Portál:Kozmonautika/Novinky (2025)

2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024 - 2025 - 2026

2025

január február marec apríl máj jún júl august september október november december

1/2025

7. január 2025

NASA na tlačovej konferencii predstavila dve možné podoby toho, ako bude prebiehať automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré zozbieral rover Perseverance. Ide o spôsoby, akým dopraviť na planétu raketu Mars Ascent Vehicle, ktorá vzorky vynesie z povrchu Marsu do vesmíru. Jedna možnosť zahŕňa už vyskúšaný kozmický žeriav sky-crane, druhá nový veľký komerčný lander.

8. január 2025

Európsko-japonská sonda BepiColombo absolvovala svoj posledný, šiesty prelet okolo Merkúra pred navedením na obežnú dráhu okolo neho. K planéte sa priblížila z jej nočnej strany len na 295 km a potom preletela nad jej severným pólom. Nasledujúceho dňa bola zverejnená prvá snímka z tohto preletu.

10. január 2025

Kvôli ničivým požiarom v Kalifornii bolo evakuované a uzavreté Laboratórium prúdového pohonu (JPL). Požiar sa priblížil k laboratóriu na menej než jednu míľu, ale požiarnikom sa podarilo pracovisko uchrániť. Väčšina pracovníkov je stále mimo laboratória a pracuje z domu, zhruba 150 z nich však dôsledkom požiaru o svoje domovy prišlo.

15. január 2025

Astrometrická družica Gaia ukončila vedecké pozorovania po takmer úplnom vyčerpaní pohonných látok. Od svojho štartu v roku 2013 napozorovala zhruba dve miliardy hviezd a iných objektov.

Štart Falconu 9 s dvoma mesačnými landermi

15. január 2025

Z rampy 39-A odštartovala raketa Falcon 9, ktorá vyniesla do vesmíru dva mesačné pristávacie moduly od súkromných firiem, Blue Ghost a HAKUTO-R. Išlo o vôbec prvý spoločný štart dvoch mesačných pristávacích modulov naraz.

16. január 2025

Prvý štart novej nosnej rakety New Glenn od súkromnej americkej firmy Blue Origin. Zároveň išlo o prvý štart z nanovo vybudovanej rampy LC-36. Raketa úspešne dopravila na orbitu svoj testovací náklad Blue Ring. Prvý stupeň rakety sa však nevrátil na plávajúcu plošinu, ako bolo v pláne.

16. január 2025

Prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, prvý let Starship druhej generácie. Prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme Starbase, kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.

16. január 2025

Indická kozmická agentúra ISRO dokázala spojiť dve svoje družice na obežnej dráhe okolo Zeme, čo sa pred ňou podarilo len družiciam štyroch iných krajín. Spojenie družíc SDX01 a SDX02 označovaných ako „Target“ a „Chaser“ prebehlo po troch predošlých neúspešných pokusoch. Dvojica družíc odštartovala na spoločnej rakete 30. decembra 2024.

25. január 2025

Astronautka Sunita Williamsová z ISS zodpovedala v rámci podujatia Prešovskej univerzity a rádioamatérov otázky žiakov a študentov. 10-minútový priamy rádiový kontakt bol zrealizovaný počas preletu ISS nad Slovenskom. Spojenie sa uskutočnilo na druhý pokus.

2/2025

14. február 2025

Komerčný pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly aerospace bol navedený na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na obežnej dráhe strávi približne 16 dní a potom sa pokúsi pristáť v oblasti Mare Crisium (More kríz).

19. február 2025

Neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety potom, ako jej zlyhal systém automatického návratu do atmosféry, ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy. Raketa štartovala 2. februára 2025 s nákladom družíc Starlink.

26. február 2025

Štart nosnej rakety Falcon 9 s mesačnou sondou Lunar Trailblazer riadenou JPL a asteroidálnou sondou Odin od spoločnosti AstroForge. Odin je na správnej dráhe k svojmu cieľu, kovovej planétke 2022 OB5, ale má problémy s komunikáciou. Podobné problémy má aj Lunar Trailblazer, ktorého úlohou je zmapovať vodu na povrchu Mesiaca.

27. február 2025

V noci odštartovala raketa Falcon 9 s druhým súkromný lunárnym landerom, Nova-C, od firmy Intuitive Machines. Má zopakovať pokus o pristátie, ktoré sa predošlému landeru v roku 2024 nepodarilo dobre kvôli zlomenej nohe pristávacieho modulu.

3/2025

2. marec 2025

Pristávací modul Blue Ghost od spoločnosti Firefly bezproblémovo pristál na povrchu Mesiaca. Bude skúmať mesačný regolit a interakcie medzi slnečným vetrom a magnetickým poľom Zeme. Očakáva sa, že modul bude pracovať 14 pozemských dní, kým ho nedostihne mesačná noc.

6. marec 2025

Pristávací modul Nova-C nazývaný aj Athena od firmy Intuitive Machines pristál na povrchu Mesiaca blízko jeho južného pólu. Dosadol však v nevhodnej polohe, takže sa prevrátil a jeho solárne panely nemohli smerovať na Slnko. Misia bola teda neúspešná.

7. marec 2025

Zostava Superheavy Starship vyrazila na svoj ôsmy testovací let. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Kým prvý stupeň, Superehavy, absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks, kozmická loď Starship po ôsmich minútach letu havarovala.

12. marec 2025

Európska sonda Hera, ktorá mieri k dvojplanétke Didymos-Dimorphos, preletela v rámci gravitačného manévru okolo Marsu. Pritom nasnímala povrch tejto planéty a tiež menšieho z jej dvoch mesiacov, Deimosu. Najbližšie priblíženie k Marsu nastalo vo vzdialenosti 5 000 km.

15. marec 2025

Po dvojdňovom odklade odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-10. Na ISS dopraví štyroch členov posádky, dvoch mužov a dve ženy. Nasledujúceho dňa sa kozmická loď úspešne spojila so stanicou.

17. marec 2025

Pristávací modul Blue Ghost 1 ukončil svoju činnosť na povrchu Mesiaca. Stalo sa tak z dôvodu západu Slnka v jeho lokalite, ale dokázal ešte fungovať aj päť hodín potom. S 351 hodinami práce tak získal rekord v dĺžke funkcie súkromného mesačného landera na povrchu Mesiaca. Nasnímal aj zatmenie Slnka Zemou, čiže z nášho pohľadu zatmenie Mesiaca.

18. marec 2025

Kozmická loď Crew Dragon zakončila misiu Crew-9 pristátím v mori v blízkosti Floridy. Priviezla na Zem štyroch členov posádky Expedície 72. Medzi nimi boli aj Barry Wilmore a Sunita Williamsová, ktorí sa členmi Expedície 72 stali neplánovane potom, ako im nebolo dovolené vrátiť sa v kozmickej lodi Starliner, v ktorej minulý rok na ISS prileteli.

22. marec 2025

Slnečná sonda Parker Solar Probe vykonala svoj 23. prelet okolo Slnka, ktorý bol podobne tesný ako jej posledný prelet. Niekoľko dní pred preletom aj po ňom nebolo možné so sondou komunikovať.

23. marec 2025

Centrálny stupeň rakety SLS bol pred misiou Artemis 2 spojený s dvojicou motorov SRB a usadený na mobilnú vypúšťaciu plošinu. Nasledujúcim krokom predštartovných príprav bude nasadenie adaptéra na pripojenie kozmickej lode Orion.

26. marec 2025

NASA oznámila, že modul kozmickej lode Cygnus, ktorá slúži na zásobovanie ISS, je neschopný letu. Utrpel poškodenie pri poškodení zásobovacieho kontajnera pri prevoze na Floridu, odkiaľ mal odštartovať. Hľadajú sa možnosti, ako náklad tejto kozmickej lode dopraviť na stanicu.

4/2025

1. apríl 2025

Štart rakety Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na súkromnú misiu Fram2. Išlo o prvý pilotovaný let v histórii kozmonautiky na polárnu obežnú dráhu. Posádkou je štvorica neprofesionálnych astronautov.

1. apríl 2025

Počas manévra, ktorý vykonávala sonda Psyche iónovými motormi, bol zaregistrovaný pokles tlaku v prívodnom potrubí xenónu. prerušila manéver a sú zrušené aj ďalšie manévre prinajmenšom do polovice júna, kým sa problémy nevyriešia.

3. apríl 2025

Kozmická loď Crew Dragon pristála v závere súkromnej misie Fram2. Išlo o prvé pristátie do Tichého oceánu od pristátia lodí Apollo-Sojuz pred zhruba 50 rokmi.

4. apríl 2025

Sonda Juno dvakrát prešla do bezpečnostného módu. Počas svojej predchádzajúcej činnosti od roku 2016 pritom vstúpila pred týmto dňom do bezpečnostného módu iba dvakrát. K aprílovým výpadkom došlo pravdepodobne z dôvodu preletu sondy cez Jupiterove radiačné pásy.

8. apríl 2025

Kozmická loď Sojuz MS-27 s trojčlennou posádkou odštartovala a už tri hodiny po štarte sa pripojila k ISS. Posádka sa pridala k členom Expedície 73.

20. apríl 2025

Kozmická loď Sojuz MS-26 s trojčlennou posádkou pristála v Kazachstane. Posádka bola mužská, tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan. Ich oddelením sa od ISS predchádzajúceho dňa skončila na stanici Expedícia 72 a začala sa Expedícia 73.

Planétka 52246 Donaldjohanson

20. apríl 2025

Sonda Lucy minula vo vzdialenosti zhruba 960 km planétku 52246 Donaldjohanson. Podľa záberov získaných z preletu ide o kontaktnú dvojplanétku s maximálnou dĺžkou okolo 8 km. Pre sondu Lucy išlo už o druhý prelet okolo planétky (pri prvom minula planétku Dinkinesh) na ceste k jej hlavnému cieľu, ktorými sú Trójania Jupitera.

22. apríl 2025

Družica Phoenix-1, ktorá bola v tento deň spolu s ďalšími nákladmi vynesená raketou Falcon 9, pristála s použitím nového typu tepelného štítu - nafukovacieho. Počas prvých fáz misie si družica viedla dobre, pristátie bolo označené za čiastočný úspech, no údaje z neho sa ešte iba analyzujú. Phoenix-1 je dielom firmy Atmos Space Cargo.

24. apríl 2025

Kozmická loď Shenzhou-20 s trojčlennou posádkou odštartovala na misiu k čínskej kozmickej stanici Tiangong. Zhruba 6,5 hodiny po štarte sa loď spojila so stanicou. Jej posádka vystrieda predošlú posádku, ktorá sa má od stanice oddeliť a pristáť 29. apríla.

30. apríl 2025

Kozmická loď Shenzhou-19 s trojčlennou posádkou pristála na území Číny. Jej posádka ukončila dlhodobý pobyt na China Space Station.

5/2025

2. máj 2025

Návrh rozpočtu pre NASA počíta so znížením rozpočtu pre túto agentúru skoro o jednu štvrtinu. Jeho schválenie by znamenalo, že sa po misii Artemis III zruší kľúčové súčasti programu Artemis, stanica Gateway na orbite okolo Mesiaca a automatický návrat vzoriek z Marsu, ktoré nazbieralo vozidlo Perseverance. Rozpočet musí schváliť Kongres.

10. máj 2025

Pristávacie puzdro zlyhanej sovietskej planetárnej sondy Kosmos-482 z programu Venera, ktorá v roku 1972 odštartovala smerom k Venuši, zaniklo v zemskej atmosfére nad východným Indickým oceánom v oblasti západne od Jakarty v Indonézii.

14. máj 2025

Zástupca firmy Intuitive Machines uviedol, že dôvodom prevrátenie sa ich landeru Nova-C na bok po pristátí na Mesiaci boli problémy s laserovým výškomerom, zložitý terén a osvetlenie. Kvôli nízko stojacemu slnku v polárnych oblastiach Mesiaca vyzerali krátery odlišne než na snímkach zo sondy LRO od NASA, čo ovplyvnilo optický navigačný systém. Firma chce v priebehu budúceho roka vyslať na Mesiac tretí, vylepšený lander.

28. máj 2025

Prebehol deviaty testovací let zostavy Superheavy Starship, tretí let lode Starship druhej generácie. Išlo o prvú misiu už raz použitého stupňa Superheavy. Oba stupne síce dosiahli plánované dráhy, ale došlo k ich predčasnému zničeniu. Superheavy mal simulovane pristáť nad morskou hladinou, vybuchol však pri pristávacom zážihu. Starship letela dlhšie ako pri predošlých dvoch letoch, ale nevypustila makety družíc, neotestovala deorbitálny zážih, zlyhal jej orientačný systém a prudko rotujúca zhorela po návrate do zemskej atmosféry.

28. máj 2025

Z kozmodrómu Xichang odštartovala raketa Dlhý pochod-3B so sondou Tianwen-2. Ide o prvú sondu v histórii na výskum kvázisatelitu, konkrétne planétky 469219 Kamo‘oalewa. Planétku má komplexne preskúmať a dokonca z nej odobrať vzorky, ktoré by sa na Zem mohli vrátiť v roku 2027. Po splnení tohto cieľa má ešte preskúmať kométu 311P/PANSTARRS.

29. máj 2025

Sonda Psyche, u ktorej sa objavil problém s xenónom v jej pohonnom systéme, prešla na záložný prívod xenónu. V hlavnom systéme zlyhala súčiastka jedného ventilu. So záložným systémom tak sonda bude môcť v polovici júna znova zapnúť svoje iónové motory a pokračovať v ceste k planétke 16 Psyche.

31. máj 2025

Americký prezident Donald Trump stiahol nomináciu Jareda Isaacmana na pozíciu riaditeľa NASA. Zmena bola pre kozmický priemysel veľmi prekvapujúca a nie je jasné, čo ju spôsobilo. Trump vyhlásil, že onedlho predstaví nového kandidáta.

6/2025

5. jún 2025

Japonská kozmická sonda HAKUTO-R M1 havarovala pri pokuse pristáť na povrchu Mesiaca. na konci pristávacieho manévru prestala komunikovať a zrejme dopadla na Mesiac priveľkou rýchlosťou. Spoločne so sondou je stratený aj jej rover Tenacious. Ide už o druhý neúspešný pokus na pristátie landera typu HAKUTO-R.

GRBAlpha

9. jún 2025

Slovenská vedecká družica GRBAlpha zanikla vstupom do hustejších vrstiev atmosféry. Posledný kontakt bol nadviazaný vo výške 160 km nad Zemou. Na obežnej dráhe strávila 4 roky, 2 mesiace a 18 dní, čo je medzi cubesatmi nadpriemerne dlhá doba.

12. jún 2025

Na Kennedyho vesmírnom stredisku, rampe 37, došlo k odstrelu obslužnej veže pre štarty rakiet Delta. Tieto rakety v minulom roku ukončili svoju činnosť. Po odprataní trosiek bude vybudovaná nová infrašteruktúra a rampu bude používať SpaceX.

18. jún 2025

Kozmickú loď Starship, ktorá mala letieť na desiaty testovací let, rozmetal masívny výbuch. Stalo sa tak počas príprav na statický zážih na stanovišti Massey’s kozmodrómu Starbase. Nikto nebol zranený. Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa.

19. jún 2025

Americká sonda Parker Solar Probe úspešne vykonala svoj 24. blízky prelet okolo Slnka, posledný v rámci základnej misie. K našej najbližšej hviezde sa počas neho priblížila na 6,2 milióna km. Sonda bude naďalej pozorovať Slnko minimálne do roku 2026.

25. jún 2025

Kozmická loď Crew Dragon po niekoľkých odkladoch odštartovala na vrchole rakety Falcon 9 na misiu Ax-4. Ide o približne desaťdňovú súkromnú výpravu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Američanka Peggy Whitsonová prekonala vlastný rekord a stala sa vo veku 65 rokov najstaršou ženou, ktorá kedy letela do vesmíru.

7/2025

4. júl 2025

Americký prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorého súčasťou je aj pozmeňovací návrh poskytnutia NASA 10 miliárd dolárov. Financie slúžia okrem iného na to, aby sa pokračovalo v projektoch rakety SLS, kozmickej lode Orion a kozmickej stanice Gateway. Tieto projekty boli ohrozené návrhom rozpočtu, ktorý zatiaľ stále nie je schválený.

15. júl 2025

Kozmická loď Dragon zakončila misiu Ax-4 pristátím v Tichom oceáne. Deň predtým sa táto kozmická loď so štvorčlennou komerčnou posádkou oddelila od ISS.

23. júl 2025

Raketa Falcon 9 vyniesla dve malé vedecké družice TRACERS. Družice majú skúmať vesmírne počasie a magnetosféru z heliosynchrónnej obežnej dráhy Zeme. Ako vedľajší náklad s nimi štartovali aj dve luxemburgské telekomunikačné družice.

30. júl 2025

Z indického kozmodrómu Šríharikota odštartovala raketa GLSV Mk II, ktorá vyniesla na nízku obežnú dráhu americko-indickú družicu NISAR (NASA-ISRO Synthetic Aperture Radar). Ide o radarovú družicu na výskum Zeme na prieskum rizík súvisiacich so životným prostredím. Disponuje doposiaľ najpokročilejším radarovým americkým vedeckým systémom a je jednou z finančne najnákladnejších vedeckých družíc pozorujúcich Zem.

30. júl 2025

Prvý pokus o štart austrálskej orbitálnej rakety skončil haváriou. Trojstupňová rakety Eris sa po dlhých odkladoch vzniesla z kozmodrómu Bowen. Už sekundu po vzlete jeden z jej štyroch motorov strácal ťah, následkom čoho sa raketa naklonila a pár sekúnd po štarte sa zrútila vedľa rampy.

8/2025

Štart Falcon 9 s loďou Crew Dragon

1. august 2025

Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon. Tá nasledujúceho dňa dopravila na ISS štyroch členov dlhodobej Expedície 73. Ide o dvoch Američanov, Japonca a Rusa.

8. august 2025

Vo veku 97 rokov umrel Jim Lovell, známy americký astronaut. Do vesmíru letel štyri razy, z toho dvakrát letel k Mesiacu, ale ani raz na ňom nepristál. Druhý raz nepristál preto, lebo letel v kozmickej lodi Apollo 13, ktoré postihol výbuch a nutnosť návratu na Zem.

9. august 2025

Kozmická loď Crew Dragon so štvorčlennou posádkou misie Crew-10 pristála v Tichom oceáne pri kalifornskom pobreží. Predchádzajúceho dňa sa táto kozmická loď oddelila od ISS, kde posádka pracovala predošlých päť mesiacov.

26. august 2025

Uskutočnil sa desiaty testovací let zostavy Superheavy Starship, ktorý bol zároveň prvým plne úspešným letom kozmickej lode Starship druhej generácie. Počas misie došlo tiež vôbec po prvý raz v histórii Starship k úspešnému vypusteniu ôsmich makiet družíc Starlink, čo sa plánovalo už aj pri niekoľkých predchádzajúcich letoch. Rovnako po prvý raz vykonala cvičný deorbitálny zážih. Prvý stupeň Superheay podľa plánu mäkko dosadol do vôd Mexického zálivu aj so simulovaným výpadkom jedného motora a Starship zase navzdory simulovanému poškodeniu tepelného štítu mäkko dosadla do vôd Indického oceána.

9/2025

10. september 2025

Vo vzorke odobranej z dávneho riečneho koryta roverom Perseverance sa objavili potenciálne známky dávneho života. Napovedajú tomu škvrny v odobranej vzorke, ktoré obsahujú stopy minerálov vivianit a greigit, ktoré môžu byť známkou prítomnosti niektorých mikroorganizmov. Ide o doposiaľ najsľubnejší nález stôp dávneho života na Marse. Nedá sa však vylúčiť ich anorganický pôvod.

22. september 2025

NASA predstavila desať nových astronautov-kandidátov vybraných spomedzi viac ako 8000 záujemcov. Skupina ihneď zahájila takmer dvojročný základný výcvik. Skupinku tvoria štyria muži a šesť žien.

10/2025

1. október 2025

Keďže sa nestihol dokončiť proces schvaľovania rozpočtových zákonov, agentúra NASA prešla od 1. októbra do núdzového režimu "shutdown". Pozastavené sú všetky aktivity agentúry okrem nevyhnutných činností a výdavkov s výnimkou prác v projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice, programu Artemis vrátane vývoja pilotovaných lunárnych landerov a bezpečnej prevádzky misií satelitov a prijímanie údajov z nich. Ostatní zamestnanci NASA sú na vynútenej dovolenke. Nie je známe, ako dlho bude tento výpadok trvať.

14. október 2025

Zostava Superheavy Starship absolvovala ďalší úspešný testovací suborbitálny let, posledný let Starship 2. generácie. Starship pri ňom vypustila makety družíc Starlink a prečkala prelet atmosférou pri pristávaní navzdory zámerným poškodeniam tepelného štítu. Oba stupne vykonali úspešné simulované pristátie na morskej hladine.

26. október 2025

Z japonského kozmodrómu Tanegašima odštartovala raketa H-III a vyniesla na orbitu novú kozmickú loď HTV-X. Táto nákladná kozmická loď vezie na ISS zhruba 6000 kg nákladu vrátane niekoľkých cubeSatov. Rozšírila sa tým skupina lodí schopných zásobovať ISS.

31. október 2025

Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala raketa Chang Zheng-2F s kozmickou loďou Shenzhou-21. Po 3,5 hodine od štartu sa loď spojila s čínskou kozmickou stanicou Tchien-kung a jej trojčlenná posádka prešla na jej palubu, aby vystriedala členov predošlej expedície. Tí by mali pristáť v priebehu novembra 2025.

11/2025

8. november 2025

Misia odchádzajúcej posádky čínskej kozmickej stanice Tchien-kung sa predĺžila. Dôvodom je, že ich návratovú kozmickú loď Shenzhou-20 zasiahol pravdepodobne kúsok kozmického odpadu a nevie sa, či je bezpečná pre návrat. Podrobnejšie informácie o problémoch ani o termíne návratu posádky Čína nezverejnila. Na stanici sa tak nachádzajú dve šesťčlenné posádky spoločne po dobu, ktorá vytvorila nový rekord.

21. november 2025

Vládny shuttdown skončil a NASA opäť obnovila činnosť. Americký Senát dva dni predtým schválil návrh zákona o krátkodobom federálnom financovaní vo fiškálnom roku 2026. Zamestnanci na nútenej dovolenke sa vrátili do práce.

13. november 2025

Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala nosná raketa New Glenn s nákladom dvoch sond ESCAPADE. Ide o relatívne malé a nízkorozpočtové sondy, ktoré sú určené na prieskum magnetosféry Marsu a slnečného vetra. Z dôvodu oneskorenia štartu bude ich dráha komplikovaná a orbitu Marsu dosiahnu až v jeseni 2027.

14. november 2025

Posádka čínskej kozmickej stanice Tchien-kung, ktorá sa kvôli poškodeniu svojej lode kozmickým odpadom nemohla vrátiť na Zem, pristála v kozmickej lodi Shenzhou 21. V tej priletela koncom októbra posádka, ktorá ju vystriedala. Aby sa pôvodná posádka Shenzhou 21 mohla vrátiť na Zem, Čína urýchľuje prípravy na štart nasledujúcej kozmickej lode Shenzhou 22, ktorá priletí k vesmírnej stanici bez posádky.

25. november 2025

Čína vypustila bezpilotnú kozmickú loď Shenzhou-22, ktorá sa pripojila k čínskej stanici Tiangong. Ide o náhradu za poškodenú kozmickú loď Shenzhou-20, resp. Shenzhou-21, ktorú odchádzajúca posádka stanice musela použiť na pristátie namiesto Shenzhou-20. Loď priviezla aj nástroje, pomocou ktorých sa taikonauti majú pokúsiť opraviť poškodený priezor na Shenzhou-20.

Hotové zrkadlo teleskopu Nancy Grace Romanovej

25. november 2025

Technici dokončili zostavovanie teleskopu Nancy Grace Roman. Tento kozmický ďalekohľad, ktorý bude okrem iného priamo zobrazovať exoplanéty pri ich hviezdach či hľadať príčinu zrýchľujúceho sa rozpínania vesmíru, by mal štartovať v roku 2026 alebo 2027.

27. november 2025

Z Bajkonuru odštartovala pilotovaná kozmická loď Sojuz MS-28 s troma členmi posádky Expedície 74 na ISS. Loď sa pripojila k stanici po zhruba troch hodinách letu. Návrat lode s posádkou sa očakáva v lete 2026. Pri štarte došlo k poškodeniu bajkonurského štartovacieho komplexu č. 31., čo môže oddialiť budúce štarty ruských lodí k ISS.

12/2025

3. december 2025

Prvý štart novej čínskej, prvej znovupoužiteľnej rakety Zhuque-3. Štartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan a dopravila na nízku obežnú dráhu hmotnostný simulátor užitočného zaťaženia. Let prebiehal podľa predpokladov až do záverečného navádzania prvého stupňa na pristávaciu plochu, ktoré sa nepodarilo.

Sonda MAVEN

6. december 2025

Marsovská sonda MAVEN prestala komunikovať so Zemou. Pri poslednom kontakte, ktorý nastal tesne predtým, ako z pohľadu Zeme sonda zašla za Mars, fungovali všetky subsystémy správne. Technici sa snažia nájsť príčinu.

9. december 2025

Kozmická loď Sojuz MS-27 pristála v kazachstanskej stepi. Po zhruba pol roku na na Zem vrátili kozmonauti Sergej Ryžikov, Alexej Zubrickij a Jonny Kim, členovia dlhodobej expedície na ISS.

Jared Isaacman

17. december 2025

Senát Spojených štátov potvrdil podnikateľa Jareda Isaacmana vo funkcii riaditeľa NASA.

17. december 2025

Jedna z družíc Starlink z várky vypustenej 23. novembra z neznámych príčin prerušila kontakt s riadiacim strediskom. Z družice zároveň unikol xenón slúžiaci na jej pohon, čím došlo k zníženiu jej dráhy o 4 km z pôvodných 418 km. Družica, z ktorej zároveň unikli ďalšie malé objekty, v priebehu niekoľkých týždňov zanikne v zemskej atmosfére.