Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
FNS UK.JPG
Biologický pavilón 2 (B2), pohľad smerom z Botanickej ulice
Iné názvy
Latinský názov Facultas Rerum Naturalium Universitas Comeniana Bratislavensis
Základné informácie
Poloha Bratislava, Slovensko
Skratka PriF UK
Typ súčasť štátnej univerzity
Rok založenia 1940
Vedenie
Dekan Milan Trizna
Štatistické údaje
Počet študentov 2833
Doktorandi 231 (+79 na SAV)
Kontaktné údaje
Adresa Mlynská dolina
842 15 Bratislava 4
Oficiálny web http://www.fns.uniba.sk/

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (skr. PriF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave.

V súčasnosti sa na Prírodovedeckej fakulte UK vyučujú predmety v odboroch biológia, systematická biológia, biochémia, chémia, geológia, geografia, environmentalistika a učiteľské kombinácie týchto predmetov.

Fakulta sídli v päťpavilónovom komplexe, postavenom v rokoch 1960 - 1987, v Mlynskej doline. Jednotlivé pavilóny sa označujú podľa začiatočných písmen chemickej, biologickej a geologickej/geografickej sekcie ako CH2, CH1, B2, B1 a G.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Snahy o založenie prírodovedeckej fakulty na Slovensku v medzivojnovom období neboli úspešné. Po rozbití Československej republiky, pred začiatkom druhej svetovej vojny boli zatvorené všetky vysoké školy v Čechách a Slováci, ktorí mali záujem o vzdelávanie v obore prírodných vied, nemali kde študovať. Fakulta vznikla na základe zákona č. 168/1940 Sl. z., pričom prvý zápis študentov na fakultu sa uskutočnil v zimnom semestri školského roku 1940/1941[1]. Fakulta vznikla oddelením od Filozofickej fakulty vtedajšej Slovenskej univerzity, kde sa už predtým vyučovali niektoré prírodovedné predmety. Prvým dekanom bol František Valentin. Od začiatku mala botanický a geografický ústav, tiež ústav pre zoológiu a porovnávaciu anatómiu. Jednotlivé ústavy sa nachádzali na Rajskej a Moskovskej ulici. Výučba matematiky, fyziky a chémie sa realizovala na Slovenskej vysokej škole technickej[2] V roku 1941 ich doplnil geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 aj mineralogicko-petrografický ústav, oba pracovali v provizórnych podmienkach bez dostatku kvalifikovaného personálu. V zimnom semestri 1942/1943 pribudol na fakulte ústav atómovej fyziky a v roku 1944 astronomický ústav a ústav matematiky. Bez samostatného ústavu až do roku 1948 zostávala chémia[1].

V roku 1950 boli ústavy fakulty reorganizované na katedry. Vzhľadom na štátom plánovaný veľký rozmach výstavby a rozvoja miest ČSSR sa v školskom roku 1951/1952 od Prírodovedeckej fakulty oddelila Fakulta geologicko-geografických vied, ktorá sa však v roku 1959 stala opäť jej súčasťou. V školskom roku 1978-1979 mala fakulta 6 sekcií: matematickú so 7 katedrami, fyziky so 7 katedrami, chémie so 7 katedrami, geológie s 8 katedrami, biológie s 10 katedrami a geograficko-spoločenskovednú so 7 katedrami. Ďalej zahrnovala 5 vedecko-výskumných ústavov, botanickú záhradu a biologickú stanicu Šúr[2]. V roku 1980 sa oddelila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky.

V roku 2013 sa začala rekonštrukcia a dlho očakávaná výmena okien jednotlivých pavilónov budovy fakulty. Ako prvý v priebehu jesene a zimy 2013 zrekonštruovali pavilón Ch-1. Na začiatku roku 2014 začali vedľa pavilónu Ch-2 s výstavbou budovy vedeckého parku Univerzity Komenského.[3]

Katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Biologická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra antropológie
  • Katedra botaniky
  • Katedra fyziológie rastlín
  • Katedra genetiky
  • Katedra mikrobiológie a virológie
  • Katedra molekulárnej biológie
  • Katedra zoológie
  • Katedra živočíšnej fyziológie a etológie
  • Ústav bunkovej biológie
  • Katedra ekológie
  • Biologická stanica Šúr

Chemická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra analytickej chémie
  • Katedra anorganickej chémie
  • Katedra biochémie
  • Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie
  • Katedra jadrovej chémie
  • Katedra organickej chémie
  • Chemický ústav

Environmentálna sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra ekosozológie a fyziotaktiky
  • Katedra geochémie
  • Katedra krajinnej ekológie
  • Katedra pedológie

Geologická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra aplikovanej a environmentálnej geofyziky
  • Katedra geológie a paleontológie
  • Katedra hydrogeológie
  • Katedra inžinierskej geológie
  • Katedra ložiskovej geológie
  • Katedra mineralógie a petrológie
  • Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov

Geografická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra fyzickej geografie a geoekológie
  • Katedra humánnej geografie a demogeografie
  • Katedra kartografie, geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme
  • Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny

Vedenie fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. februára 2011 je na čele fakulty dekan doc. RNDr. Milan Trizna, PhD.

Prodekani

  • prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc., prodekanka PriF UK pre bakalársky a magisterský stupeň štúdia
  • prof. RNDr. Miroslav Bielik, DrSc., prodekan pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné styky
  • prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., 1. prodekan fakulty - prodekan pre projektovú činnosť
  • doc. RNDr. Branislav Bleha, PhD., prodekan pre rozvoj fakulty a informačné technológie
  • prof. RNDr. Peter Fedor, PhD., prodekan pre doktorandské štúdium a pre sociálne záležitosti študentov

Tajomníčka

  • Ing. Beata Rajnáková

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Korec, P. História fakulty [online]. fns.uniba.sk, rev. 2007-03-07, [cit. 2008-08-08]. Dostupné online.
  2. a b Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, 595 s.
  3. RP, Vedecké parky na obzore. Quark, 2/2014, s. 40-41

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°09′00″S 17°04′18″V / 48,1501°S 17,0718°V / 48.1501; 17.0718