Praga V-8-H

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Praga V-8-H
Obraz1262.jpg

Základná charakteristika
Posádka 4 (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač)
Dĺžka 5,35 m
Šírka 2,34 m
Výška 2,27 m
Hmotnosť 16 200 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 12 – 32
Hlavná zbraň 47 mm kanón Škoda A11
Sekundárne zbrane 2x 7,92 mm guľomet vz. 37
Pohon a pohyb
Pohon Praga NR
165,2 kW (225 k) pri 2 200 ot./min
Odpruženie listové perá
Max. rýchlosť 45 km/h (na ceste)
25 km/h (v teréne)
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd 150 km (na ceste)
120 km (v teréne)
Priechodnosť

Praga V-8-H bol česko-slovenský stredný tank firmy ČKD Praha, vyrobený iba v dvoch prototypoch. Tank je tiež známy pod plánovaným armádnym označením ST vz. 39.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj tanku[upraviť | upraviť zdroj]

30. júna 1936 uzavreli firmy Škoda a ČKD dohodu o spoločnom vývoji pechotného tanku ŠP-IIb. Už krátko na to však obe spoločnosti začali pracovať na vývoji vlastných stredných tankov, založených na vyvíjanom ŠP-IIb.

Prototyp tanku firmy ČKD pod označením V-8-He bol vyvíjaný od októbra 1936. Hlavnými konštruktérmi boli ing. Alexander Surin a ing. Karel Exner. Tank sa vyznačoval radom pokrokových riešení, napr. planétovou prevodovkou, plynotesným pretlakovým interiérom, gyrokompasom atď. Prototyp bol dokončený v lete 1937 a potom bol podrobený továrenským jazdným-technickým skúškam. Počas piatich mesiacov najazdil cez 3 900 km.

Dňa 26. októbra 1937 padlo rozhodnutie Ministerstva národnej obrany (MNO) o nákupe novej výzbroje pre útvary útočnej vozby (čs. označenie pre tankové vojsko). 21. decembra 1937 bol prototyp (ešte bez výzbroje) odoslaný do Milovic na vykonanie prvej etapy armádnych skúšok. Tie prebiehali od 4. januára do 21. mája 1938, tank pri nich najazdil 4 555 km v rôzne náročnom teréne. Na vozidle sa vyskytli viaceré poruchy a prevádzkové závady, len málo z nich však bolo závažných. Spočiatku boli problémy predovšetkým s motorom, smerovými spojkami riadením a gumovými obručami pojazdových kolies. Vo februári a apríli 1938 prekonal prototyp v materskej továrni radu úprav. Potom už počas skúšok vozidlo vykazovalo vysokú prevádzkovú spoľahlivosť. Napriek tomu však vedenie testovacieho oddelenia Učilište útočnej vozby zavedenie tanku V-8-He do výzbroje nedoporučilo.

Kvôli naliehavej potrebe stredných tankov, a pretože konkurenčný tank Škoda Š-IIc bol stále vo fáze vývoja, bolo napriek tomu rozhodnuté o sériovej výrobe tanku V-8-He. Hlavný štáb česko-slovenskej armády vydal 20. apríla 1938 predbežnú objednávku na 300 stredných tankov V-8-H (konečné označenie). Výroba tankov mala byť rozdelená medzi firmy ČKD a Škoda, prvých 10 tankov mal dodať do 15. apríla 1939.

V máji 1938 vydal armádny skúšobný oddiel odporúčanie na rád (prevažne drobných) zmien konštrukcie, ktoré sa ČKD snažila rýchlo realizovať. Firmou Škoda dodaný tankový kanón bol v júni 1938 namontovaný a nastrelený. Po vyhlásení mobilizácie v septembri 1938 bola objednávka zvýšená na 400 kusov. Po Mníchovskej dohode však MNO od celej objednávky odstúpilo.

Skúšky prototypu boli dokončené 17. novembra 1938. Firme ČKD bolo vojenskou správou ponúknuté formálne zaradenie tanku do výzbroje pod označením Stredný tank vzor 39 (ST vz. 39), čo malo pomôcť pri exportných ponukách. Výmenou za to žiadala armáda 5% z predajnej ceny tanku.

Osudy tanku po okupácii[upraviť | upraviť zdroj]

Po nemeckej okupácii bol prototyp tanku odoslaný ku štrnásťdenným skúškam do Eisenachu. Nemci potom 2. novembra 1939 objednali prototyp bez veže a výzbroje, ktorý dostal označenie V-8-HII (alebo V-8-Hz). Bol dokončený v polovici roka 1940 a odoslaný do skúšobného strediska v Kummersdorfe.

Pôvodný prototyp bol firmou ČKD ponúkaný ďalším zahraničným záujemcom. Počas mája 1939 zazrela tank rumunská vojenská delegácia. Na jeseň 1939 boli tanky V-8-H a konkurenčné Škoda T-21 (Š-IIc) podrobené porovnávacím skúškam v Rumunsku. V skúškach oba typy uspeli, rumunská strana dala prednosť objednávke typu T-21 (ktorá sa však nakoniec aj tak neuskutočnila). V roku 1941 bol V-8-H ponúkaný Talianom, ani tieto rokovania však neboli úspešné. V roku 1941 prejavila záujem o licenčnú výrobu švédska firma Scania-Vabis. V roku 1942 však švédska armáda objednala tank Strv m/42 u konkurenčnej spoločnosti Landsverk. Z predaja licencie potom zišlo.

Tank bol ponúkaný ďalším štátom, napr. Turecku alebo Číne, avšak bez úspechu. Prototyp zostal v továrni ČKD až do konca vojny. Krátko po jej skončení bol zošrotovaný.

Panzer III Ausf. E vo veliteľskej verzii

Porovnanie s tankom Panzer III[upraviť | upraviť zdroj]

Tank V-8-H si viedol dobre v porovnaní s hlavným hypotetickým protivníkom, nemeckým strednom tankom PzKpfw III Ausf. E. Oba tanky mali približne rovnaké pancierovanie, nevýhodou V-8-H bola nitovaná konštrukcia. V-8-H bol oproti PzKpfw III ľahší a rýchlejší, s lepším pomerom výkon/hmotnosť. Mal tiež nižší merný tlak. Hlavnou prednosťou bol oveľa účinnejší kanón väčšieho kalibru (47 mm oproti 37 mm). Výhodou PzKpfw III bola efektívnejšia päťčlenná posádka.

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Určenie tanku[upraviť | upraviť zdroj]

Stredný tank pre podporu pechoty a boj s tankmi protivníka.

Trup a podvozok[upraviť | upraviť zdroj]

Kostra z oceľových uholníkov s nitovanými alebo zoskrutkovacími pancierovými plechmi (u prototypu plechy z mäkkej ocele) s hrúbkou 10-32 mm. Podvozok tvorený dvoma pojazdnými vozíkmi na každej strane, spojenými traverzou. Vozík mal štyri dvojité pojazdové kolieska a bol odpružený dvoma listovými perami. Vpredu sa nachádzalo odpružené nájazdové koliesko. Pás niesli štyri kladky. Vpredu sa nachádzalo dvojité napínacie koleso, vzadu bolo dvojité koleso hnacie. Merný tlak na pôdu bol 0,56 kg/cm².

V trupe sa nachádzalo stanovište vodiča (vpravo) a rádiotelegrafista (vľavo). Ten obsluhoval rádiotelegrafnú stanicu vz. 35 a ďalej krátky trupový guľomet. V trupe boli umiestnené dve nádrže na celkom 260 l benzínu. Vo veži bolo stanovište veliteľa a strelca, obaja mali vlastný kruhový poklop na strope veže. Ďalej sa na veži nachádzala veliteľská pozorovacia vežička s dvoma episkopmi.

Motor a prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]

Praga NR, zážihový, vodou chladený, vidlicový osemvalec. Zdvihový objem: 14 235 cm³ Karburátor: 2 × Solex TT Najvyšší výkon: 165 kW (225 k) pri 2 200 ot/min, podľa iných zdrojov 192,2 kW (260 k) Spotreba: 170 l/100 km cesty, 220 l/100 km terén Prevodovka: Praga-Wilson, planetová. 5 rýchlostí vpred a 5 vzad, rýchlosti od 3,5 do 45 km/h. Mechanické radenie s predvoľbou.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou zbraňou bol poloautomatický kanón Škoda A9 kalibru47 mm, neskôr nahradený vylepšeným typom A11 rovnakého kalibru. Kanón bol lafetovaný vo veži. Vpravo od neho sa nachádzal ťažký guľomet ZB vz. 37 kalibru 7,92 mm. Ďalší guľomet rovnakého typu bol umiestnený v trupe. Zásoba munície pre kanón bola 80 granátov, pre guľomety potom 3 000 nábojov.

Plánovanú dotáciu pre kanón (podľa požiadaviek čs. Armády) tvorilo 30% protitankových a 70% nárazových granátov.

Parametre kanónu Škoda A11:

  • dĺžka hlavne: 2 040 mm (43,4 kalibrov)
  • úsťová rýchlosť: 782 m/s (protitankový granát)
  • prieraznosť: 48 mm homogénneho panciera o sklone 30° na 500 m (41 mm na 1 000 m)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Praga V-8-H na českej Wikipédii.