Portál:Slovensko/Odporúčaný článok/18
Alžbeta Bátoriová (-Nádašdy) (v maďarčine Báthory Erzsébet) (* asi 7. august 1560, Nyirbátor – † 21. august 1614, Čachtice), prezývaná Čachtická pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. Bátoriovci vlastnili rozsiahle majetky najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. v 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovsku. Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.
Manžel František Nádašdy (* 6. október 1555, Šárvár – † 4. január 1604 tamtiež) bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Turkom, medzi nimi bol známy ako „čierny beg“. 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Turzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.