Príslopec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Príslopec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Dolný Kubín, Námestovo
Obce Zázrivá, Lomná, Hruštín
Pohorie Oravská Magura
Podcelok Paráč
Povodie Orava
Nadmorská výška 1 258,0 m n. m.
Súradnice 49°19′01″S 19°14′28″V / 49,3169°S 19,2412°V / 49.3169; 19.2412
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke zo Zázrivej
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Príslopec (1 258,0 m n. m.[1][2]) je vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Zázrivá, približne 11 km severne od Dolného Kubína.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Paráč.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Dolný Kubín a Námestovo a zasahuje na katastrálne územie obcí Zázrivá, Hruštín a Lomná.[5] Najbližším sídlom je na juhozápade ležiaca Havrania a Kozinská, miestne časti Zázrivej, severozápadne je situovaná Oravská Lesná a východne obec Hruštín.[3] Hrebeňom vedie hranica ochranného pásma Národného parku Malá Fatra a Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Príslopec leží v hrebeni, ktorý vedie od Minčola (1 394 m n. m.) severozápadným smerom na Paráč (1 325 m n. m.). Severným smerom susedí sedlom oddelený Štíbeľ (1 167 m n. m.) a Nový vrch (1 193 m n. m.), východne Držatín (1 136 m n. m.) a Feračová (1 044 m n. m.), južne Minčol (1 139 m n. m.) a Bzinská hoľa (1 195 m n. m.) a západne Paráč a Javorinka (1 210 m n. m.).[2] Západné svahy sú pramennou oblasťou Zázrivky, severovýchodné odvodňuje Lomnica a juhovýchodné Feračová, oba smerujúce do Bielej Oravy.[3] Hrebeňom vedie značený chodník z Minčola.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Riedky lesný porast vrcholu umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest s riedkou vegetáciou je možné vidieť okolité vrchy Oravskej Magury, pri vhodných podmienkach tiež Kysuckú vrchovinu, Malú a Veľkú Fatru, Tatry, Oravské, Sliezske a Kysucké Beskydy a Javorníky.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 14.
  2. a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-16]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-16]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-16]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]