Preskočiť na obsah

Povodne v strednej Európe v roku 2024

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.
Povodne v strednej Európe v roku 2024

Zaplavený Železný most v Kłodzku (15. september 2024)
ŠtátRakúsko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Nemecko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko
Druh udalostipovodeň
Dátumseptember 2024 – súčasnosť
Usmrtených osôb26 (10 v Poľsku, 7 v Rumunsku, 5 v Česku, 3 v Rakúsku a 1 na Slovensku)
Zranených osôb11 (8 v Poľsku a 3 v Česku)
Logo Wikimedia Commons Multimediálne súbory na Wikimedia Commons

Povodne v strednej Európe v roku 2024 sú pokračujúcou sériou povodní v Európe, ktoré nastali po rekordne silných zrážkach spôsobených búrkou Boris, extrémne vlhkou janovskou tlakovou nížou.

Povodne začali v Rakúsku a Česku, potom sa rozšírili do Poľska, Rumunska a na Slovensko a potom do Nemecka, Maďarska, Chorvátska, Srbska a Talianska. K 18. septembru 2024 bolo v strednej Európe hlásených 24 obetí.[1] Škody boli vyčíslené na viac ako 984,83 milióna eur.

Rakúsko

[upraviť | upraviť zdroj]
Rozbúrená rieka Viedenka vo Viedni

V Rakúsku bol najviac zasiahnutý spolkový štát Dolné Rakúsko, najmä stredné a severozápadné regióny s riekami Dunaj, Kamp a Traisen je najproblematickejšia. Predtým sa väčšina starostí sústredila na priehradu Ottenstein (ktorá musela byť urýchlene vypustená počas povodní v roku 2002, ktoré ešte viac zvýšili škody). Domy pozdĺž týchto riek museli byť evakuované, medzi nimi aj celá dedina Rust im Tullnerfeld. Vo Viedni sa podarilo udržať Dunaj pod kontrolou, ale rieka Viedenka sa čiastočne vyliala a oblasti v 14. viedenskom okrese museli evakuovať. Prevádzka viedenského metra bola drasticky obmedzená. Veľa škôd napáchali aj silné búrky, ktoré sprevádzali dažde. Zasiahli aj oblasti, ktoré neboli až tak zasiahnuté silnými dažďami, ako napríklad Burgenland.

V alpských oblastiach sa silné dažde zmenili na sneženie, čo spôsobilo extrémne skorý nástup zimných podmienok. Očakávajú sa ďalšie problémy s topiacim sa snehom.

Poľsko

[upraviť | upraviť zdroj]
Zvýšená hladina rieky v Prudniku

V polovici septembra sa dostal studený vzduch z Arktídy na extrémne teplý sever Stredozemného mora s rekordne teplými teplotami tohto mora. Čoskoro nato sa začala formovať janovská tlaková níž Boris. Potom sa presunula nad strednú Európu a uviazla nad juhozápadným Poľskom. Búrka Boris počas troch dní spustila takmer polročné zrážky. Na niektorých miestach spadlo viac ako 400 mm prívalových zrážok sprevádzaných búrkami a tornádami. Búrka Boris zasiahla Opolské vojvodstvo a Dolné Sliezsko, čo viedlo k záplavám 14. – 16. septembra. V dôsledku povodní bolo hlásených päť mŕtvych, tisíce ľudí museli opustiť domov a 50 až 70 tisíc zostalo bez elektriny.[2][3] Výstrahy pred silnými povodňami boli dosiahnuté na 82 meracích staniciach, predovšetkým v povodí rieky Odra.[4]

Dňa 14. septembra sa v meste Głuchołazy voda vyliala cez protipovodňové bariéry a zničila dočasný most na rieke Biała Głuchołaska, čo viedlo k povinnej evakuácii.[5] Školy v mestách Nysa, Kłodzko a Jelenia Góra boli zatvorené. Vlaky v regióne boli prerušené pre viaceré prípady erózie trate a popadaných stromov.[6]

Dňa 15. septembra poľský premiér Donald Tusk vyhlásil stav prírodnej katastrofy.[7] Len v ten deň bolo z postihnutých oblastí evakuovaných až 2600 ľudí.[8] Protipovodňové bariéry zlyhali v mestách Kłodzko a Nysa, čo viedlo k záplavám do výšky 150 cm v centre mesta Kladsko, pričom starostovia miest vyzvali obyvateľov na evakuáciu.[9][10] Priehrada v Międzygórze sa vyliala a Regionálna vodohospodárska rada vo Vroclave ju považovala za nekontrolovateľnú.[11] Neskôr v rovnaký večer zlyhala priehrada v Stroniem Śląskiem, čo spôsobilo prúd vody dostatočne silný na kompletné zničenie domov.[12][13] Dňa 16. septembra sa voda vyliala cez povodňové hrádze v Jelenej Góre a Wleńi.[14]

Rumunsko

[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku záplav v Rumunsku zahynulo päť ľudí.[15] V septembri 2024 bola župa Galați vo východnom Rumunsku vážne zasiahnutá záplavami spôsobenými búrkou Boris, pričom viaceré dediny ostali pod vodou, kľúčová infraštruktúra bola poškodená a tisíce obyvateľov boli vysídlené. Región ohraničený riekami Siret a Prut zažil neúprosné zrážky, ktoré spôsobili vyliatie týchto riek, čo spôsobilo zmätok v celej oblasti.

Niekoľko dedín v župe Galați zaplavilo. Okrem Slobozia Conachi, ktorá zaznamenala jedny z najvážnejších záplav, boli ťažko zasiahnuté aj ďalšie dediny ako Cudalbi, Pechea, Costache Negri, Grivița a Piscu. V týchto oblastiach sa ulice zmenili na rieky a domy boli ponorené pod niekoľko metrov vody. Obyvatelia boli nútení evakuovať, mnohí používali člny a provizórne plte, pretože záplavy rýchlo stúpali.

Starosta obce Pechea vyjadril hlboké znepokojenie, pretože záplavy stúpali rýchlejšie, ako sa očakávalo, a poškodzovali domy a infraštruktúru. Niekoľko miestnych riek prerazilo svoje brehy a zmenilo poľnohospodársku pôdu a obytné oblasti na zaplavené zóny, čo ešte viac skomplikovalo záchranné operácie.

Záplavové vody v župe Galați spôsobili rozsiahle uzávierky ciest, izolovali celé komunity a brzdili záchranné práce. Kľúčové cesty ako DN25 a DN26, ktoré spájajú vidiecke oblasti s mestom Galați, boli úplne odrezané, takže pohotovostné služby mali problém dostať sa do postihnutých oblastí. Zosuvy pôdy spôsobené výdatnými dažďami ďalej zablokovali vozovky, pričom pod tlakom rozvodnených riek sa zrútilo niekoľko mostov.

Úrady vydali varovania, aby sa vyhli hlavným cestným ťahom, keďže hladina vody naďalej stúpala, podmývala podložie ciest a poškodzovala životne dôležitú infraštruktúru. Okrem ciest boli v mnohých mestách hlásené výpadky elektriny a kontaminovaný bol aj miestny vodovod, čo obyvateľom sťažilo prístup k čistej pitnej vode.

Župa Galați je hlavným poľnohospodárskym centrom a záplavy zdevastovali veľké plochy poľnohospodárskej pôdy. Plodiny, ktoré boli pripravené na zber, vrátane pšenice, kukurice a slnečnicových polí, boli úplne ponorené. Záplavy postihli aj hospodárske zvieratá, pričom mnohé zvieratá sa buď stratili, alebo si vyžadovali núdzové premiestnenie. Poľnohospodári v regióne teraz čelia značným finančným stratám a očakáva sa, že proces obnovy bude trvať mesiace, ak nie dlhšie.

Okrem poľnohospodárstva boli výrazne ovplyvnené malé podniky a miestny priemysel. Množstvo obchodov a skladov zaplavilo, čo poškodilo zásoby jedla a vybavenie. Vláda prisľúbila finančnú pomoc, ale miestne úrady varovali, že obnova bude dlhá a náročná.

Rumunská vláda spolu s miestnymi úradmi v Galați neúnavne pracujú na evakuácii obyvateľov a poskytovaní pomoci. V okolitých mestách boli zriadené dočasné prístrešky, ktoré ľuďom vysídleným v dôsledku povodní ponúkajú jedlo, vodu a lekársku starostlivosť. Rozsah škôd však prekonal miestne zdroje a úrady požiadali o medzinárodnú pomoc.

Do záchranných operácií sa zapojili miestni hasiči, vojenské jednotky a dobrovoľníci, ale pokračujúce dažde a uzávierky ciest sťažili prístup do izolovaných komunít. Rumunský národný meteorologický úrad varoval pred ďalšími silnými dažďami, čo vyvolalo obavy z ďalších záplav v najbližších dňoch.

Česko

[upraviť | upraviť zdroj]
Záchranársky čln v Ostrave
Vrecia s pieskom a protipovodňová stena zadržiavajúca záplavy v Otrokoviciach

Povodne v Česku začali 13. septembra po silných dažďoch. Podľa správ sa k 15. septembru sa vylialo viac ako 200 riek. Najkritickejšia situácia bola na Severnej Morave, najmä v oblasti Jeseníkov, nasledovaná severovýchodnou Moravou, kde museli evakuovať tisíce ľudí. Jeseník a Opava patrili medzi najviac zasiahnuté miesta, kde rozliata rieka zničila niekoľko domov. Evakuácia sa tam začala už v noci zo 14. na 15. septembra vo významnej obytnej štvrti Kateřinky. Najväčším mestom zasiahnutým povodňami bola Ostrava. Zasiahnuté však boli len niektoré časti mesta. Na niekoľkých miestach v Juhočeskom kraji pretrváva hrozba. Z celej krajiny sú nezvestní štyria ľudia, tisíce boli vysídlené a približne 250 tisíc bez elektriny. Uzavreli sa viaceré cesty a železnice a voda unikla aj do stanice pražského metra, ktorá však zostala funkčná.

Martin Kupka, český minister dopravy, 15. septembra oznámil, že železničná prevádzka v okolí Ostravska, jedného z najväčších regiónov v krajine, bude prerušená minimálne na týždeň, aby sa odstránili škody spôsobené silným dažďom a po povodniach.

V Moravskosliezskom kraji zomreli 15. a 16. septembra štyria ľudia. Prvá osoba zahynula 15. septembra v rieke Krasovice. Dňa 16. septembra našli dve mŕtve osoby v Krnove a jednu v zatopenom byte.[16] Taktiež sa utopila žena v Kobylej nad Vidnavkou.[17]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Po silnom vetri v noci zo soboty 14. septembra na nedeľu 15. septembra 2024, ktorému predchádzalo niekoľko dní intenzívnych dažďov, sa zdvihli aj vodné toky na Slovensku. Najhoršia hydrologická situácia nastala v povodí Kysuce, Myjavy a v menších povodiach Malých Karpát. Taktiež sa zdvihli rieky Dunaj a Morava.[18] Počas noci a rána boli zaplavené obce Rohožník a Jablonica, mesto Stupava[19] a Devínska Nová Ves. Na sídlisku Sever II. v Pezinku sa vylial potok Blatina (Saulak) a zaplavil parkovisko a suterén bytového domu na ulici Dona Sandtnera.[20][21] Pre Západné Slovensko bol počas 15. septembra vydaný 2. a 3. stupeň povodňovej aktivity.[18] V pondelok, 16. septembra, na poludnie hladina rieky Dunaj dosiahla výšku 926 centimetrov a vyliala sa na Tyršovo a Fajnorovo nábrežie.[22] V utorok, 17. septembra, o 2:30 ráno mala hladina Dunaja v Bratislave výšku 970 centimetrov,[23][24] o 7. hodine bolo nájdené telo 73-ročného muža v zatopenej pivnici rodinného domu v Devíne[25] a o 10. hodine mal Dunaj výšku 966 centimetrov.[23][26] V stredu, 18. septembra, hladina Dunaja a Moravy v Bratislave kulminovala medzi 970 a 980 centimetrami, v Devíne bola výška hladiny približne 910 centimetrov.[24]

Hoci centrum Bratislavy povodne zväčša nepoškodili, viaceré električkové trate, zoologická záhrada a Bratislavský lesný park utrpeli veľké škody.[27] Minister životného prostredia 17. septembra informoval, že povodne spôsobili na Slovensku odhadované škody za 20 miliónov eur. Zároveň vyšší prietok cez vodné elektrárne prináša štátu 1,3 milióna eur denne.[28] K 26. septembru bolo poisťovniam nahlásených takmer 9 100 poistných udalostí spôsobených povodňami, ktoré spôsobili škody za viac ako 14,3 milióna eur. Oproti prvotným odhadom sú celkové škody o viac ako 40 % vyššie a predpokladaná koncová suma prekročí 21 miliónov eur.[29]

Maďarsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 17. septembra platia na 500 kilometroch Dunaja výstrahy pred povodňami, z dôvodu stúpajúcej hladiny rieky. V Budapešti mestská vláda rozdala občanom 1 milión vriec s pieskom. Vlakové spojenie medzi Budapešťou a Viedňou bolo zrušené.[30] Dolnú polovicu Margitinho ostrova uzavreli.[31]

Chorvátsko a Srbsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa chorvátskych úradov sa očakáva, že Dunaj okolo víkendu 21. – 22. septembra stúpne na hranici medzi Chorvátskom a Srbskom.[30]

V dňoch 13. – 14. septembra priniesli nízke teploty do Chorvátska pokles teplôt až o 20 °C, čo spôsobilo nezvyčajné sneženie na horách.[32]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
Analýza ERCC – Centra na koordináciu reakcie na núdzové situácie Európskej únie

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Flood-hit region leaders to meet in Poland to discuss EU aid [online]. France 24, 2024-09-19, [cit. 2024-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Nie żyje znany chirurg, ordynator szpitala w Nysie. To kolejna ofiara powodzi [online]. Rzeczpospolita. Dostupné online. (po poľsky)
  3. ↑ Tragiczny obraz po powodzi. Ponad 50 tys. odbiorców końcowych pozostaje bez prądu [online]. energetyka24.com, 2024-09-16, [cit. 2024-09-16]. Dostupné online. (po poľsky)
  4. ↑ Komunikat IMGW-PIB o aktualnej i prognozowanej sytuacji synoptycznej i hydrologicznej | Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej - Państwowy Instytut Badawczy [online]. imgw.pl. Dostupné online.
  5. ↑ https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-15/most-w-glucholazach-zerwany
  6. ↑ https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-14/problemy-na-kolei-podmyte-nasypy-powalone-drzewa-na-torach
  7. ↑ POLSATNEWS. Premier zdecydował. Rząd wprowadzi stan klęski żywiołowej [online]. PolsatNews.pl, 2024-09-15, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online. (po poľsky)
  8. ↑ Szef MON: Żandarmeria Wojskowa z żołnierzami zabezpieczą dobytek powodzian [online]. www.rmf24.pl. Dostupné online. (po poľsky)
  9. ↑ Ewakuacja w Kłodzku. Nadchodzi druga fala powodziowa wyższa o 1 m - Forsal.pl [online]. forsal.pl, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online.
  10. ↑ Woda przerwała wały w Nysie. Centrum miasta "odcięte od świata". Trwa ewakuacja szpitala [online]. gazetapl, 2024-09-15, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online. (po poľsky)
  11. ↑ Tama w Międzygórzu przelała. "Brak możliwości kontrolowania" [online]. wydarzenia.interia.pl, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online. (po poľsky)
  12. ↑ PORTAL REGIONALNY, Jelonka. Zawalił się pierwszy dom [online]. jelonka.com, 2024-09-15, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online. (po poľsky)
  13. ↑ PAB. Dramat w Stroniu Śląskim. Fala porwała dom na oczach ludzi [online]. wiadomosci.wp.pl, 2024-09-15, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online. (po poľsky)
  14. ↑ POLSATNEWS. "Przegraliśmy walkę z wielką wodą." Dramatyczna sytuacja na Dolnym Śląsku. [online]. polsatnews.pl, 2024-09-16, [cit. 2024-09-16]. Dostupné online. (po poľsky)
  15. ↑ Ulewne deszcze zbierają śmiertelne żniwo. Już pięć ofiar powodzi [online]. tvp.info, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online. (po poľsky)
  16. ↑ VLČKOVÁ, ČTK, Eliška Hovorková, Klára Pukovcová, Tereza. Třetí den povodní: Záplavy mají první oběti, v Ostravě se protrhla hráz [online]. iDNES.cz, 2024-09-16, [cit. 2024-09-16]. Dostupné online.
  17. ↑ Rising rivers threaten southern Poland as flooding recedes elsewhere in Central Europe [online]. AP News, 2024-09-18, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ a b A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Dážď a povodne na Slovensku: Dunaj v Bratislave ešte stúpa a meteorológovia avizujú ďalšiu vlnu zrážok (online) [online]. SITA.sk, 2024-09-15, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online.
  19. ↑ A.S, Petit Press. Situácia v Stupave je veľmi vážna, Stupavský potok sa vylial z brehov a zaplavuje mesto [online]. myzahorie.sme.sk, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online.
  20. ↑ TASR. Pezinok vyhlásil tretí stupeň povodňovej aktivity. Jeden z potokov už vyplavilo, zaplavilo aj bytovku. Hospodárske noviny, 2024-09-15. Dostupné online.
  21. ↑ Pezinčanov prekvapili záplavy. Voda sa valila až k obydliam, hasiči odčerpávajú zaplavené pivnice [online]. Pravda.sk, 2024-09-15, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online.
  22. ↑ Mimoriadne vážna situácia v Bratislave: Hladina Dunaja stúpa rýchlejšie, než sa čakalo [online]. [Cit. 2024-09-16]. Dostupné online.
  23. ↑ a b IMETEO.SK. Dunaj dosiahol výšku 970 cm, no klesať bude pomaly. Z Rakúska prichádza viac vody [online]. iMeteo.sk, 2024-09-17, [cit. 2024-09-17]. Dostupné online.
  24. ↑ a b Kulminácia Dunaja pretrváva, jeho hladina stále stúpa pod vodným dielom Gabčíkovo [online]. Pravda.sk, 2024-09-18, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  25. ↑ TA3, televízia. Záplavy na Slovensku majú zrejme prvú obeť. Staršieho muža našli tvárou dole v zatopenej pivnici [online]. ta3, 2024-09-18, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  26. ↑ ONLINE: Hladina Dunaja a Moravy pomaly klesá, voda by už nemala spôsobiť nové škody. Obete záplav v Európe pribúdajú [online]. Pravda.sk, 2024-09-17, [cit. 2024-09-17]. Dostupné online.
  27. ↑ Budapest and Poland’s Wroclaw reinforce river banks ahead of more flooding in Central Europe [online]. Associated Press, 2024-09-17, [cit. 2024-09-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ TASR. T. Taraba: Dunaj v noci kulminoval s výškou 970 centimetrov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-09-17. Dostupné online [cit. 2024-09-19].
  29. ↑ TASR. Poisťovne: Doterajší účet za povodne presiahol 14 mil. eur. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-09-26. Dostupné online [cit. 2024-09-26].
  30. ↑ a b VIDEO Objavljene dramatične snimke poplava: Raste broj mrtvih, zna se i gdje će u Hrvatskoj biti najgore [online]. Dnevnik.hr, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online. (po chorvátsky)
  31. ↑ Cities in Central Europe reinforce riverbanks ahead of more flooding [online]. Associated Press, 2024-09-17, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Boris sije kaos! Čeka li Hrvatsku scenarij iz Češke i Poljske i gdje bi moglo biti kritično [online]. Dnevnik.hr, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online. (po chorvátsky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2024 Central European floods na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Povodne_v_strednej_Európe_v_roku_2024&oldid=7917585“