Povrchová úprava kovov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Povrchová úprava chrómovaním
Povrchová úprava vnútorného povrchu plechovky cínovaním

Povrchová úprava kovov je súhrn technologických procesov ktorými sa mení povrch kovovej súčiastky tak, aby sa upravili je povrchovo - mechanické vlastnosti (oteruvzdornosť, odolnosť voči erózii) , odolnosť voči prostrediu (korozivzdornosť) alebo dizajn (vzhľadové vlastnosti). Technológie zahŕňajú široké spektrum úprav povrchu - tepelné, chemické, mechanické, nanášanie prídavných vrstiev - termicky, mechanicky, chemicky, elektrochemicky, striekaním náterov a pod.

Vhodnou úpravou povrchu výrobku sa môže výrazne predĺžiť jeho životnosť.

Mechanická úprava povrchu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Valčekovanie a guličkovanie - mechanické narážanie valčekov, alebo guličiek na povrch spôsobuje jeho spevnenie a tým zvýšenie tvrdosti
  • Pieskovanie, práškovanie a otryskávanie - povrch sa opracováva prúdom vzduchu, ktorý obsahuje čiastočky brúsneho materiálu vo forme piesku. Získava sa matný povrch. Využíva sa hlavne pre odstránenie povrchovej vrstvy.
  • Brúsenie - odstraňovanie nerovností povrchu a zníženie drsnosti povrchu súčiastky odbrusovaním jemných čiastočiek povrchu.
  • Leštenie - iná forma jemného brúsenia, obvykle s použítím brúsnych pást a leštiacich kotúčov ako nosičov pasty. Dosahuje sa zrkadlovo lesklý povrch.
  • Finišovanie, superfinišovanie, lapovanie - veľmi jemné a presné obrábanie za použitia pást.
  • Honovanie - pomalé brúsenie kameňmi pri nízkej rýchlosti.

Chemická úprava povrchu[upraviť | upraviť zdroj]

Na povrchu predmetu sa vytvára tenká vrstva chemickej zlúčeniny. Ochraný povlak vzniká z vlastného kovu predmetu. Základné typy chemickej úpravy povrchu:

Pokovovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pokovovanie je nanesenie ochranného kovového povlaku na základný materiál. Podľa spôsobu nanášania sa rozdeľuje na:

Povrchová úprava sa nazýva podľa druhu nanášaného materiálu, ale jeden materiál je možné nanášať viacerými spôsobmi, uvedenými vyššie. Príklady povrchových úprav pokovovaním: zinkovanie, chrómovanie, niklovanie, medenie, cementovanie.

Nátery farieb a lakov[upraviť | upraviť zdroj]

Tento spôsob úpravy povrchu je najjednoduchší, zabezpečuje dostatočnú ochranu povrchu a zároveň zlepšuje estetický vzhľad výrobku. Na nátery používame širokú škálu dostupných syntetických, nitrocelulózových, olejových a iných druhov emailov, ktoré nanášame štetcom, striekaním alebo máčaním.

Smaltovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Smaltovanie je nanášanie tenkej vrstvičky sklovitého povlaku (zmes skla a farbiva) – smaltu na povrch kovového výrobku (drezy, vane, práčky, kuchynské riady). Modernejší spôsob smaltovania je elektroforéza. Zmes sa nanáša v elektrostatickom prostredí tak, že jej čiastočky sú priťahované v rovnomernej vrstve po celom povrchu výrobku, ktorý má opačný náboj.

Povlaky asfaltu, dechtu a kaučuku[upraviť | upraviť zdroj]

Asfalt a decht sa nanášajú v roztavenej forme. Povlak sa nanáša vo viacerých vrstvách a prekladá sa tkaninou, papierom, alebo drôteným pletivom. Tieto povlaky predstavujú lacnú ochranu povrchu. Kaučuk sa nanáša ponáraním, alebo striekaním roztoku so sírou v rozpúšťadle. Po nanesení sa rozpúšťadlo odparí a povrch sa vulkanizuje.

Povlaky plastickými hmotami[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi moderná a progresívna je dnes metóda povrchovej úpravy kovov nanášaním povlakov z plastov. Na kovové výrobky sa nanesie fólia z plastu (lepením, práškovaním, máčaním). Takáto úprava spĺňa veľmi vysoké nároky na ochranu kovov najvyššie estetické a hygienické kritériá.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hluchý M. a kol.: Technológia. Alfa Bratislava, 1977.