Prídavná látka v potravinách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prídavná látka v potravinách

Prídavná látka v potravinách (- termín zo slovenských predpisov; iné názvy: potravinárska/potravinová prídavná látka, potravinárske/potravinové aditívum, potravinárska/potravinová prísada, prídavná látka/aditívum/prísada do potravín, aditívum/prísada v potravinách, skrátene: prídavná látka, aditívum, prísada) je "taká zložka potraviny, ktorá sa spravidla nepoužíva samostatne ako potravina ani ako potravinová zložka, a ktorá sa zámerne pridáva do potraviny bez ohľadu na jej výživovú hodnotu z technologických dôvodov, napr. pri výrobe, spracúvaní, ošetrovaní, balení, skladovaní potravín, čím sa sama alebo jej vedľajšie produkty stávajú súčasťou potraviny alebo inak ovplyvňujú jej vlastnosti. Za prídavné látky sa nepovažujú látky pridávané do potraviny na úpravu výživovej hodnoty.

Značenie[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky prídavné látky sú v zozname Codex Alimentarius a majú pridelené kódy INS-number.

Prídavné látky, ktoré sú povolené Európskou úniou, sú uvedené v európskych predpisoch a majú pridelené kódy, nazývané čísla E či kódy E (hovorovo éčka). Podrobnosti pozri v článku E číslo.

Podskupiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1333/2008 sa rozlišujú tieto funkčné skupiny prídavných látok používaných v potravinách a prídavných látok používaných v prídavných látkach v potravinách a v potravinárskych enzýmoch:

  1. "sladidlá" sú látky, ktoré sa používajú na dodanie sladkej chuti potravinám alebo ako stolové sladidlá;
  2. "farbivá" sú látky, ktoré dodávajú farbu potravine alebo obnovujú farbu v potravine, a zahŕňajú prírodné zložky potravín a prírodné zdroje, ktoré sa obvykle nekonzumujú ako potraviny, ani sa obvykle nepoužívajú ako charakteristické zložky potravín. Farbivami v zmysle tohto nariadenia sú aj prípravky získané z potravín a z iných jedlých prírodných východiskových materiálov získaných fyzikálnou a/alebo chemickou extrakciou, ktorá má za následok selektívnu extrakciu pigmentov príbuzných s výživovými alebo aromatickými zložkami;
  3. "konzervačné látky" sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tak, že ich chránia pred skazením spôsobeným mikroorganizmami, a/alebo ktoré chránia potraviny pred množením patogénnych mikroorganizmov;
  4. "antioxidanty" sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tak, že ich chránia pred skazením spôsobeným oxidáciou, napríklad pred žltnutím tukov alebo farebnými zmenami;
  5. "nosiče" sú látky, ktoré sa používajú na rozpúšťanie, riedenie, disperziu alebo inú fyzikálnu modifikáciu prídavnej látky v potravinách alebo arómy, potravinárskeho enzýmu, živiny a/alebo inej látky pridávanej do potraviny na výživové alebo fyziologické účely bez toho, aby sa zmenila jej funkcia (a bez toho, aby samé mali akýkoľvek technologický účinok), s cieľom uľahčiť jej manipuláciu, aplikáciu alebo používanie;
  6. "kyseliny" sú látky, ktoré zvyšujú kyslosť potravín a/alebo im dodávajú kyslú chuť;
  7. "regulátory kyslosti" sú látky, ktoré menia alebo upravujú kyslosť alebo zásaditosť potraviny;
  8. "protihrudkové činidlá" sú látky, ktoré znižujú vzájomnú priľnavosť jednotlivých častíc potraviny;
  9. "protipeniace činidlá" sú látky, ktoré zabraňujú vzniku peny alebo obmedzujú jej tvorbu;
  10. "objemové činidlá" sú látky, ktoré prispievajú k zväčšovaniu objemu potraviny bez toho, aby významne zvyšovali jej využiteľnú energetickú hodnotu;
  11. "emulgátory" sú látky, ktoré umožňujú vytvoriť alebo zachovať homogénnu zmes dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných fáz v potravine, napríklad oleja s vodou;
  12. "emulgačné soli" sú látky, ktoré menia bielkoviny v syre na dispergovanú formu, a tak prispievajú k homogénnemu rozloženiu tuku a ďalších zložiek;
  13. "stužovadlá" sú látky, ktoré spevňujú tkanivá ovocia a zeleniny alebo ich zachovávajú v krehkom stave, alebo spolupôsobia s gélotvornými činidlami a tvoria alebo spevňujú gél;
  14. "zvýrazňovače chuti a arómy" sú látky, ktoré zvýrazňujú existujúcu chuť a/alebo vôňu potraviny;
  15. "penotvorné činidlá" sú látky, ktoré umožňujú tvorbu homogénnej disperzie plynnej fázy v kvapalnej alebo tuhej potravine;
  16. "želírujúce činidlá" sú látky, ktoré vytvorením gélu tvoria textúru potraviny;
  17. "polevové činidlá" (vrátane lubrikantov) sú látky, ktoré pri aplikovaní na povrch potraviny dodávajú potravine lesklý vzhľad alebo na nej vytvárajú ochranný povlak;
  18. "zvlhčovadlá" sú látky, ktoré chránia potraviny pred vysušením tak, že obmedzujú vplyv vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou alebo podporujú rozpúšťanie prášku vo vodnom prostredí;
  19. "modifikované škroby" sú látky získané jednorazovou alebo viacnásobnou chemickou úpravou jedlých škrobov, ktoré mohli byť predtým ošetrené fyzikálne alebo enzymaticky a mohli byť štiepené alebo bielené pomocou kyselín alebo zásad;
  20. "baliace plyny" sú plyny iné ako vzduch, ktoré sa vháňajú do obalu pred, počas alebo po umiestení potraviny do tohto obalu;
  21. "hnacie plyny (propelanty)" sú plyny iné ako vzduch, ktoré vytláčajú potravinu z obalu;
  22. "kypriace činidlá" sú látky alebo ich kombinácie, ktoré uvoľňujú plyn a tak zväčšujú objem cesta;
  23. "komplexotvorné látky (sekvestranty)" sú látky, ktoré tvoria chemické komplexy s iónmi kovov;
  24. "stabilizátory" sú látky, ktoré umožňujú zachovať fyzikálno-chemický stav potraviny; patria sem aj látky, ktoré umožňujú zachovávať homogénnu disperziu dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných látok v potravine, ako aj látky, ktoré stabilizujú, zachovávajú alebo zvýrazňujú existujúcu farbu potraviny, a látky, ktoré zvyšujú väzobnú kapacitu potraviny vrátane vytvárania vzájomných väzieb medzi bielkovinami, ktoré umožňujú spojenie kusov potravín do rekonštituovanej potraviny;
  25. "zahusťovadlá" sú látky, ktoré zvyšujú viskozitu potraviny;
  26. "látky na zlepšenie vlastností múky" sú látky iné ako emulgátory, ktoré sa pridávajú do múky alebo do cesta na zlepšenie ich vlastností pri pečení."

Klasifikácia podľa číselného rozmedzia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah E čísla Podrozsah Popis
100 – 199 (úplný zoznam)
Farbivá
100 – 109 Žlté
110 – 119 Oranžové
120 – 129 Červené
130 – 139 Modré & fialové
140 – 149 Zelené
150 – 159 Hnedé & čierne
160 – 199 Zlatá a iné
200 – 299 (úplný zoznam)
Konzervanty
200 – 209 Sorbany
210 – 219 Benzoany
220 – 229 Sulfity (siričitany)
230 – 239 Fenoly & formiáty (mravenčany)
240 – 259 Nitráty (dusitany)
260 – 269 Acetáty (octany)
270 – 279 Laktáty
280 – 289 Propiónany
290 – 299 Iné
300 – 399 (úplný zoznam)
Antioxidanty & Kyseliny
300 – 305 Askorbany (vitamín C)
306 – 309 Tokoferol (vitamín E)
310 – 319 Galáty & erytorbany
320 – 329 Laktáty
330 – 339 Citráty & vínany
340 – 349 Fosforečnany
350 – 359 Maláty & adipáty
360 – 369 Sukcináty & fumaráty
370 – 399 Ostatné
400 – 499 (úplný zoznam)
Zahusťovadlá, stabilizátory & emulgátory
400 – 409 Algináty
410 – 419 Prírodné živice
420 – 429 Ostatné prírodné prídavné látky
430 – 439 Zlúčeniny polyoxyetylénu
440 – 449 Prírodné emulgátory
450 – 459 Fosfáty (fosforečnany)
460 – 469 Zlúčeniny celulózy
470 – 489 Mastné kyseliny & ich zlúčeniny
490 – 499 Ostatné
500 – 599 (úplný zoznam)
pH regulátory & Protizhrudkovacie činidlá
500 – 509 Minerálne kyseliny & zásady
510 – 519 Chloridy & sírany
520 – 529 Sírany & hydroxidy
530 – 549 Zlúčeniny alkalických kovov
550 – 559 Silikáty
570 – 579 Stearany & glukonany
580 – 599 Ostatné
600 – 699 (úplný zoznam)
Látky na zlepšenie vlastností múky
620 – 629 Glutamany & guanylany
630 – 639 Inozínany
640 – 649 Ostatné
700 – 799 (úplný zoznam)
Antibiotiká
700 – 713
900 – 999 (úplný zoznam)
Rozmanité
900 – 909 Vosky
910 – 919 Polevové činidlá
920 – 929 Látky na zlepšenie vlastností múky
930 – 949 Baliace plyny
950 – 969 Sladidlá
990 – 999 Penotvorné činidlá
1100 – 1599 (úplný zoznam)
Dodatočné látky
1100– 1599 Nové chemikálie nezapadajúce do štandardnej klasifikačnej schémy

Pozn: Nie všetky príklady skupín zapadajú do daných číselných rozsahov. Navyše veľa chemikálií, špeciálne v rozsahu E400 – 499, majú rozmanité využitie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]