Prílivová zóna

Loď uviaznutá počas odlivu v Côtes-d’Armor, Francúzsko

Prílivová zóna je časť litorálu, ktorá sa nachádza na hranici prílivu a odlivu. Inými slovami, ide o oblasť, ktorá je počas odlivu vystavená vzduchu a počas prílivu je ponorená vo vode.

Oceánske slapy, teda pravidelné kolísanie hladiny mora, majú výrazný vplyv na ekosystémy a obyvateľov pobrežia. Neustále narážanie vĺn na skalnaté pobrežia formuje ich vzhľad a vytvára skaly rôznych veľkostí a tvarov. Rozmiestnenie druhov v tejto oblasti je ovplyvnené tým, v akej intenzite a ako dlho sú vystavené vlnám. Tento fenomén sa nazýva zonácia. Zonáciu je možné pozorovať pozdĺž pobrežia (horizontálne) a v rôznych výškových úrovniach nad morom (vertikálne). Počas odlivu je tak možné zazrieť rozličné pásy morského života a vegetácie, či už človek kráča po pobreží alebo stúpa od najnižšie položeného miesta k najvyššiemu.

Charakteristika

Skalnatý prílivový ekosystém sa vyznačuje striedaním morských a suchozemských podmienok, ktoré sú dané prílivovým cyklom. Keď je oblasť zaliata vodou, organizmy žijú v morskom prostredí. Ak však hladina mora klesne, organizmy sú vystavené vzduchu, čo značí výrazné zmeny prostredia. Existujú tri hlavné výzvy pre prežitie v tomto prostredí:

• Vysychanie a teplota: Vystavenie slnku a vetru spôsobuje rýchlu stratu vody a teplotné výkyvy. Silné slnečné žiarenie môže organizmy ohroziť a teplota vzduchu môže v porovnaní s teplotou vody dosiahnuť extrémne hodnoty (veľmi vysoké v tropických oblastiach alebo veľmi nízke v miernych oblastiach).
• Salinita: Koncentrácia soli v prílivových bazénoch sa môže dramaticky zvýšiť v dôsledku odparovania alebo znížiť vplyvom dažďa či prítoku sladkej vody z riek, čo predstavuje pre organizmy veľkú skúšku odolnosti.
• Pôsobenie vĺn: Náraz vĺn môže mať devastačné účinky, no nesie so sebou aj isté výhody. Vlny totiž prenášajú živiny a potravu, čo prospieva niektorým organizmom. Pohyb vody tiež zabraňuje tomu, aby väčšie riasy monopolizovali svetlo. Vďaka tomu je možné docieliť väčšiu druhovú rozmanitosť. Okrem toho vlny odplavujú niektoré organizmy, čím sa znižuje intenzita predácie a vytvára sa priestor pre nových kolonizátorov.

Typy prílivových zón

Fyzikálne charakteristiky prílivovej zóny sa môžu líšiť, čo vedie k vzniku rôznych biotopov:

• Skalnaté pobrežia: Oblasti s kamenistým podložím, v ktorých sa organizmy prisávajú na kamene alebo sa ukrývajú v štrbinách a prílivových bazénoch.
• Piesočnaté či štrkové pláže: Oblasti so sedimentárnym podložím, v ktorých sa organizmy zahrabávajú do piesku alebo štrku, aby sa chránili pred vysychaním a vlnami.
• Slaniská a ústia riek: Oblasti, v ktorých sa sladká riečna voda zmiešava so slanou morskou vodou, čím vzniká prostredie s nestálou salinitou. Typickým ekosystémom prílivovej zóny v tropických a subtropických oblastiach sú mangrovníkové porasty.

Zonácia

Prílivová zóna má zvyčajne vertikálnu zonáciu. To znamená, že organizmy sú rozmiestnené do horizontálnych pásiem podľa ich odolnosti voči podmienkam prostredia. Napriek tomu, že sa zonácia môže meniť v závislosti od druhu pobrežia a geografického umiestnenia, rozlišujeme nasledovné zóny:

• Supralitorálna zóna (alebo zóna šplechotu): Najvyššie položená zóna, ktorá je v kontakte s vodou iba v prípade špliechania vĺn alebo počas najväčšieho prílivu. Obývajú ju organizmy odolné voči vysychaniu, ako napríklad malé morské ulitníky alebo fúzonôžky.
• Stredná prílivová zóna (alebo prílivová zóna): Zóna, ktorá sa pravidelne zahaľuje a odhaľuje v dôsledku prílivu a odlivu. Vyznačuje sa veľkou rozmanitosťou organizmov, ako sú chaluhy, slávky, limpety, kraby a sasanky.
• Infralitorálna zóna (alebo podmorská zóna): Najnižšie položená zóna, ktorá je odhalená iba v prípade najnižšieho odlivu. Prevláda v nej kelp a rôzne druhy bezstavovcov a rýb.
• Circalitorálna zóna: Zodpovedá morskému dnu, ktoré sa nikdy neodkrýva.

Ekológia

Prílivová zóna je bohatý a pestrý ekosystém s vysokou biologickou produktivitou. Organizmy, ktoré obývajú prílivovú zónu, si vyvinuli špeciálne adaptačné mechanizmy, aby prežili v extrémnych podmienkach. Niektoré z týchto adaptácií sú:

• Fyzikálna adaptácia: Tento typ adaptácie zahŕňa vlastnosti a stavbu tela, ktoré spolu pomáhajú organizmom čeliť fyzikálnym výzvam ich prostredia, napríklad sile vĺn alebo vysychaniu. Príkladom takejto adaptácie sú početné ostne ježovky červenej (Strongylocentrotus franciscanus), ktoré ju chránia nielen pred predátormi, ale aj pred nárazmi okolia. Keď sa ostne ježovky zlomia, absorbujú časť nárazu, čím zmiernia dopad na jej guľaté telo.
• Chemická obranná adaptácia: Pri tomto type adaptácie môžu živé organizmy využívať rôzne chemické látky na ochranu pred predátormi alebo na lovenie koristi. Medzi pozoruhodné príklady patria sasanky zelené (Anthopleura xanthogrammica). Tie disponujú špeciálnymi bunkami, ktoré sú schopné vstreknúť jed do koristi, čím ju zachytia a následne zjedia.
• Etologická adaptácia: Táto adaptácia sa týka správania, ktoré organizmy prejavujú vo vzťahu k svojmu prostrediu a iným jedincom, či už rovnakého alebo odlišného druhu. Môže byť pozitívna aj negatívna. Napríklad taká hviezdica okrová (Pisaster ochraceus), ktorá obýva plytké vody vystavené väčšiemu slnečnému žiareniu, si vyvinula inteligentnú stratégiu. Ak sa chce vyhnúť vážnym zraneniam, presunie sa na tienisté miesto a skryje sa pod skalou alebo riasami.
• Rozmnožovacia stratégia: Túto stratégiu využívajú nielen zvieratá, ale aj rastliny, aby rozšírili svoj druh. Príkladom je morské prasa (rod Aplidium), koloniálny organizmus schopný asexuálnej reprodukcie, čo znamená, že na rozšírenie rodu nepotrebuje iného jedinca.
• Vzájomná adaptácia: Niektoré druhy si prostredníctvom evolúcie a adaptácie rozvinuli vzťahy vzájomnej kooperácie, čím zvýšili svoju šancu na prežitie. Napríklad živočíchy ako velella velella alebo sasanky (napr. rod Anthopleura) hostia vo svojich bunkách mikroriasy, ktoré im dodávajú ich typickú výraznú farbu. Tieto riasy im zabezpečujú glukózu, zatiaľ čo sasanky a velella velella im poskytujú bezpečné prostredie na prežitie.
• Fyziologická adaptácia: Tento posledný typ adaptácie sa častokrát určuje najťažšie, pretože zahŕňa také zmeny v metabolizme organizmov, ktoré im pomáhajú prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia. Ide o zmeny salinity, teploty a hladiny kyslíka. Napríklad pruhované pobrežné kraby (Pachygrapsus crassipes) si dokážu prispôsobiť svoj metabolizmus tak, aby si udržali primeranú koncentráciu soli v tele, čím predchádzajú bunkovému poškodeniu a zároveň im tento spôsob pomáha prežiť v prostredí s neobvykle vysokou alebo nízkou salinitou.

Prílivová zóna zohráva dôležitú úlohu v potravinovom reťazci, keďže mnohé morské organizmy sa živia bezstavovcami, ktoré ju obývajú. Je to tiež oblasť, v ktorej sa rozmnožujú a kŕmia viaceré pobrežné vtáky.

Dôležitosť

Prílivová zóna je dôležitá z ekologického, ekonomického a sociálneho hľadiska:

• Biodiverzita: Je domovom pre mnohé druhy.
• Produktivita: Je to oblasť vysokej biologickej produktivity.
• Ochrana pobrežia: Slaniská a mangrovníkové háje chránia pobrežie pred eróziou a búrkami.
• Zdroj rýb: Mnohé komerčne využívané druhy rýb a bezstavovcov žijú v prílivovej zóne alebo sú na nej závislé v niektorej fáze svojho životného cyklu.
• Rekreácia a turizmus: Pláže a skalnaté pobrežia sú obľúbenými rekreačnými a turistickými miestami.
• Výskum: Je dôležitým miestom pre vedecký výskum, ktorý umožňuje získavanie nových poznatkov.

Ekosystém prílivovej zóny zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní planetárnej homeostázy. Jeho význam spočíva v tom, že funguje ako ekotón medzi pozemským a morským prostredím, prispieva k biodiverzite, chráni pobrežie, podporuje miestny rybolov a akvakultúru a zabezpečuje procesy filtrácie a vstrebávania živín. Jeho ochrana je preto nevyhnutná nielen pre zachovanie mnohých morských druhov, ale aj pre celistvosť globálneho ekosystému.

Hrozby

Prílivová zóna je zraniteľný ekosystém, ktorý čelí viacerým hrozbám:

• Znečistenie: Znečistenie priemyselným, poľnohospodárskym a mestským odpadom môže ovplyvniť kvalitu vody a organizmy žijúce v prílivovej zóne.
• Ničenie biotopov: Stavba prístavov, hrádzí a inej pobrežnej infraštruktúry môže zničiť alebo narušiť prílivové biotopy.
• Nadmerné využívanie zdrojov: Nadmerný lov morských plodov a rias môže viesť k výraznému poklesu počtu týchto druhov.
• Klimatická zmena: Stúpanie hladiny mora a okysľovanie oceánov môže mať negatívny vplyv na prílivovú zónu.
• Invazívne druhy: Do oblasti prichádzajú nepôvodné druhy, ktoré vytláčajú miestne druhy.

Ekologický význam prílivových zón spočíva v spojení viacerých biologických, fyzikálnych a chemických procesov. Hoci sa organizmy prílivovej zóny dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam prostredia, ľudský zásah ich môže veľmi ľahko ohroziť. Ľudské osídlenie až sedemdesiatich percent pobrežných oblastí na celom svete a nevhodné praktiky nakladania s odpadom (vyhadzovanie odpadu a vypúšťanie odpadových vôd, neudržateľný rybolov) v značnej miere negatívne ovplyvňujú organizmy prílivovej zóny a biodiverzitu. Vzhľadom na zložitosť ich štúdia je preto potrebné zintenzívniť vedecký výskum týchto ekosystémov a zároveň je nutné viac zapájať spoločnosť do ich ochrany.

Pozri aj

• Oceánske slapy
• Litorál
• Pobrežie
• Pláž
• Estuár

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prílivová zóna

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zona intermareal na španielskej Wikipédii.