Pozitívna diskriminácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pozitívna diskriminácia (anglicky: reverse discrimination) je nevhodnosť alebo prehnanosť afirmatívnej akcie, čím vzniká diskriminácia opačná (diskriminuje naopak tú časť, na ktorú sa kompenzačné opatrenie nevzťahuje, tým, že ju relatívne znevýhodňuje voči kompenzovanej skupine).

Kategórie ľudí pre účely diskriminácie sú určené zákonom (užší pojem diskriminácie): pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie alebo oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti[1]. V iných štátoch môžu byť definované iné skupiny, je možné jednotlivo uvažovať aj o iných kategóriách, či riešiť diskrimináciu zvierat alebo vecí (širší pojem diskriminácie).

Kompenzácia môže byť nevhodná z dôvodu použitého spôsobu (často sa použijú peniaze alebo fyzických prostriedkov na kompenzovanie všemožných nehmotných rozdielov) alebo môže byť prehnaná (napr. kompenzácia platu, pričom sa nevyžaduje rovnaký pracovný výkon).

Samotná existencia necitlivého kompenzovania priťahuje určitých ľudí zaradiť sa do menšinovej skupiny, aby sa dostali k výhodám kompenzácie, a tým vytvárajú ďalší podtyp pozitívnej diskriminácie. Napr. žobrák môže na vhodnom mieste vyzbierať väčšiu sumu ako zamestnanec, čo láka podvodníkov. Podobne výhody ŤZP lákajú podvodníkov, aby získali status ŤZP. Zneužiť je možné všetky kategórie, krátkodobo alebo aj trvalo.

Pozri tiež Afirmatívna akcia.

  1. NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Antidiskriminačný zákon (Zákon č. 365/2004 Z. z.) [online]. [Cit. 2022-06-27]. Dostupné online.