Považský Chlmec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom tuneli pozri Tunel Považský Chlmec.
Súradnice: 49°14′24″S 18°43′33″V / 49,24003°S 18,7258°V / 49.24003; 18.7258
Považský Chlmec
mestská časť Žiliny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Rieky Kysuca, Váh
Nadmorská výška 340 m n. m.
Súradnice 49°14′24″S 18°43′33″V / 49,24003°S 18,7258°V / 49.24003; 18.7258
Rozloha 5,3236 km² (532 ha)
Obyvateľstvo 1 373 (31.3.2017) [1]
Hustota 257,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
PSČ 010 03
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Mestská časť vyznačená na mape mesta
Mestská časť vyznačená na mape mesta
Webová stránka: webstránka MČ
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Považský Chlmec je mestská časť Žiliny.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na pravom brehu rieky Kysuca, pred jej vyústením do Váhu. Z južnej strany cez rieku Váh susedí so Žilinou a mestskou časťou Strážov, z východnej strany ho oddeľuje rieka Kysuca od mestskej časti Budatín a na severe susedí s mestskou časťou Vranie. Na západe susedí s obcou Divinka. Nachádza sa v zúženom priestore medzi výbežkami Javorníkov a osamotene vystupujúcim vrchom Chlmce (tzv. Kysucká brána). Z východnej strany preteká rieka Kysuca, od ktorej je mestská časť chránená ochrannou hrádzou, tá ju zároveň chráni aj pred vysokou hladinou rieky Váh. Váh preteká až za vrchom Chlmce, kde vteká do vodnej nádrže Hričov, ktorá ohraničuje mestskú časť zo západnej strany.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Považský Chlmec sa spomína v rokoch 1438 ako Hlumecz a 1504 ako Chumecz. V rokoch 19271948 sa nazýval Chlmec nad Váhom. Patril blízkemu panstvu Budatín. Obyvatelia sa zaoberali pltníctvom a rybárstvom. V erbe mal dve v protismere nad sebou postavené ryby, umiestené nad symbolicky znázornenou tečúcou vodou. V roku 1784 mal 449 a roku 1980 už 1 454 obyvateľov. V polohe Zábrehy sa v hĺbke 6 metrov našiel mamutí kel a zistilo sa osídlenie od mladšej doby kamennej až po slovanské obdobie. K Žiline bol pričlenený v roku 1970.

Zástavba[upraviť | upraviť zdroj]

Obec bola pôvodne postavená v blízkosti Budatínskeho zámku, na druhej strane rieky Kysuce. Výstavba bola dlho sústredená v zúženom priestore medzi výbežkami Javorníkov a vrchom Chlmce. V starej časti sú ešte aj dnes dlhé úzke uličky so súvislou radovou zástavbou a úzkymi dvormi. Výstavba pokračovala aj v kopcovitom teréne nad obcou a popri rieke Kysuci. V druhej polovici 20. storočia začala výstavba postupovať aj západným smerom. Medzi starou a novou časťou bol postavený kultúrny dom, pred ktorým sa vytvorilo parkové námestie. Na jeho okraji pri ceste sú dve malé prícestné kaplnky. Je tu postavený kultúrny dom, kaplnka, materská škola, Stredná škola požiarnej ochrany a čerpacia stanica pohonných hmôt. Základná škola bola zrušená pre nedostatok detí. Ako bývalá samostatná obec má vlastný cintorín.

Považský Chlmec bol svojou polohou predurčený na individuálnu a komplexnú bytovú výstavbu. Výhodou bola blízkosť centra mesta, riek Kysuca a Váh, otvorený priestor k vodnej hladine Hričovskej priehrady, chránený od severu pohorím Javorníky a samostatne stojacim pretiahnutým vrchom Chlmce. V druhej polovici minulého storočia však v západnej časti na okraji Hričovskej priehrady postavili centrálnu skládku odpadov, a tým znehodnotili tento cenný urbanistický priestor.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Považský Chlmec viedla od Trenčína po pravom brehu Váhu prastará cesta, spájajúca uhorské kráľovstvo so Sliezskom a Poľskom. Táto dôležitá cesta prechádza aj dnes cez Považský Chlmec po pravom brehu Váhu smerom do Bytče. Po jej pravej strane sa za obytnou zónou začali v minulom storočí budovať priemyselné podniky. V západnej časti pri Vodnej nádrži Hričov spoločnosť T+T, a.s. prevádzkuje centrálnu skládku odpadov.

Považským Chlmcom prechádza cesta II/507, ktorá sa na ľavom brehu Kysuce napája na cestu I/11.

Diaľnica D3 z Hričovského Podhradia končiaca teraz v Strážove, bude v budúcnosti pokračovať ponad Vodnú nádrž Hričov do Považského Chlmca. Ďalej povedie tunelom s názvom Považský Chlmec, dlhým 2 218 metrov, smerom do Čadce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. zilina.sk, [cit. 2017-04-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]