Portál:Politika/Odporúčaný článok/06 2006
Berlínsky múr bol najznámejším symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka a celej Európy. Rozdeloval od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 mesto Berlín na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku. Múr mal celkovú dĺžku 165 km.
Pozadie[upraviť zdroj]
Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi. V roku 1949 bola na území západných okupačných zón založená Nemecká spolková republika (NSR) a onedlho na území sovietskej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika (NDR), sovietsky sektor Berlína sa stal jej hlavným mestom.
Stavba múru[upraviť zdroj]
Od roku 1949 do 1961 územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná. Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností previesť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. V noci z 12. augusta na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a NSR, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi Varšavskej zmluvy a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu označujú ako „železná opona“.
Obete[upraviť zdroj]
Aj po vybudovaní múru tam dochádzalo k dramatickým pokusom o útek. Východonemecký režim bránil svojim občanom opustiť republiku aj použitím strelných zbraní. Počas 28-ročnej existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zomrelo najmenej 238 občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechala zranených niekoľko hodín v oblasti strážnych pásov bez pomoci ležať. K prvému známemu prípadu zastrelenia utečenca došlo 24. augusta 1961, poslednou obeťou bol vtedy 22-ročný Chris Gueffroy, ktorý zomrel na berlínskom múre pri ceste za slobodou 5. februára 1989). Bolo to iba pred 17 rokmi, 9 mesiacov pred pádom múra. Dnes by mal Chris Gueffroy 37 rokov.