Povodne v Európe v júli 2021

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Povodne v Európe v júli 2021
Rozvodnená rieka Reuss pri švajčiarskom Gebenstorfe
Rozvodnená rieka Reuss pri švajčiarskom Gebenstorfe
ŠtátRakúsko, Belgicko, Česko, Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo
Druh udalostipovodeň
Dátum13. júl – súčasnosť
Usmrtených osôb228 (vo všetkých krajinách)
Nezvestných osôb11 (Belgicko)
Najviac postihnuté oblasti
Najviac postihnuté oblasti
Logo Wikimedia Commons Multimediálne súbory na Wikimedia Commons

Časti západnej Európy, predovšetkým západné oblasti Nemecka, Luxembursko, Belgicko a Holandsko, zasiahli medzi 13. a 14. júlom 2021 silné búrky s výdatnými dažďami, ktoré vyvolalo v postihnutých oblastiach prudké zvýšenie hladín riek a rozsiahle povodne. Najhoršie zasiahnutými boli nemecké spolkové krajiny Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko a východné oblasti Belgicka. Zomrelo nejmenej 200 osôb (164 v Nemecku a 36 v Belgicku), ďalšie stovky osôb sú nezvestné.[1]

Povodne v júli 2021 boli aj na Slovensku, v Česku, Rumunsku, na Ukrajine a v jiných štátoch.

Meteorologická situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Nad Nemeckom sa od začiatku júla 2021 udržiavala tlaková níž, ktorá priniesla zo Stredomoria do strednej Európy teplý vlhký vzduch.[2] Krajinou tak prešlo niekoľko búrkových frontov, ktoré prinesli výdatné zrážky, ktoré nasýtili pôdu. V dňoch 13. až 14. júla 2021 prechádzala nad Nemeckom tlaková níž Bernd, ktorá predovšetkým v západných oblastiach prinesla ďalšie silné dažde. Počas týchto dvoch dní bolo na niektorých miestach zaznamenaných až 200 litrov zrážok na . Nasýtená pôda už nebola schopná ďalšie prívaly vody absorbovať. Na viacerých tokoch sa preto hladiny zdvihli na úrovne, na ktorých neboli desiatky rokov.[2]

Nemecký meteorológ Mark Eisenmann v rozhovore pre televíznu stanicu ARD prehlásil, že extrémne zrážky zaznamenané v postihnutých oblastiach sú dôsledkom zmeny klímy: „Teplý vzduch môže absorbovať podstatne viac vodnej pary, a tak prší viac vody.“[2]

Postihnuté oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

Následky povodní v nemeckom Hagene

V Nemecku boli najviac postihnuté západné spolkové krajiny Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko.

Porýnie-Falcko hlási 28 mŕtvych. Ťažko postihnutá bola oblasť v okolí súmestia Bad Neuenahr-Ahrweiler, kde zahynulo 15 ľudí. Len v mestečku Schuld so 700 obyvateľmi strhla rozvodnená rieka Ahr 6 domov a 40 % ostatných budov bolo poškodených.[3]

V severnom Porýní-Vestfálsku zahynulo najmenej 30 osôb, z toho 15 v krajinskom okrese Euskirchen. Na viacerých miestach vypadla elektrina a bolo prerušené telefónne spojenie.[3] Ve meste Stolberg bolo zaznamenané rabovanie.[2]

Bundeswehr vyslal na pomoc postihnutým oblastiam už 850 vojakov, ďalší vojaci sa pripravujú.[3]

Nemecké média popisujú udalosti ako jednu z najhorších katastrof v Nemecku od konca 2. svetovej vojny. Počtom obetí už boli prekonané ničivé záplavy z roku 2002.[3]

V zasiahnutých oblastiach musela byť zastavená prevádzka na viacerých železničných tratiach, došlo aj k zaplaveniu a poškodeniu vlakových súprav.[4]

Belgicko[upraviť | upraviť zdroj]

V Belgicku zahynulo 6 osôb. Štyria mŕtví boli nájdení v oblasti mesta Verviers v provincii Lutyšsko, kde ležia aj dalšie obce ťažko postihnuté záplavami. V obci Pepinster sa zrútilo asi tucet domov.[2] Obyvatelia 200-tisícového mesta Liège boli úradmi vyzvaní k evakuácii.[5]

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, nachádzajúca sa v dobe nešťastia na štátnej návšteve v USA, uvedla, že je situáciou v zaplavených oblastyech otrasená a poďakovala všetkým záchranárom a zasahujúcim zložkám.[2]

Pápež František vyjadril prostredníctvom kondolencie zaslanej nemeckému spolkovému prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi sústrasť tým, kto boli katastrofou zasiahnutí a predovšetkým príbuzným obetí.[6]

Britský premiér Boris Johnson označil zábery z postihnutých oblastí za šokujúce a ponúkol britskú pomoc.[6]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová poslala belgickému kráľovi Filipovi a nemeckému spolkovému prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi sústrastné telegramy.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záplavy mají v Německu už přes sto obětí. Belgie hlásí 18 mrtvých. ČT24.cz, 2021-07-16. Dostupné online [cit. 2021-07-16]. (po česky)
  2. a b c d e f Nebývalá zkáza: Tragické záplavy v Německu mají už 58 obětí - Seznam Zprávy. Seznam Zprávy, 2021-07-15. Dostupné online [cit. 2021-07-15].
  3. a b c d Viele Tote und unabsehbare Schäden durch Unwetter. tagesschau.de, 2021-07-15. Dostupné online [cit. 2021-07-15]. (po nemecky)
  4. https://zdopravy.cz/obrazem-povodne-v-nemecku-napachaly-obri-skody-na-zeleznici-provoz-je-na-rade-trati-zastaven-86741/
  5. Germany floods: Dozens killed after record rain in Germany and Belgium. BBC News, 2021-07-15. Dostupné online [cit. 2021-07-15]. (po anglicky)
  6. a b Liveblog zu den Unwettern: ++ Tausende in Sicherheit gebracht ++. tagesschau.de, 2021-07-15. Dostupné online [cit. 2021-07-15].
  7. TERAZ.SK. Čaputová poslala sústrastné telegramy k záplavám v Nemecku a Belgicku [online]. TERAZ.sk, 2021-07-16, [cit. 2021-07-16]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]