Právny úkon
- Iné významy výrazu právny úkon pozri buď v článku právna skutočnosť alebo v článku právne konanie
Právny úkon[1][2][3][4][5] (staršie alebo nespisovne[6]: právne jednanie[3][4][5][7]) je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom (§ 34 Občianskeho zákonníka z roku 1964). Je to (podľa niektorých definícií) druh právneho konania.
Právne úkony delíme na:
- viacstranné - účastníkmi právneho úkonu sú 2 alebo viac osôb (napr. kúpna zmluva, zmluva o prenájme bytu)
- jednostranné - účastníkom je len jedna osoba (napr. jednostranné započítanie pohľadávok, výpoveď zamestnanca)
Právne úkony môžu byť uskutočnené konaním (komisívne) alebo nekonaním (omisívne), realizované výslovne, konkludentne alebo mlčky.
K vyhotovovaniu jednotlivých právnych úkonov slúži v praxi právny vzor.
Náležitosti právneho úkonu[upraviť | upraviť zdroj]
- Subjekt, ktorý má právnu subjektivitu. Relevantný právny úkon s cieľom vyvolať zamýšľané právne následky smie uskutočniť len osoba, ktorá má naň dostačujúcu spôsobilosť právne konať. Ak je právny úkon, na ktorý treba mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (napr. založiť si živnosť) uskutočnený osobou maloletou, osobou s obmedzenou právnou spôsobilosťou alebo osobou pozbavenou spôsobilosti právne konať, pokladá sa za neplatný od počiatku.
- Vôľa, resp. psychický vzťah konanjúceho k zamýšľanému konaniu. Vyžaduje sa vôľa:
- slobodná, čiže neuskutočnená pod fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok;
- vážna (skutočne daná), keď konajúca osoba chce vyvolať právne následky. Právny úkon je neplatný, ak sa vôľa prejaví v rámci hry, žartu, názorného vyučovania;
- neomylná - omyl ale nesmie byť vyvolaný úmyselne alebo ľsťou.
- Prejav vôle musí byť
- zrozumiteľný, napr. len čitateľný právny úkon písaný rukou je platný;
- určitý, t. j. ak obsah právneho úkonu je priveľmi vágny, neistý a pochybný, pokladá sa za neplatný;
- forma - ak právo predpisuje právnemu úkonu určitú formu, aby bol platný, je potrebné túto formálnu stránku dodržať. Ak sa výslovne nevyžaduje určitá forma alebo nevyplýva z dohody strán, vtedy sú platné aj neformálne právne úkony. Na základe tohto sa rozlišujú formálne a neformálne právne úkony. Napr. výpoveď musí mať písomnú formu, inak je neplatná; pracovná zmluva nemusí mať písomnú formu - je platná, aj keď sa uzavrie ústne, ak sa účastníci dohodnú o všetkých jej náležitostiach vyplývajúcich zo Zákonníka práce.
- Objekt (predmet) právneho úkonu vyžaduje
- možnosť plnenia - neplatnosť právneho úkonu spôsobuje len objektívna nemožnosť, ktorá existuje v čase urobenia právneho úkonu, teda nie nemožnosť vzniknutá dodatočne (napr. fyzická existencia veci, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy, lebo nemožno predať ani kúpiť neexistujúcu vec);
- dovolenosť vymedzuje § 39 Občianského zákonníka: "Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ § 34 Občianskeho zákonníka z roku 1964
- ↑ právny úkon. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 575
- ↑ a b BAJÁNKOVÁ, J., BENČÍK, P. Neplatnosť právnych úkonov a rozhodovacia prax súdov. In: Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv, 2014 [1]
- ↑ a b Právne názvoslovie. Podávajú dr. Emil Stodola a dr. Adolf Záturecký. In: Právny obzor 1918 č. 4, S. 116 [2]
- ↑ a b ROSA, Thomas. Das Kaufrecht nach dem Zivilgesetzbuch der Tschechischen und Slowakischen Republik (eine rechtsvergleichende Darstellung im Lichte des deutschen Bürgerlichen Gesetzbuches). [s.l.] : Peter Lang, 2009. 223 s. ISBN 978-3-631-58294-7. S. 15.
- ↑ jednanie. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ Czechoslovakia. Nejvyšší soud. Úradná sbierka rozhodnutí vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi. [s.l.] : právnická jednota na Slovensku a Podkarpatskej Rusi., 1934. 596 s. S. 218.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.