Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Usadená hornina alebo sedimentárna hornina je hornina, ktorá vznikla premiestnením a následným spevnením zvetraných úlomkov (fyzikálny proces), alebo vyzrážaním z roztokov (chemický proces), alebo usadením zvyškov biologickej aktivity (biologický proces). Tieto tri procesy zvyčajne pôsobia v prírodnom prostredí všetky naraz, pričom charakter výsledného sedimentu ovplyvňuje dominantný proces.

Usadené horniny sa vyskytujú na zemskom povrchu, kde je ich objem dominantný v porovnaní s inýmmi typmi hornín (vyvretých a premenených). Kým celkový objem sedimentov v zemskom telese je približne 5 %, na povrchu pokrývajú až 75 % a v moriach a oceánoch takmer 100 % ich dna.

Na základe vyššie spomenutých procesov sa usadené horniny rozdeľujú na:

  • Siliciklastické sedimenty vznikli zvetrávacími procesmi z iných hornín a sú tvorené ich úlomkami (klastami), prípadne úlomkami minerálov. Rozrušené úlomky sú následne prenesené na miesto uloženia fluidnými médiami (voda, vzduch) a spevnené.
  • Biogénne sedimenty vznikli z pevných schránok rastlín a živočíchov, prípadne vyzrážaním z vodných roztokov za pomoci organizmov.
  • Chemické sedimenty vznikajú vyzrážaním z roztokov bez pôsobenia živých organizmov. Sú to hlavne železné a mangánové sedimenty (kde dochádza vplyvom zmeny pH k zmene rozpustnosti železitých, resp. mangánatých iónov) a evapority.
  • Vulkanoklastické sedimenty sú úlomkové sedimenty, ktorých vznik je bezprostredne spojený s vulkanickou činnosťou (nie s procesmi zvetrávania).
  • K zvyšným sedimentom sa priraďujú rôzne kataklazity (vzniknuté v dôsledku tektonických prejavov) a impaktné brekcie (ktoré vznili po páde meteoritov).