Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
FNS UK.JPG
Biologický pavilón 2 (B2), pohľad smerom z Botanickej ulice
Iné názvy
Latinský názovFacultas Rerum Naturalium Universitas Comeniana Bratislavensis
Základné informácie
PolohaBratislava, Slovensko
SkratkaPriF UK
Typsúčasť štátnej univerzity
Rok založenia1940
Vedenie
DekanMilan Trizna
Štatistické údaje
Počet študentov2833
Doktorandi231 (+79 na SAV)
Kontaktné údaje
AdresaMlynská dolina
842 15 Bratislava 4
Oficiálny webhttp://www.fns.uniba.sk/

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (skr. PriF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave.

V súčasnosti sa na Prírodovedeckej fakulte UK vyučujú predmety v odboroch biológia, systematická biológia, biochémia, chémia, geológia, geografia, environmentalistika a učiteľské kombinácie týchto predmetov.

Fakulta sídli v päťpavilónovom komplexe, postavenom v rokoch 1960 - 1987, v Mlynskej doline. Jednotlivé pavilóny sa označujú podľa začiatočných písmen chemickej, biologickej a geologickej/geografickej sekcie ako CH2, CH1, B2, B1 a G.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Snahy o založenie prírodovedeckej fakulty na Slovensku v medzivojnovom období neboli úspešné. Po rozbití Československej republiky, pred začiatkom druhej svetovej vojny boli zatvorené všetky vysoké školy v Čechách a Slováci, ktorí mali záujem o vzdelávanie v obore prírodných vied, nemali kde študovať. Fakulta vznikla na základe zákona č. 168/1940 Sl. z., pričom prvý zápis študentov na fakultu sa uskutočnil v zimnom semestri školského roku 1940/1941[1]. Fakulta vznikla oddelením od Filozofickej fakulty vtedajšej Slovenskej univerzity, kde sa už predtým vyučovali niektoré prírodovedné predmety. Prvým dekanom bol František Valentin. Od začiatku mala botanický a geografický ústav, tiež ústav pre zoológiu a porovnávaciu anatómiu. Jednotlivé ústavy sa nachádzali na Rajskej a Moskovskej ulici. Výučba matematiky, fyziky a chémie sa realizovala na Slovenskej vysokej škole technickej[2] V roku 1941 ich doplnil geologicko-paleontologický ústav a v roku 1942 aj mineralogicko-petrografický ústav, oba pracovali v provizórnych podmienkach bez dostatku kvalifikovaného personálu. V zimnom semestri 1942/1943 pribudol na fakulte ústav atómovej fyziky a v roku 1944 astronomický ústav a ústav matematiky. Bez samostatného ústavu až do roku 1948 zostávala chémia[1].

V roku 1950 boli ústavy fakulty reorganizované na katedry. Vzhľadom na štátom plánovaný veľký rozmach výstavby a rozvoja miest ČSSR sa v školskom roku 1951/1952 od Prírodovedeckej fakulty oddelila Fakulta geologicko-geografických vied, ktorá sa však v roku 1959 stala opäť jej súčasťou. V školskom roku 1978-1979 mala fakulta 6 sekcií: matematickú so 7 katedrami, fyziky so 7 katedrami, chémie so 7 katedrami, geológie s 8 katedrami, biológie s 10 katedrami a geograficko-spoločenskovednú so 7 katedrami. Ďalej zahrnovala 5 vedecko-výskumných ústavov, botanickú záhradu a biologickú stanicu Šúr[2]. V roku 1980 sa oddelila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky.

V roku 2013 sa začala rekonštrukcia a dlho očakávaná výmena okien jednotlivých pavilónov budovy fakulty. Ako prvý v priebehu jesene a zimy 2013 zrekonštruovali pavilón Ch-1. Na začiatku roku 2014 začali vedľa pavilónu Ch-2 s výstavbou budovy vedeckého parku Univerzity Komenského.[3]

Katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Biologická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra antropológie
  • Katedra botaniky
  • Katedra fyziológie rastlín
  • Katedra genetiky
  • Katedra mikrobiológie a virológie
  • Katedra molekulárnej biológie
  • Katedra zoológie
  • Katedra živočíšnej fyziológie a etológie
  • Ústav bunkovej biológie
  • Katedra ekológie
  • Biologická stanica Šúr

Chemická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra analytickej chémie
  • Katedra anorganickej chémie
  • Katedra biochémie
  • Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie
  • Katedra jadrovej chémie
  • Katedra organickej chémie
  • Chemický ústav

Environmentálna sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra ekosozológie a fyziotaktiky
  • Katedra geochémie
  • Katedra krajinnej ekológie
  • Katedra pedológie

Geologická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra aplikovanej a environmentálnej geofyziky
  • Katedra geológie a paleontológie
  • Katedra hydrogeológie
  • Katedra inžinierskej geológie
  • Katedra ložiskovej geológie
  • Katedra mineralógie a petrológie
  • Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov

Geografická sekcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katedra fyzickej geografie a geoekológie
  • Katedra humánnej geografie a demogeografie
  • Katedra kartografie, geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme
  • Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny

Vedenie fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. februára 2011 je na čele fakulty dekan doc. RNDr. Milan Trizna, PhD.

Prodekani

  • prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc., prodekanka PriF UK pre bakalársky a magisterský stupeň štúdia
  • prof. RNDr. Miroslav Bielik, DrSc., prodekan pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné styky
  • prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., 1. prodekan fakulty - prodekan pre projektovú činnosť
  • doc. RNDr. Branislav Bleha, PhD., prodekan pre rozvoj fakulty a informačné technológie
  • prof. RNDr. Peter Fedor, PhD., prodekan pre doktorandské štúdium a pre sociálne záležitosti študentov

Tajomníčka

  • Ing. Beata Rajnáková

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Korec, P. História fakulty [online]. fns.uniba.sk, rev. 2007-03-07, [cit. 2008-08-08]. Dostupné online.
  2. a b Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, 595 s.
  3. RP, Vedecké parky na obzore. Quark, 2/2014, s. 40-41

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°09′00″S 17°04′18″V / 48,1501°S 17,0718°V / 48.1501; 17.0718