Príkra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°21′42″S 21°44′22″V / 49,361667°S 21,739444°V / 49.361667; 21.739444
Príkra
obec
Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB6).jpg
Chrám sv. Michala archanjela
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Vodný tok Príkranský potok
Nadmorská výška 434 m n. m.
Súradnice 49°21′42″S 21°44′22″V / 49,361667°S 21,739444°V / 49.361667; 21.739444
Rozloha 9,29 km² (929 ha) [1]
Obyvateľstvo 12 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 1,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1618
Starosta Miroslav Goldir[3] (KSS)
PSČ 090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ 527734
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Príkra
Webová stránka: obecprikra.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Príkra (rusín. Прикра, do roku 1927 Prikré) je (z hľadiska počtu obyvateľov) najmenšia obec na Slovensku v okrese Svidník. K 31. decembru 1998 mala len 5 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží pri hranici s Poľskom v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny. Príkra sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v kotline pri štátnej hranici s Poľskom. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy.

V okolí obce prevláda súvislý les s porastom buka a jedle. V katastrálnom území obce s výmerou 74,7 ha, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených pralesovitých jedľo – bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast patrí k Európskej zvláštnosti a vláda SR tu vyhlásila 5. stupeň ochrany.

Nadmorská výška v strede obce je 430 m, v katastri 410 – 613 m.

Obec bola historicky súčasťou Šarišskej župy a Svidníckeho okresu. Od vzniku Česko-Slovenska bola v Prešovskom kraji a od roku 1960 bola začlenená do Východoslovenského kraja, Bardejovského okresu a od roku 1968 naspäť bola pričlenená do Svidníckeho okresu.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká 4 km rieka Prikrianka. Riečka pramení na území CHKO Východné Karpaty, juhovýchodným smerom od obce v bukovom poraste, 1 km od hranice s Poľskom severovýchodne pod kótou 619,4 m, v nadmorskej výške 580 m.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb a vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami.

Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 29. júla 2006, č. OZ – 3/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006.

Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec založili v rokoch 1573 – 1598. V dokumentoch patriacich k Makovickému panstvu sa spomína rok 1618. V roku 17151720 pre zlé hospodárske podmienky sa obec vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl.

V 19. storočí mali tu majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkre svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. Roku 1787 obec mala 11 domov v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 v obci bolo 19 domov a 143 obyvateľov, v roku 1940 v obci bolo 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch.

Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola 1. svetovou vojnou značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. Po dobu Československej republiky obec postihlo vysťahovalectvo. Roku 1922 v obci bol štrajk drevorobotníkov.

Dňa 4. septembra 1939 v priestore obce Príkrej pôsobili jednotky z pešieho pluku 21, (Slovenského štátu), ktorý sa zúčastnil na vojne proti Poľsku. Slovenskí vojaci, ktorí boli mobilizovaní do brannej moci viedli bojovú činnosť na druhej strane hranice pri obci Čeremcha – Poľsko.

Pri prechode frontu v novembri 1944 boli tu ťažké boje, ktorými obec bola veľmi poškodená.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Príkra mala v roku 1869 – 122 obyvateľov, v roku 1880 – 106 obyvateľov, v roku 1890 – 114 obyvateľov, v roku 1910 – 107 obyvateľov, 1921 – 131 obyvateľov, v roku 1930 – 146 obyvateľov, v roku 1940 – 160 obyvateľov, 1948 – 143 obyvateľov, 1961 – 113 obyvateľov a v roku 1970 spolu 73 obyvateľov.

Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do Česka, kde obsadzovali české pohraničie. V roku 1947 sa značná časť obyvateľov vysťahovala do ZSSR. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v Košiciach, Svidníku a Krajnej Poľane. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia.

Pri sčítaní obyvateľstva v 80. rokoch 20. storočia v obci boli tieto priezviská rodín:

Bilá; Blicha; Brenišin; Derco; Goldir; Grešlík; Hrib; Hrinko; Hromoho; Malinčak; Mitruška; Sluk; Suvák; Volčko.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1777. Obnovou prešiel v roku 1902. V 30. rokoch 20. storočia bol rozobraný a premiestnený o niekoľko desiatok metrov. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch 19461947 a zatiaľ poslednou v rokoch 20012002.[4] Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza štvoretážový barokový ikonostas z druhej polovice 18. storočia, ktorý obsahuje aj staršie ikony zo 16. a 17. storočia. V prvom, hlavnom rade ikon, sú ikony svätého biskupa Mikuláša zo 16. storočia, Bohorodičky Hodegetrie, Ježišom Kristom Učiteľom a sv. archanjelom Michalom. V ostení diakonských dverí nie sú osadené krídla. Cárske dvojkrídlové dvere obsahujú šesť medailónov, na ktorých sú štyria evanjelisti a dva výjavy Zvestovania. V druhom rade sú na ikonách vyobrazenia hlavných sviatkov gréckokatolíckej cirkvi v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí rad tvoria ikony apoštolov v strede s ikonou Krista Pantokrata. Štvrtý rad pozostáva z desiatich medailónov s vyobrazením prorokov. Vrch ikonostasu tvorí ikona Ukrižovania. Po stranách kríža pri ukrižovanom Kristovi, sú postavy Bohorodičky a sv. evanjelistu Jána. Na oltári zdobenom zľudoveným rokajom je skriňový bohostánok a ikona Ukrižovania. Fasády sú členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Vstup do chrámu je zo západnej strany. Zaujímavosťou je prepojenie strešných priestorov veže s loďou a medzi loďou a svätyňou sedlovou strechou. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené trojetážovými stanovými strechami pokrytými šindľom s cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou s šindľovou cibuľou.[5] Nachádza sa tu zvon z roku 1759.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusové spojenie SAD Humenné a.s., len počas letných prázdnin v mesiaci júl a august, jeden deň v týždni v stredu, odvoz ráno a poobede.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ivan Skljarský – Juhasevič (* 1741 - † 1814), rusínsky učiteľ a básnik
  • Ján Capko (* 1927), hrdina socialistickej práce. Od roku 1950 pracoval vo VSŽ v Košiciach ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych stavbách ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce MĽR 1956, Radu práce 1964 a hrdina socialistickej práce 1976.
  • Michal Blicha (* 1930), prodekan pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry PhDr., Doc. CSc.

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Capko (* 1970), klaun, mím, herec, choreograf, režisér a divadelný autor. Tu sa narodili jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne prázdniny.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Drevený chrám, Príkra [online]. Severovýchod Slovenska. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príkra

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]