Považská Bystrica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°06′58″S 18°26′50″V / 49.116111°S 18.447222°V / 49.116111; 18.447222
Považská Bystrica
mesto
PB mozaika.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Považie
Rieky Váh, Domanižanka
Nadmorská výška 288 m n. m.
Súradnice 49°06′58″S 18°26′50″V / 49.116111°S 18.447222°V / 49.116111; 18.447222
Rozloha 90,56 km² (9 056 ha) [1]
Obyvateľstvo 40 817 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 450,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1316
Primátor Doc. PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD.[3] (SMER, KDH, SDKÚ-DS)
PSČ 017 01
ŠÚJ 512842
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Považská Bystrica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.povazska-bystrica.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Manínska tiesňava
Považský hrad nad mestskou časťou Považské Podhradie
Výstavba diaľnice D1 v Považskej Bystrici
Kaštieľ Orlové

Považská Bystrica (nem. Waagbistritz, maď. Vágbeszterce) je priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa medzi mestami Púchov a Bytča.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká Váh, do ktorého sa tu vlieva Domanižanka.

Medzi Veľkým a Malým Manínom (812 m) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna Manínska a Kostolecká tiesňava. Naproti nim zrúcaniny Bystrického hradu, s krásnym výhľadom na Váh a jeho kanál a samozrejme aj na Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu. Západne sa nachádzajú Javorníky, ktoré ponúkajú dostatok možností turistom, cyklistom a horským cyklistom a v zime aj lyžiarom, či milovníkom bielej stopy. Len 10 km vzdialené kúpele Nimnica nad hladinou Nosickej priehrady korunujú prírodné krásy relaxom v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti 20 km od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších slovenských kúpeľov, Rajecké Teplice.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Považský hrad so Száparyovským kaštieľom
Kaštieľ Burg pod hradom

Samotné mesto Považská Bystrica je rozdelené na niekoľko častí, má 11 mestských častí (bývalých samostatných obcí), pričom prevažná väčšina obyvateľstva žije na týchto sídliskách

Ďalšími časťami mesta sú: Dolný Milochov a Horný Milochov (spolu vytvárajú mestskú časť Milochov), Jelšové, Strojárenská štvrť, Šuvarovce.

K mestu patrí aj niekoľko osád: Belažská kopanica, Cingelov laz, Kunovec, Dvorského laz, Galanovce, Chodnické, Krekáčov laz, Líškovie laz, Matúšsky laz, Rybárikov laz, Tomankovci a Trnovie laz.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti vznikli pripojením predtým samostatných obcí k Považskej Bystrici. Spolu žije vo všetkých nasledovných mestských častiach okolo 8 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316, v spojitosti s Matúšom Čákom Trenčianskym. Ďalšia zmienka je listina konventu v Hronskom Beňadiku datovaná na 13. júl 1330. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399[4], ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.[5]

V roku 1432 bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri Ján a Rafeal Podmanickí, známi z ich lúpeží. Rodina Podmanických sa stala vládcom mesta v roku 1458, keď uhorský kráľ Matej Korvín daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument Articuli Podmanickyani z roku 1506 , ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v slovenčine.

Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami Štefana Bočkaja v roku 1604, Imricha Tökölyho v roku 1679, Bereczényiho a Očkaya a roku 1707. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku 1886, keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady.

V roku 1918 sa mestečko stalo súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1929 sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946.

Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto výrazne rástlo, okolo malého centra vyrástli nové sídliská. Samotné centrum bolo kompletne prebudované, preto je veľmi náročné nájsť tu nejakú historickú budovu. Hlavným zamestnávateľom od druhej svetovej vojny bol strojársky podnik Považské strojárne. Továreň vyrábala hlavne skútre a priemyselné ložiská. Od pádu socializmu sa ocitla spoločnosť v kríze, čo sa nepriaznivo prejavilo v regióne a zvýšilo nezamestnanosť

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

(podľa údajov z roku 2001)

  • Slováci – 97,72 %
  • Česi  – 1,01 %
  • Rómovia – 0,09 %
  • Maďari  – 0,09 %
  • Poliaci – 0,07 %
  • Nemci – 0,09 %

a iní

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

(podľa údajov z roku 2001)

  • rímski katolíci –89,09%
  • bez vyznania – 12,62 %
  • evanjelici a.v. – 2,56 %
  • grécki katolíci – 0,18 %
  • pravoslávni – 0,07 %
  • nezistené – 2,92 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zničená a nahradená v období od roku 1950 do 1980.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Považský hrad[6] je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie.[7]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Športové kluby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hokejový klub HK 95
  • Hádzanársky klub MŠK
  • Futbalový klub MŠK
  • Basketbalový klub BK IMC
  • Atletický klub PB olympia

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli Považské strojárne.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba estakády[upraviť | upraviť zdroj]

Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o konflikt medzi tunelovými variantmi a estakádou priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie.

Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku 2008. Estakáda bola slávnostne otvorená 30. mája 2010 a odovzdaná do užívania 31. mája 2010.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do dostavby diaľnice D1 v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda diaľnice D1, ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca cesta I/61, spájajúca Trenčín so Žilinou tu križuje cestu II/517 na Rajec a pravý breh Váhu lemuje II/507 z Bytče do Trenčína.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto prechádza železničná trať Bratislava – Žilina a v zastavujú tu všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov IC (Viedeň) – Bratislava – Košice. Z mesta sú cez Púchov priame vlakové spojenia aj do ČR.

V Považskej Bystrici premáva mestská hromadná doprava, ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. 21 autobusov Mestskej dopravnej spoločnosti je denne vypravovaných až na 18 liniek. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Karol Janas je v zozname. Dostupné online.
  4. Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta . Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41
  5. Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85
  6. Považský hrad[Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny [1]
  7. Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010[Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry
  8. Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA [online]. Mesto Považská Bystrica, 2010-10-22, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online.
  9. tamtiež

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]