Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej

Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej
Zavraždenie 6 dôstojníkov slovenskej armády, ktorí sa nepridali k SNP
Dátum	12. október alebo 13. október 1944
Miesto	Ľubietová
Organizátor	presný iniciátor a páchateľ neznámy
Úmrtia	plk. Viliam Kanák, plk. Ondrej Zverin, pplk. František Klučík, npor. Ferdinand Schmidt, npor. Schindler a por. Fercer

Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej sa udiala 12. alebo 13. októbra 1944. Šesť dôstojníkov slovenskej armády, ktorí sa v Banskej Bystrici nepridali k SNP, bolo počas transportu z väznice Banská Bystrica do povstaleckého zajateckého tábora v Ľubietovej 12. alebo 13. októbra 1944 eskortou zavraždených. Počas trvania Slovenskej republiky sa udalosť nepodarilo vyšetriť, po vojne sa nevyšetrovala.

Predohra

Prevrat v budove VPV a uväznenie plk. Kanáka a plk. Zverina

Pri aktivizácii partizánskych oddielov v auguste 1944 bolo len otázkou času, kedy Nemecko pristúpi k obsadeniu Slovenskej republiky. Prezident Jozef Tiso v snahe odvrátiť obsadenie 28. augusta ustanovil do funkcie Hlavného vojenského veliteľa generála Jozefa Turanca namiesto dovtedajšieho gen. Čatloša. Generála Turanca, ktorý sa presúval na veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici sa však 29. augusta asi o 9. hodine ráno podarilo dôstojníkom pripravujúcim povstanie pri Kremničke zatknúť.

Na samotnom Veliteľstve pozemného vojska plk. Ondrej Zverin zahájil po gen. Turancovi pátranie a spojenca našiel vo veliteľovi brannej výchovy plk. Viliamovi Kanákovi. V budove Veliteľstva pozemného vojska našli niekoľko mladých dôstojníkov, ktorí podľa nich tam nemali čo robiť (oni tam v skutočnosti zaisťovali budovu pre veliteľov povstania). Plukovníci vyhlásili poplach štábnej rote. Budova veliteľstva však bola obsadená vojakmi zorganizovanými pplk. Mirkom Veselom. Plk. Kanák bol zatknutý, plk. Zverin postrelený. Po obsadení budovy veliteľstva pplk. gšt. Ján Golian vyhlásil heslo „Začnite s vysťahovaním“.

Plk. Zverin bol prevezený do nemocnice a 2. septembra operovaný. V nemocnici ho navštívili aj pplk. Mirko Vesel a gen. Ján Golian, Zverin sa dožadoval po vyliečení zapojenia do povstania. Z nemocnice bol však prevezený do bystrickej väznice.

Plk. Kanák bol po zatknutí uväznený na samotke väznice v Banskej Bystrici.. Jeho byt bol vyrabovaný. Vo väzení ho navštevovala jeho manželka. Kedy a ako sa dostali do väzenia ostatní dôstojníci, nie je známe.

Zajatecký tábor v Ľubietovej

V budove školy v Ľubietovej bol počas povstania umiestnený povstalecký „zajatecký tábor“. Prípravy na zriadenie tábora začali 19. septembra 1944. 20. septembra prišli v tejto veci do obce mjr. just. J. Čipka, pplk. I. Trebichavský a npor. Stršák. 21. septembra tábor pojal prvých 15 – 20 zajatcov a postupne prichádzali ďalší. Veliteľom tábora bol ustanovený npor. Šípka z Lučatína.

Zavraždenie

12. októbra boli plk. Kanák, plk. Zverin a štyria ďalší dôstojníci vyzdvihnutí z bystrickej väznice dôstojníkmi spravodajskej služby a boli eskortovaní do Ľubietovej. Nie je jasné, či boli zavraždení už 12. októbra alebo až 13. októbra ráno.

„	V doline ľubietovskej zastalo auto a jeden pán povedal: tak tu sme, z auta 6 pánov vysadili, cestičkou do hory viedli a postavili vedľa seba a jeden partizán automatom ich odstrelil, hrozné, len tak zemou ich prikryli. Pastier, idúc tou cestičkou, videl nohu, hneď to hlásil na ľubietovskú žand. stanicu a za asistovania tun. stražm. Mateja Burcla ich vyhrabali, dali na voz a večer doviezli na ľub. cintorín, tu jeden cigáň vykopal jamu.	“
– List Mileny Novákovej, farskej gazdinej z Ľubietovej, J.Kanákovi z 10. februára 1946, kópia vo vlastníctve Martina Lacka

O vražde sa obec dozvedela v nedeľu 15. októbra 1944. Ľubietovský pastier Juraj Debnár Škrváň našiel pri pasení kráv v Lučatínskej jame čerstvo navŕšenú zem. Prišiel veliteľ žandárskej stanice a komisia. Na miesto sa dostavili neznáme osoby, ktoré potom zamedzili prístup ďalších osôb. Mŕtvi boli prevezení na cintorín v Ľubietovej a boli bez súhlasu správcu cintorína (miestneho katolíckeho farára), bez identifikácie narýchlo pochovaní bez truhiel, len v šatách, v snahe zahladiť čin.

Osud plukovníkov bol zahmlievaný. Mikuláš Ferjenčík, dôstojník povstaleckej armády a súčasne sused rodiny Kanákovcov v Banskej Bystrici navštívil Valériu Kanákovú (sestru Viliama Kanáka) 24. októbra 1944 v jej byte, pričom podľa slov jej dcéry „velmi zdvořile sdělil, že přijíždí z letiště Tri Duby, kde se setkal s tatínkem, který maminku pozdravuje a vzkazuje, že odlétá do Ruska“.

Vyšetrovanie

Vyšetrovanie sa snažil ešte počas povstania otvoriť povstalecký vojenský prokurátor Samuel Korbel, ktorý z iniciovania vrážd obviňoval predsedu vojenského tribunálu Prvej československej armády na Slovensku mjr. Jána Čipku.

Po potlačení povstania sa osud dôstojníkov stal známym. 25. novembra 1944 bol o osude plukovníkov publikovaný článok v denníku Slovák pod názvom „Boj plk. Kanáka a Zverina proti pučistom“.

23. januára 1945 prednosta oddelenia mjr. gšt. Alexander Matúš uvádza, že MNO chce odoslať do Ľubietovej komisiu, ktorá by vykonala exhumáciu a identifikáciu mŕtvol zastrelených dôstojníkov. Zabitie šiestich dôstojníkov orgány Slovenskej republiky už vyšetriť nestihli.

Orgány ľudovodemokratického Československa sa o vyšetrovanie ani len nepokúsili. Informácie o udalostiach prinášali až s odstupom času pamätníci a historici. Július Nosko podľa spomienok J. Straku vyhlásil, že plukovníci boli odsúdení vojenským súdom a popravení (žiadny taký rozsudok sa však nenašiel). Jozef Jablonický uvádzal, že boli zastrelení pri pokuse o útek. Ferdinand Čatloš v memoárových poznámkach naznačoval, že za popravou by mohol byť Ján Golian resp. bratia Veselovci.