Pracovný deň

Transparent za osemhodinový pracovný deň (Melbourne, 1856)

Pracovný deň je vo všeobecnom chápaní každý kalendárny deň s výnimkou víkendov (najčastejšie sobota a nedeľa), štátnych sviatkov a dní pracovného voľna. V niektorých štátoch sú pracovné dni iné, ako pondelok až piatok. Rovnako má každý štát svoje vlastné štátne sviatky. Historicky prešlo toto chápanie pracovného dňa vývojom.

V inom význame (napr. v slovenskom zákonníku práce) je pracovný deň chápaný ako kalendárny deň, na ktorý pripadá pracovníkova smena.

História

Počet pracovných dní

V starovekom Ríme mal týždeň osem dní; ôsmy deň nundiae bol dňom odpočinku a trhový deň. Kresťanská tradícia určila za deň odpočinku nedeľu. Ostatné dni vrátane soboty boli až do 20. storočia pracovným dňom. V stredoveku však existovalo ďalších 44 cirkevných sviatkov, kedy sa pracovať nesmelo. Obdobou kresťanskej nedele je v iných vírach piatok (islam) a sobota (judaizmus).

Päťdňový pracovný týždeň (pondelok až piatok so štyridsaťhodinovou týždennou pracovnou dobou) zaviedol Henry Ford vo svojich závodoch 26. septembra 1926. V Česko-Slovensku zaviedol obdobné opatrenie od 13. októbra 1930 Tomáš Baťa vo svojich závodoch v Zlíne. Celoštátne bolo 5 pracovných dní v týždni prijaté v USA v roku 1940.

V Česko-Slovensku boli voľné soboty (t.j. päťdňový pracovný týždeň) postupne zavádzané od polovice 60. rokov 20. storočia, najprv na úrovni niektorých podnikov 1x mesačne, neskôr každú druhú sobotu. Päťdňový pracovný týždeň zavedený od 29. septembra 1968. Niekoľko pracovných sobôt v roku, ktorými sa predovšetkým nahrádzali sviatky, však zostávalo ako pracovné dni ešte v 80. rokoch 20. storočia.

Pracovný deň ako dĺžka pracovného času

Pojem pracovný deň bol v slovenčine 19. storočia a na počiatku 20. storočia, t.j. v čase boja za uzákonenie osemhodinového pracovného času, používaný pre dĺžku pracovnej smeny.

Pracovný deň v iných jazykoch

Angličtina používa výraz business day, ktorý sa preberá aj v iných jazykoch. Rozumie sa ním, ako na Slovensku, všetky kalendárne dni bez soboty, nedele a sviatkov.

V nemecky hovoriacich krajinách (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) sa rozlišujú výrazy Werkktag a Arbeitstag. Werktag zahŕňa kalendárne dni s výnimkou nedelí a sviatkov. V tieto dni môžu prebiehať činnosti ako je drobný obchod. Arbeitstag je deň, kedy daná osoba pracuje (vo väčšine prípadov pondelok až piatok bez sviatkov, pre množstvo profesií aj sobota a nedeľa).

Podobne ako nemčina rozlišuje francúzština les jours ouvriés (pondelok až piatok bez sviatkov) a les jours ouvrables (pondelok až sobota bez sviatkov).

Počet pracovných dní v týždni vo svete

Vo väčšine štátov sveta je zavedený päťdňový pracovný týždeň začínajúci v pondelok, šesťdňový je výnimkou. V niektorých štátoch Blízkeho východu (napr. Irak, Kuvajt, Saudská Arábia) a v časti Malajzie je prvým pracovným dňom nedeľa. V Iráne, Afganistane a niekoľkých ďalších štátoch začína pracovný týždeň sobotou.

So štvordňovým pracovným týždňom experimentoval v rokoch 2015 – 2019 Island, v roku 2021 malo 86% Islanďanov buď už štvordňový pracovný týždeň alebo malo možnosť si ho dohodnúť. Menšie experimenty prebiehali aj v ďalších štátoch.

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pracovní den na českej Wikipédii.