Prachovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prachovec
Prachovec
Zloženie
Hlavné minerály kremeň, ílové minerály
Akcesórie živce, muskovit, oxidy železa
Vlastnosti
Textúra zrnitá (jemnozrnná)
Farba rôzna (podľa materskej horniny)

Prachovec alebo silitovec, aleurolit, zriedkavo siltit je názov spevnenej usadenej horniny, ktorej zrná veľkostne zodpovedajú siltu (prachu). Častice prachovej veľkosti sa na zložení horniny podieľajú minimálne dvoma tretinami. V opačnom prípade sa takéto horniny nazývajú kalovce (2/3 až 1/3 prachových častíc), alebo ílovce (menej ako 1/3 prachových častíc z celého objemu horniny).

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prachovec obsahuje spevnené častice siltovej veľkosti (1/256 = 0,004 mm až 1/16 = 0,063 mm)[1].

Dôležitý identifikačný znak prachových hornín je ich farba, ktorá závisí hlavne od oxidačného stupňa železa. Červená až fialová farba indikuje výskyt železitých (Fe3+) katiónov, zelené odtiene naopak železnaté (Fe2+) katióny. Vo všeobecnosti sa výskyt železitých katiónov viaže na kontinentálne (terestrické) prostredia, železnaté katióny sa vyskytujú v morských prostrediach. Prachovce (najmä ich jemnozrnnejšie typy) nemožno detailne študovať makroskopicky (voľným okom) ani bežnými mikroskopickými metódami, aj z tohto dôvodu sú relatívne slabšie preskúmané a v minulosti bývali často mylne označované ako pieskovce, či ílovce, čo bežne viedlo k chybám a nedorozumeniam[2]. Čiastočne možno zistiť prítomnosť zŕn siltovej veľkosti dotykom, keďže horniny s obsahom prachu nad 2/3 sú na rozdiel od jemnozrnnejších sedimentov drsné[3]. Prachovce sú tvorené hlavne zrnami kremeňa, v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch ich možno pozorovať ako drobné biele a čierne body. Jednotlivé zrná môžu byť identifikované pri veľkom zväčšení[4]. Ďalšie zrná môžu tvoriť sľudy alebo kalcit[5]. Väčšinu jemnozrnnej základnej hmoty tvoria ílové minerály alebo vápnitá hmota.

Najčastejšia textúra prachovcov je laminárna, no vyskytujú sa aj masívne textúry (hlavne pri sedimentácii z hustých prúdov). V jemnozrnných sedimentoch sa často vyskytujú konkrécie (kalcitové, sideritové, pyritové, kremité a fosfátové), vznikajú tesne po uložení, alebo aj neskôr, pri litifikácii.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Čisté prachovce sa v prírode vyskytujú iba v malom objeme, väčšinou ide o zmesi ílovcov a prachovcov, často aj s prímesami piesku[3]. Vyskytujú sa vo všetkých sedimentárnych oblastiach (od vysokohorských jazier až po morské priekopy), v rôznych klimatických podmienkach (od polárnych oblastí po džungle a vo všetkých geologických obdobiach (od archaika po súčasnosť). Špecifickým typom prachovcov, ktoré vznikali prevažne navievaním počas ľadových dôbspraše. Premenou prachovcov (jemnozrnných hornín všeobecne) vznikajú bridlice, s pokračujúcim stupňom premeny sa tvoria fylity.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tucker, M., 2003, Sedimentary Rocks in the Field. John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.
  2. Švecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.
  3. a b Vozárová, A., 2009, Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
  4. Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.
  5. Adams, A. E., MacKenzie, W. S., Guilford, C., 1984, Atlas of sedimentary rocks under the microscope. Longman, Harllow, 104 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]