Preskočiť na obsah

Posuvka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Posuvky a spôsob ich realizácie pri hre, krížik pred a v prvom takte zvýši obe noty a na ais. Posuvka platí však len do konca taktu, takže prvá nota a v ďalšom takte nie je zvýšená a jedná sa o notu a, nie ais. Druhá nota v druhom takte je ais, pretože obsahuje posuvku krížik, ktorý však platí len smerom doprava, preto nezvyšuje notu a, ktorá je naľavo od posuvky.

Posuvka (ang. accidental) je grafická značka notového zápisu, ktorá zo základného tónu vytvára alterovaný tón.[1] proces znižovania a zvyšovania tónov sa nazýva alterácia.[1] Odrážka vždy platí len v takte napravo od miesta, kde je napísaná a len do konca taktu.[1] Posuvky, ktoré sa nachádzajú na začiatku notovej osnovy za kľúčom sa nazývajú predznamenanie a platia pre celú skladbu, pre všetky takty.[1]

Existuje šesť základných posuviek:

  • posuvka bé (značka ), nazývaná aj béčko, znižuje základný tón o poltón nižšie.[1] V názvosloví sa ku názvu základnému tónu pridá prípona -es, výnimkou sú tóny a a e, kam sa pridáva prípona -s. Alterovaný tón hes sa častejšie nazýva tón b.[1]
  • posuvka krížik (značka ) zvyšuje základný tón o poltón vyššie.[1] V názvosloví sa ku názvu základnému tónu pridá prípona -is, alterované tóny ais a eis sa vyslovujú s /j/: ais sa vyslovuje ako /ajs/, eis sa vyslovuje ako /ejs/.[1]
  • posuvka dvojité bé (značka ♭♭), nazývaná aj dvojité béčko, znižuje základný tón o dva poltóny nižšie, čiže o tón nižšie.[1] V názvosloví sa ku názvu základnému tónu pridá prípona -eses, výnimkou je tón a, kam sa pridáva prípona -sas a tón e, kam sa pridáva prípona -ses.[1] Alterovaný tón heses sa nenazýva bes.[1] Výslovnosť prípony -eses a jej derivátov je taká, že prvé s sa vyslovuje ako /z/ a druhé s sa vyslovuje ako /s/: deses sa vyslovuje "dezes", asas sa vyslovuhe /azas/.
  • posuvka dvojkrížik (značka 𝄪) sa môže nazývať aj dvojitý krížik,[1][2] zvyšuje základný tón o dva poltóny vyššie, čiže o tón vyššie.[1] V názvosloví sa ku názvu základnému tónu pridá prípona -isis, Výslovnosť prípony -isis je taká, že prvé s sa vyslovuje ako /z/ a druhé s sa vyslovuje ako /s/: disis sa vyslovuje "dizis". Výnimku tvoria aisis, ktoré sa vyslovuje /ajzis/ a tón eisis, ktorý sa vyslovuje /ejzis/.[1]
  • posuvka odrážka (značka ) ruší platnosť béčka a krížika.[1] V prípade, ak po dvakrát zvýšenom tóne (napr. fisis) nasleduje jedenkrát zvýšený tón (napr. fis), použije sa kombinovaná posuvka zložená z odrážky a krížika.[1] Druhým spôsobom je použitie iba krížika , ktorý označuje, že sa má hrať iba jedenkrát zvýšený tón, nejde o ďalšie zvýšenie dvakrát zvýšeného tónu na trikrát zvýšený tón.[1] V prípade, ak po dvakrát zníženom tóne (napr. feses) nasleduje jedenkrát znížený tón (napr. fes), použije sa kombinovaná posuvka zložená z odrážky a béčka.[1] Druhým spôsobom je použitie iba béčka , ktorý označuje, že sa má hrať iba jedenkrát znížený tón, nejde o ďalšie zníženie dvakrát zníženého tónu na trikrát znížený tón.[1]
  • posuvka dvojitá odrážka (značka ) ruší platnosť dvojkrížika a dvojitého b.[2] Po dvojitej odrážke sa hrá vždy základný tón.[1]
Prehľad základných a alterovaných tónov[1]
Alterované tóny Tóny dvakrát zvýšené cisis disis eisis fisis gisis aisis hisis
Tóny jedenkrát zvýšené cis dis eis fis gis ais his
Základné tóny c d e f g a h
Alterované tóny Tóny jedenkrát znížené ces des es fes ges as hes (tiež b)
Tóny dvakrát znížené ceses deses eses feses geses asas heses

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 ZENKL, Luděk. ABC Hudební nauky. 8. vyd. Praha : Editio Bärenreiter Praha, 2012. ISBN 978-80-86385-21-1. (po česky)
  2. 1 2 DROPPOVÁ, Antónia. Elementárna hudobná teória. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1998. Dostupné online. ISBN 80-88697-39-5.