Portál:Slnečná sústava/Obrázky týždňa (2010)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


Obrázky: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne obrázky

Články: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne články

Zaujímavosti: Staré zaujímavosti

2010[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2010[upraviť kód]

Rhea true color.jpg


Saturnov mesiac Rhea v pravých farbách. Rea je po Titane druhý najväčší prirodzený satelit Saturna. Skladá sa zo zmesi vodného ľadu a kremičitých hornín s približne rovnakým zastúpením. Jej povrch je husto pokrytý impaktnými krátermi, čím pripomína povrchu Mesiaca alebo Merkúra a patrí medzi najstaršie povrchy v slnečnej sústave.

2/2010[upraviť kód]

Sapas Mons.jpg


Sapas Mons, vulkán na Venuši na radarovom zábere zo sondy Magellan. Táto sopka s výškou asi 1,5 kilometra leží v oblasti nazývanej Atla Regio.

3/2010[upraviť kód]

Delta II 7925 (2925) rocket with Deep Impact.jpg


Raketa Delta II čaká na štart, aby vyniesla do vesmíru sondu Deep Impact. Fotografia bola urobená na svitaní 12. januára 2005 na štartovacom komplexe 17-B Cape Canaveral Air Force Station. Deep Impact je americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1.

4/2010[upraviť kód]

Jupiter detail voyager2.jpg


Detail atmosféry Jupitera na zábere zo sondy Voyager 2. Rôzne farebné chemické zlúčeniny vytvárajú pestro sfarbené oblačné štruktúry. Najväčšími štruktúrami v Jupiterovej atmosfére sú svetlé zóny a tmavé pruhy (pásy), ktoré sa utvorili následkom búrlivej konvekcie a rýchlej rotácie planéty.

5/2010[upraviť kód]

Aurora australis 20050911.jpg


Polárna žiara okolo južného zemského pólu. Záber urobil satelit IMAGE. Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra sú vychýlené magnetickým poľom Zeme pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k pólom.

6/2010[upraviť kód]

Phases Venus.jpg


Fázy Venuše. Venuša ako jedna z dvoch vnútorných planét prechádza pri pozorovaní zo Zeme rôznymi fázami podobne ako Mesiac. Môžeme ju vidieť ako kosáčik, v prvej štvrti, alebo takmer v splne. Na rozdiel od Mesiaca sa však s fázou Venuše mení aj jej zdanlivý rozmer, ktorý je najmenší v splne a najväčší v nove.

7/2010[upraviť kód]

Uranus rings.png


Prstence Uránu v nepravých farbách. Obrázok vznikol na základe údajov zo sondy Voyager 2, ktorá ich nasnímala zo vzdialenosti 4,17 milióna km. Na snímke je viditeľných 9 hlavných z celkového počtu 13 Uránovych prstencov.

8/2010[upraviť kód]

Iapetus Spins and Tilts.jpg


Tmavá pologuľa mesiaca Japetus známa pod názvom Cassini Regio. Pologule Japeta majú veľmi odlišné albedo - jedna odráža 3 – 5 % dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 %. Pozdĺž rovníka v Cassini Regio sa navyše tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je doposiaľ nejasné rovnako ako rozdielna farba oboch pologulí mesiaca.

9/2010[upraviť kód]

Gaspra Phobos Deimos.jpg


Planétka 951 Gaspra (hore) porovnávaná s mesiacmi Marsu Diemos (vľavo dole) a Phobos (vpravo dole). Oba Marsove mesiace sa veľkosťou, tvarom, ale aj chemickým zložením planétkam, takže je pravdepodobné, že to pôvodne boli asteroidy, ktoré Mars svojou gravitáciou zachytil.

10/2010[upraviť kód]

Solar prominence from STEREO spacecraft September 29, 2008.jpg


Slnko s veľkou protuberanciou na okraji. Záber urobila v septembri 2008 sonda STEREO. Protuberancie sú obrovské výrony hmoty do slnečnej atmosféry, ktoré môžu nadobúdať rôzny tvar. Ich dĺžka môže dosiahnuť až 60 000 až 100 000 km a siahajú do výšky 14 000 až 100 000 km nad povrch Slnka.

11/2010[upraviť kód]

Stickney PIA01333.jpg


Phobos, väčší z dvoch prirodzených satelitov Marsu, na zábere zo sondy Mars Global Surveyor. Zreteľne viditeľný je najväčší kráter na tomto mesiaci, Stickney, ktorého priemer je 10 km. Pri impakte, ktorý ho vytvoril, takmer došlo k rozlomeniu mesiaca; pri jeho vzniku sa tiež vytvoril celý rad lineárnych rýh, dlhých až 10 km a až 100 m hlbokých a 800 m širokých.

12/2010[upraviť kód]

Earth-Moon System.jpg


Zem a jej Mesiac. Fotografiu urobila sonda Galileo v decembri 1992. Na oboch telesách je zreteľne viditeľný temrinátor, rozhranie medzi ich osvetlenou a neosvetlenou stranou. Viditeľná jansomodrá, oceánmi pokrytá časť Zeme je prudkým kontrastom oproti suchému povrchu Mesiaca.

13/2010[upraviť kód]

Venus-pacific-levelled.jpg


Jasná planéta Venuša sa odráža na hladine Tichého oceánu. Venuša je najjasnejším bodovým zdrojom žiarenia na oblohe a dokonca aj v minime svojej jasnosti je jasnejšia, ako hociktorá iná planéta vo svojom maxime. Podľa toho, či ju možno pozorovať ráno alebo večer, sa ľudovo nazýva Zornička alebo Večernica.

14/2010[upraviť kód]

William Herschel01.jpg


Frederick William Herschel, objaviteľ planéty Urán. Po tomto objave sa stal kráľovským astronómom a postavil v tom čase najväčší ďalekohľad na svete, ktorého zrkadlo malo priemer 100 cm. Mimo iného tiež zistil, že Slnko sa pohybuje smerom k súhvezdiu Herkules.

15/2010[upraviť kód]

Mars atmosphere.jpg


Atmosféra Marsu je viditeľná pri bočnom pohľade zo sondy Mars Global Surveyor. Skladá sa prevažne z oxidu uhličitého, ktorý tvorí viac než 95% jej objemu. Jej tlak je 100- až 150-krát menší ako tlak v zemskej atmosfére.

16/2010[upraviť kód]

Saturn, its rings, and a few of its moons.jpg


Jemné štruktúry Saturnovej atmosféry a jeho prstencov vystupujú na tejto detailnej fotografii zo sondy Cassini. V čase zhotovenia snímky (september 2009) bola na Saturne práve rovnodennosť. Farby na obrázku sú skutočné. Rozlíšenie snímky je 50 km na pixel.

17/2010[upraviť kód]

New Horizons 1.jpg


Sonda New Horizons v montážnej hale na Kennedyho vesmírnom stredisku. Výrazný je tmavý rádioizotopový elektrický generátor vľavo ako aj parabolická anténa sondy. New Horizons je prvá sonda, ktorá bola vyslaná k Plutu a k ďalším objektom za obežnou dráhou Neptúna.

18/2010[upraviť kód]

Moons of solar system unlabeled.svg


Vybrané mesiace slnečnej sústavy porovnávané so Zemou. Úplne vľavo je Mesiac Zeme. V druhom stĺpci sú mesiace Marsu, v treťom potom mesiačik planétky Ida (pre malý priemer je v tejto mierke nezobraziteľný). Nasledujú štyri najväčšie mesiace Jupitera, deväť najväčších mesiacov Saturna, šesť najväčších mesiacov Uránu, tri najväčšie mesiace Neptúna a najväčší mesiac Pluta Cháron.

19/2010[upraviť kód]

LRO Recent Impact.jpg


Mladý impaktný kráter na Mesiaci (konkrétne oblasť Balmer basin). Z krátera vybiehajú lúče hornín vyvrhnutých pri dopade, čo je typické na telesách s menšou gravitáciou (pretože väčšia gravitácia nedovolí materiálu doletieť tak ďaleko). Tento záber urobila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter.

20/2010[upraviť kód]

Mammatus Clouds.png


Cumulonimbus mammatus, nezvyčajne tvarovaný oblak v podobe zaoblených výbežkov visiacich z neba. Cumulonimby sú vertikálne najvyššie, najhustejšie a najhmotnejšie oblaky, aké sa tvoria v zemskej atmosfére a mammatus je jedna z ich zvláštností.

21/2010[upraviť kód]

EN004 Deep Color.jpg


Časť povrchu mesiaca Enceladus vo falošných farbách zo sondy Cassini. Povrch mesiaca je relatívne mladý (niektoré oblasti mladšie ako 100 miliónov rokov), obnovuje sa a preto sa predpokladá existencia aktívneho kryovulkanizmu a snáď aj podpovrchového oceánu v hĺbkach okolo 10 km.

22/2010[upraviť kód]

Makemake hubble.png


Záber planétky Makemake z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Zatiaľ neexistujú nijaké snímky jej povrchu, je však známe, že má červenkastú farbu a podľa spektra sa usudzuje, že je pokrytá zmrznutým metánom. Makemake obieha okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Pluto. Po Plute je druhým najjasnejším transneptúnskym telesom.

23/2010[upraviť kód]

Cassini peers over Titans harzy atmosphare to Saturns south pole.jpg


Horné vrstvy atmosféry Titanu, mesiaca s najhustejšou atmosférou medzi mesiacmi. V pozadí je viditeľná malá časť osvetlenej strany Saturna. Oblaky na Titane sú tak tvorené pravdepodobne etánom, metánom a ďalšími jednoduchými uhľovodíkmi, ktoré spôsobujú charakteristickú oranžovú farbu mesiaca.

24/2010[upraviť kód]

Lunar-eclipse-2004.jpg


Priebeh zatmenia Mesiaca 26. júla 2006 z Kalifornie. Keďže slnečné svetlo sa v zemskej atmosfére láme, aj v najväčšej fáze zatmenia je Mesiac osvetlený červenkastým svetlom z okrajov zemského limbu. Jeho jas je však omnoho nižší ako počas obyčajného splnu.

25/2010[upraviť kód]

Jupiter dark spot from HST.jpg


Snímka tmavej škvrny v Jupiterovej atmosfére, ktorá je následkom kozmickej zrážky Jupitera s iným telesom. Táto snímka je zároveň prvým vedeckým pozorovaním Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu, ktoré prebehlo od jeho opravy v máji 2009. Urobila ju nová kamera ďalekohľadu WFC3 (Wide Field Camera 3).

a vyrastaju z neho dalsie venuse

26/2010[upraviť kód]

Epimetheus.jpg


Saturnov mesiac Epimetheus, ktorý pravdepodobne vznikol rozpadom väčšieho telesa. Epimetheus a podobne veľký Janus patria medzi koorbitálne mesiace a navzájom si po určitej perióde vymieňajú svoje obežné dráhy.

27/2010[upraviť kód]

Mars avalanche Feb 19.jpg


Lavína v blízkosti severného pólu Marsu, ako ju z obežnej dráhy zachytila sonda Mars Reconnaissance Orbiter. V severnej polárnej oblasti planéty sa sonde podarilo odfotografovať niekoľko zosuvov. Zosunutý materiál je pravdepodobne z väčšej časti tvorený ľadom a uvoľnil sa z okraja približne 700 metrov vysokého útesu.

28/2010[upraviť kód]

Solar-filament.gif


Snímka slnečného povrchu v ultrafialovom spektre zo sondy Hinode ukazuje vzplanutie slnečného filamentu. Filamenty sú vlastne protuberancie, ktoré sa premietajú na slnečný disk ako tmavé pozdĺžne útvary.

29/2010[upraviť kód]

Asteroids-20060509.png


Pozície známych asteroidov vo vnútroných častiach slnečnej sústavy. Znázornené obežné dráhy planét patria Merkúru (najvnútornejšia) až Jupiteru (vonkajšia), Slnko na schéme chýba. Planétky hlavného pásma sú biele, Jupiterovi Trójania zelení, skupina Aten červená, skupina Apollo zelená a skupina Amor modrá.

30/2010[upraviť kód]

ESO - Which Ringed Planet (by).jpg


Záber v blízkom infračervenom spektre z observatória ESO ukazuje planétu Urán, jej prstence a sedem jeho mesiacov. Štyri najjasnejšie mesiace ležiace takmer na priamke smerujúcej z ľavého horného rohu snímky do pravého spodného sú (zľava) Titania, Umbriel, Ariel a Oberon. Priamo nad planétou (zdanlivo nad jej pólom) svieti o niečo menej jasná Miranda.

31/2010[upraviť kód]

Phoebe 13-06-2004.jpg


Blízky pohľad na časť povrchu mesiaca Phoebe počas preletu sondy Cassini okolo tohto mesiaca. Cassini sa stretol s Phoebe na príletovej vetve k Saturnu 11. júna 2004 vo vzdialenosti 2068 km. Mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesov silikátových hornín.

32/2010[upraviť kód]

PIA08440-Mars Rover Spirit-Volcanic Rock Fragment.jpg


Fotografia z marťanského roveru Spirit ukazuje zaujímavý terén posiaty tmavými skalami. Tieto kusy horniny majú vulkanický pôvod. Na snímke je možné vidieť aj kúsok oblohy, ktorá má červené sfarbenie kvôli prachu vznášajúcemu sa v atmosfére.

33/2010[upraviť kód]

Venus-real color.jpg


Venuša v reálnych farbách. Záber urobila sonda MESSENGER pri svojom prelete okolo tejto planéty v roku 2007. Mraky, ktoré sa skladajú predovšetkým z oxidu siričitého a kvapôčok kyseliny sírovej, celkom obklopujú planétu a skrývajú ľudskému oku všetky detaily povrchu. Vo viditeľnom spektre je vonkajšia štruktúra mrakov pomerne nevýrazná. Kontrastnejšie sa zobrazí na snímkach zhotovených v ultrafialovom alebo infračervenom žiarení.

34/2010[upraviť kód]

Daphnis edge wave shadows.jpg


Malý Saturnov mesiac Daphnis obiehajúci v v Keelerovej medzere Saturnovho prstenca A. Keď je Saturn blízko rovnodennosti, tiene vĺn spôsobené mesiacom Daphnis sú veľmi výrazné.

35/2010[upraviť kód]

17pHolmes 071104 eder vga.jpg


17P/Holmes, krátkoperiodická kométa, ktorá sa preslávila svojim nečakaným zjasnením v roku 2007. Po zjasnení bola jej hlava ľahko pozorovateľná aj voľným okom, chvost zložený z iónov sa však podarilo zachytiť len na dlho exponovaných snímkach.

36/2010[upraviť kód]

Kaali main crater on 2005-08-10.1.jpg


Impaktný kráter Kaali v Estónsku. Tento kráter je iba jedným z deviatich identifikovaných kráterov, ktoré utvoril meteorit rozpadnutý na viacero častí. Je možné, že kráterov bolo viac, ale nenašli sa alebo boli zahladené poľnohospodárskou činnosťou. Dno tohto hlavného krátera s priemerom 110 m je zaplavené vodou.

37/2010[upraviť kód]

Mimasrings.jpg


Saturnov mesiac Mimas (vpravo hore) nad vrchnými vrstvami atmosféry Saturna, na ktoré vrhajú tmavé tiene jeho prstence, zvlášť prstenec B. Jasný svetlý pás hneď nad Mimasom spôsobuje slnečné svetlo, ktoré svieti cez medzeru medzi prstencami známu ako Cassiniho delenie.

38/2010[upraviť kód]

Rembrandt crater mosaic.jpg


Mozaika záberov zo sondy MESSENGER zachytáva kráter Rembrandt na povrchu Merkúra. Rembrandt má priemer 715 km, celá oblasť zachytená na snímke 1000 km. Snímka vznikla v októbri 2008 počas druhého preletu sondy okolo planéty.

39/2010[upraviť kód]

Jupiter.moons1.jpg


Štyri najväčšie mesiace Jupitera (Galileove mesiace: Io, Európa, Ganymedes a Kallisto) a ukážky ich povrchov. Napriek očakávaniam pred preletmi prvých sond sa ukázalo, že povrchy Galileovych mesiacov sú veľmi rôznorodé a aj v súčasnosti podliehajú aktívnym procesom.

40/2010[upraviť kód]

SunSpotGranulation.jpg


Blízky pohľad na slnečnú škvrnu. Tmavšiu oblasť - umbru obklopuje svetlejšia penumbra, v ktorej sú pozorovateľné dlhé vláknité útvary - fibrily. V okolí škvrny sú dobre viditeľné tiež granuly, čo sú vrcholy konvektívnych prúdov.

41/2010[upraviť kód]

Schiaparelli Hemisphere Enhanced.jpg


Mars s veľkým impaktným kráterom Schiaparelli (takmer v strede snímky). Snímka bola urobená v roku 1980, kedy na severnej pologuli Marsu začínalo leto.

42/2010[upraviť kód]

Voyager 2 Jupiter Io.jpg


Mesiac Io nad mrakmi Jupitera zachytený sondou Voyager 2. Io je najvnútornejším z Galileových mesiacov. Meno dostal podľa dcéry riečneho boha. So svojím stredným priemerom 3 640 km je tretím najväčším Jupiterovým mesiacom a teda len o málo väčší ako zemský Mesiac.

43/2010[upraviť kód]

Venus dome 3D view.gif


Trojrozmerný obraz netypických vulkánov v oblasti Alpha Regio na Venuši. Alpha Regio je prvá štruktúra na Venuši, ktorá bola zaznamenaná pozemským radarom. Povrch oblasti je silne deformovaný a vystupuje 1-2 km nad okolitý terén.

44/2010[upraviť kód]

Neptune's southern hemisphere.jpg


Pohľad na južnú pologuľu Neptúna širokouhlou kamerou sondy Voyager 2. Záber vznikol zo vzdialenosti 4,2 milliónov km, najmenšie detaily na ňom majú priemer 38 km. Viditeľné sú svetlejšie vysoko položené mraky a tiež tmavšie búrkové útvary.

45/2010[upraviť kód]

Baikonur cosmodrome at dawn.jpg


Súmrak nad kozmodrómom Bajkonur s kosáčikom Mesiaca. Z Bajkonuru štartovala prvá umelá družica Zeme Sputnik 1 a tiež obrovské množstvo kozmických sond k Mesiacu a planétam slnečnej sústavy, vrátane historicky prvej vypustenej planetárnej sondy Venera 1, prvej sondy k Marsu (Mars 1), prvej sondy, ktorá pristála na povrchu planéty (Venera 3) a mnohých ďalších.

46/2010[upraviť kód]

Galileo Gaspra Mosaic.jpg


Mozaika planétky 951 Gaspra, ktorá vznikla zo snímok sondy Galileo urobených zo vzdialenosti asi 5 300 km. Sonda Galileo Gaspru nasnímala v roku 1991, keď okolo nej preletela na svojej ceste k Jupiteru. Zo snímok vyplynulo, že planétka má nepravidelný tvar s rozmermi 18×10×9 km a dobu rotácie 7 h.

47/2010[upraviť kód]

Nemrut Vulcano.jpg


Satelitný pohľad na kalderu sopky Nemrut Dağı v Turecku. Kaldera je 7-8 km široká, 155 metrov hlboká a čiastočne vyplnená vodou. V kaldere sa nachádza aj malé horúce jazierko (s teplotou až 60 °C), čo je dôkazom pretrvávajúcej aktivity sopky.

48/2010[upraviť kód]

446667main1 sdo-fulldisk-670.jpg


Záber Slnka v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Falošné farby zodpovbedajú rozdielnym teplotám plynu. Snímku urobila sonda Solar Dynamics Observatory 30. marca 2010.

49/2010[upraviť kód]

MER vs. Sojourner PIA04827.jpg


Porovnanie veľkosti vozidiel misie Mars Exploration Rover (vzadu) s ich predchodcom Sojournerom (vpredu), prvým robotickým vozidlom na Marse. Mars Exploration Rover je názov kozmickej misie dvoch vozidiel americkej agentúry NASA. Vozidlá Spirit a Opportunity boli vypustené 10. júna a 7. júla 2003 a ich cieľom bolo skúmať prípadný výskyt vody na Marse v minulosti.

50/2010[upraviť kód]

Saturn clouds Cassini.jpg


Jemná štruktúra vrchných vrstiev oblakov Saturna ako ju nasnímala sonda Cassini. Záber vznikol v auguste 2005. Konvektívne prúdy v atmosfére Saturna utvráajú biele škvrny a vlnové reťazce.

51/2010[upraviť kód]

Ganymede g1 true.jpg


Ganymedes, prirodzený satelit Jupitera a najväčší mesiac v slnečnej sústave. Jeho povrch je skalnatý a pokrytý impaktnými krátermi. Sú na ňom výrazne rozlíšiteľné tmavšie a svetlejšie oblasti. Tmavšie obsahujú viac kráterov, čo svedčí o ich vyššom veku.

52/2010[upraviť kód]

Wild2 3.jpg


Jadro kométy Wild 2, ktoré má veľkosť približne 5 km. Záber urobila sonda Stardust, ktorá sa k tejto kométe počiatkom roku 2004 priblížila na vzdialenosť len 236 km. Okrem 72 snímok jadra, ktoré urobila, zachytila prachové častice tejto kométy.