Portál:Politika/Odporúčaný článok/30 2006
Prvá svetová vojna bol vojnový konflikt medzi 28. júlom 1914 a 11. novembrom 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch, na Strednom východe a inde.
Pred vojnou[upraviť zdroj]
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení (1871) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - Anglicka a Francúzska. Neustále vzrastal aj spor rakúsko-uhorsko-ruský o sféru vplyvu na Balkáne.
Už v poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvárať spojenecké bloky imperialistických veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo Nemecka a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa roku 1882 pripojilo Taliansko (Trojspolok). Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1894. V roku 1904 sa zblížilo Anglicko a Francúzsko a podpísali dohodu. Dotvorenie druhého vojenského bloku – Dohody (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku 1907.
Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia 20. storočia k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené, že je lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť nemecká sociálno-demokratická strana vystupovala proti. Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni 1914, kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne veľké vojenské manévre. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo Srbsko. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu František Ferdinand d’Este ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil Sarajevo, hlavné mesto Bosny. 28. júna 1914 zastrelil Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou počas cesty autom po sarajevskom nábreží mladý študent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Čierna ruka, čím rozpútal prvú svetovú vojnu.
Zavraždenie rakúsko-uhorského následníka trónu v Sarajeve 28. júna 1914 bola tá očakávaná zámienka pre Nemecko, ktoré teraz začalo poukazovať na vplyv "ruského barbarstva" na Balkáne a naliehalo na Rakúsko-Uhorsko, aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu. Vojna vypukla presne pred 92 rokmi, 28. júla 1914.