Portugalčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
portugalčina
(português)
Štáty Angola, Brazília, Guinea-Bissau, India, Kapverdy, Macao, Mozambik, Portugalsko, Rovníková Guinea Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor a iné krajiny
Región Európa, Afrika, Južná Amerika, Ázia
Počet hovoriacich 210 miliónov (235 miliónov ako druhý jazyk)
Poradie 6
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo latinka
Postavenie
Úradný jazyk Angola Angola, Brazília Brazília, Guinea-Bissau Guinea-Bissau, Kapverdy Kapverdy, Macao Macao, Mozambik Mozambik, Portugalsko Portugalsko, Rovníková Guinea Rovníková Guinea, Svätý Tomáš a Princov ostrov Svätý Tomáš a Princov ostrov, Východný Timor Východný Timor
Regulátor Medzinárodný inštitút Portugalského jazyka (pri CPLP), Academia Brasileira de Letras (Brazílska akadémia pre písmená), Academia das Ciências de Lisboa, Classe de Letras (Lisabonská akadémia vied, Trieda písmen)
Jazykové kódy
ISO 639-1 pt
ISO 639-2 por
ISO 639-3 por
SIL POR
Wikipédia
Adresa pt.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipédia, a enciclopédia livre
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Portugalčina (português prípadne língua portuguesa) patrí do rodiny románskych jazykov. Pôvod má v oblastiach dnešnej Galície a severného Portugalska. Odvodená je z latinčiny, ktorou asi pred 2000 rokmi hovorili romanizovaní obyvatelia predrománskeho iberijského polostrova (menovite Galícijčania, Luzitánci, Kelti a Kóniovia (Kyneti)). V 15. a 16. storočí, keď Portugalsko zakladalo koloniálnu a obchodnú ríšu (1415 – 1999), sa portugalčina začala šíriť po celom svete. Postupne sa po celom svete začalo objavovať mnoho kreolských jazykov založených na portugalčine, obzvlášť v Afrike, Ázii a Karibiku.

V dnešných dňoch je portugalčina jedným z hlavných celosvetových jazykov (šiesty v rebríčku jazykov), ktorým hovorí približne 235 miliónov ľudí. Je úradným jazykom v 10 krajinách (Portugalsko, Brazília, Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Kapverdy, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Rovníková Guinea, Macao a Východný Timor), v 7 medzinárodných organizáciách (Africká únia, Európska únia, Únia Juhoamerických národov, Mercosul, Organizácia amerických štátov, Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín a Latinská únia). Hovoria nim aj rozsiahle komunity v Severnej Amerike.

Španielsky autor Miguel de Cervantes raz nazval portugalčinu ako „sladký a príjemný jazyk“,[1] zatiaľ čo brazílsky spisovateľ Olavo Bilac ju poeticky opísal ako „a última flor do Lácio, inculta e bela“ (posledný kvet Latia, divoký a nádherný). Portugalčina je taktiež označovaná ako „Camõesov jazyk“ (podľa Luisa Vaz de Camõesa, jedného z najvýznamnejších portugalských básnikov).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Život Miguela de Cervantes Saavedra (španielsky), 135. odsek s nadpisom "La permanencia de Cervantes en Portugal (§. 64)"

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]