29. máj 2025

USA Sonda Psyche, u ktorej sa objavil problém s xenónom v jej pohonnom systéme, prešla na záložný prívod xenónu. V hlavnom systéme zlyhala súčiastka jedného ventilu. So záložným systémom tak sonda bude môcť v polovici júna znova zapnúť svoje iónové motory a pokračovať v ceste k planétke 16 Psyche.[39]

31. máj 2025

USA Americký prezident Donald Trump stiahol nomináciu Jareda Isaacmana na pozíciu riaditeľa NASA. Zmena bola pre kozmický priemysel veľmi prekvapujúca a nie je jasné, čo ju spôsobilo. Trump vyhlásil, že onedlho predstaví nového kandidáta.[40]



6/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/6 2025

7/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/7 2025

8/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/8 2025

9/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/9 2025

10/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/10 2025

11/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/11 2025

12/2025

[upraviť zdroj]

Šablóna:Kozmonautika/Novinky/12 2025

Referencie

[upraviť zdroj]
  1. ↑ Sky-crane nebo velký komerční lander? Dva možné scénáře dopravy vzorků z Marsu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-08. Dostupné online [cit. 2025-01-08].
  2. ↑ První fotky ze šestého průletu BepiColombo kolem Merkuru. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-10. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
  3. ↑ Kosmotýdeník 643 (6. 1. – 12. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-12. Dostupné online [cit. 2025-01-13].
  4. ↑ Last starlight for ground-breaking Gaia [online]. esa.int, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  5. ↑ ŽIVĚ A ČESKY: Starty české družice TROLL a dvou lunárních landerů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-14. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  6. ↑ MEK - Raketa New Glenn [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-01-16]. Dostupné online.
  7. ↑ ŽIVĚ A ČESKY: Hlavní hvězda dne – Starship S33. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-15. Dostupné online [cit. 2025-01-17].
  8. ↑ Kosmotýdeník 644 (13. 1. – 19. 1.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-01-19. Dostupné online [cit. 2025-01-20].
  9. ↑ ĎURIAČOVÁ, Sabina. Prešovská univerzita sa zapísala do histórie. Nadviazala kontakt so známou astronautkou na ISS [online]. fontech.startitup.sk, 2025-01-26, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  10. ↑ HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 648 (10. 2. – 16. 2.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-16. Dostupné online [cit. 2025-02-24].
  11. ↑ MAJER, Dušan. Zánik horního stupně Falconu 9 byl vidět i z ČR. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-19. Dostupné online [cit. 2025-02-20].
  12. ↑ SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus Intuitive Machines. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-02-26. Dostupné online [cit. 2025-02-27].
  13. ↑ HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 650 (24. 2. – 2. 3.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-02. Dostupné online [cit. 2025-03-03].
  14. ↑ MEK - Nova-C (komerční CLPS lander firmy IM) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  15. ↑ MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-07]. Dostupné online.
  16. ↑ MAJER, Dušan. Jak viděla sonda Hera Mars a Deimos při svém průletu?. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-14].
  17. ↑ SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus Crew-10. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
  18. ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Crew-10 přilétá k ISS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-15. Dostupné online [cit. 2025-03-17].
  19. ↑ MAJER, Dušan. Blue Ghost 1 zakončil svou veleúspěšnou misi. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-18. Dostupné online [cit. 2025-03-18].
  20. ↑ GEMBEC, Martin. Zatmění z Měsíce. astro.cz (Ondřejov: Česká astronomická společnost), 2025-03-14. Dostupné online [cit. 2025-03-18].
  21. ↑ MEK - SpaceX Crew-9 (USCV-9) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-03-19]. Dostupné online.
  22. ↑ MAJER, Dušan. Parker Solar Probe včera prolétla kolem Slunce. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-23. Dostupné online [cit. 2025-03-26].
  23. ↑ MAJER, Dušan. Centrální stupeň SLS je usazen na svém místě. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-25. Dostupné online [cit. 2025-03-26].
  24. ↑ HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 654 (24. 3. – 30. 3.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-03-30. Dostupné online [cit. 2025-03-31].
  25. ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ: Návrat mise Fram2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-04. Dostupné online [cit. 2025-04-07].
  26. ↑ MAJER, Dušan. Inženýři řeší problém s pohonem sondy Psyche. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-01. Dostupné online [cit. 2025-05-02].
  27. ↑ MAJER, Dušan. Sonda Juno zažila dvě mimořádné situace. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-11. Dostupné online [cit. 2025-04-14].
  28. ↑ MEK - Sojuz MS-27 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-04-14]. Dostupné online.
  29. ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ: Sojuz MS-26 se vrací domů. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-19. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
  30. ↑ MAJER, Dušan. Planetka Donaldjohanson pohledem sondy Lucy. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-22. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
  31. ↑ MAJER, Dušan. Atmos Space Cargo hodnotí první pokus o návrat jako úspěšný. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-04-24. Dostupné online [cit. 2025-04-28].
  32. ↑ MEK - Shenzhou-19 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-04-28]. Dostupné online.
  33. ↑ MEK - Shenzhou-19 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-05-05]. Dostupné online.
  34. ↑ MAJER, Dušan. Bílý dům představil děsivý návrh seškrtaného rozpočtu NASA. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-05. Dostupné online [cit. 2025-05-05].
  35. ↑ Failed Soviet Venus lander Kosmos 482 crashes to Earth after 53 years in orbit. Space.com (New York: Future US), 2025-05-10. Dostupné online [cit. 2025-05-11].
  36. ↑ MAJER, Dušan. Výškoměr a světlené podmínky způsobily neúspěch mise IM-2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-15. Dostupné online [cit. 2025-05-19].
  37. ↑ MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online. (česky)
  38. ↑ MEK - Sonda Tianwen-2 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
  39. ↑ MAJER, Dušan. Psyche přechází na záložní přívod xenonu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-05-29. Dostupné online [cit. 2025-05-30].
  40. ↑ MAJER, Dušan. Jared Isaacman nebude administrátorem NASA. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-02. Dostupné online [cit. 2025-06-02].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Portál:Kozmonautika/Novinky_(2025)&oldid=7968052“