Poseidón (boh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrea Doria ako Neptún - alegorický obraz od Agnola Bronziniho znázorňuje vladársku hegemóniu Janova v Tyrrhenskom mori.

Poseidón alebo Poseidon (gr. Poseidón, lat. Neptunus, čiže Neptún) je starogrécky boh, jedno z najstarších božstiev Grécka, ktorého meno sa objavuje už na tabuľkách z minojského paláca v Knosse. Pôvodne bol jedným z najvyšších mužských božstiev, uctievaným v južných ostrovných oblastiach, predovšetkým medzi Iónmi. Jeho meno značí manžel Zeme, alebo Pán. Neskôr boli jeho právomoci obmedzené na vládu nad morami a vodným živlom, ale tiež napríklad nad zemetrasením a koňmi.

Podľa Hesióda je jeho otcom Titan Kronos a matkou Kronova sestra Rheia. Hneď po narodení bol, tak ako jeho ostatní súrodenci, zhltnutý otcom obávajúcim sa, že ho niektorý z jeho potomkov zvrhne. Keď sa jeho najmladšiemu bratovi Diovi podarilo Krona prelstiť, titán Poseidóna vyvrhol a ten sa pridal na Diovu stranu v boji s titánmi, Titánomachii. Neskôr si so svojimi dvoma bratmi, Diom a Hádom, rozdelil Poseidón vládu nad svetom - dostal do moci more.

Poseidón dostal od Telchinov (niekedy nesprávne uvádzané od Kyklopov) trojzubec, ktorý sa stal jeho nástrojom a zbraňou, slúžil mu na vyvolanie búrok a zemetrasení. Pri delení sveta medzi troch Kronových synov mu pripadla morská ríša.

Poseidónovou manželkou je Amfitríta, ale zaplieta sa postupne s veľa inými ženami, tak bohyňami, ako aj smrteľníčkami, a má s nimi nespočetných potomkov. Poseidón je otcom veľa gréckych hrdinov a mýtickým predkom početných kráľovských rodov.

Starí Gréci obetovali Poseidónovi býka a koňa, pretože tieto pozemské zvieratá symbolizovali dravosť, násilie, ale aj plodivú silu.

Najvýznamnejším Poseidónovým kultovým miestom bol Korint. Na jeho počesť sa v jeho blízkosti konali každý druhý rok Isthmické hry.

Rimania stotožnili Poseidóna s bohom Neptúnom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]