Pravoslávna cirkev (východná Európa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pravoslávny osemkonečný kríž
Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva

Pravoslávna cirkev či ortodoxná cirkev je kresťanská cirkev ktorá sa skladá z viacerých územných cirkví, pomenovaných jednotlivo podľa krajiny alebo národa. Najviac je pravoslávna cirkev zastúpená v juhovýchodných a východných európskych krajinách (Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Balkán, Rumunsko...). Najväčšia pravoslávna cirkev je Ruská pravoslávna cirkev.

Niekedy býva pravoslávna cirkev nesprávne zamieňaná s gréckokatolíckou cirkvou. Gréckokatolíci síce používajú byzantský obrad, ale spadajú pod rímskeho pápeža, čím patria ku katolíckej cirkvi.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kedysi západná (rímska) a východná (pravoslávna) cirkev tvorili jednu cirkev. V roku 1054 konflikt medzi západnou a východnou cirkvou vyústil do tzv Veľkej schizmy (rozkolu). Tento rozkol nebol dodnes prekonaný, aj keď medzi rímskokatolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou v súčastnosti pokračuje dialóg. Pravoslávie neuznáva neomylnosť pápeža a jeho primát nad celou cirkvou a v Nicejsko-carihradskom vyznaní nepoužívajú filioque (i Syna).

Pravoslávna cirkev zachováva apoštolskú postupnosť a jej učenie bolo formulované na cirkevných snemoch, konciloch, medzi nimi má význačné miesto sedem ekumenických koncilov v priebehu 4.8. storočia. Ku koncu prvého tisícročia postupne narastalo napätie medzi východnou a západnou cirkvou, ktoré viedlo až k veľkej schizme (1054), ktorá dodnes nebola prekonaná. Napriek tomu je náuka pravoslávnej cirkvi v niektorých ohľadoch relatívne blízka náuke katolíckej a medzi oboma cirkvami pokračuje dialóg. Veľký rozkol bol však fixovaný vývojom vierouky rímskokatolíckej cirkvi v priebehu druhého tisícročia – všetky tieto nové dogmy (prijaté na západe po roku 1054) sú nezlučiteľné s pravoslávnou vieroukou a spolu s odlišnou rímskokatolíckou spiritualitou bránia zjednoteniu rímskej cirkvi s pravoslávnou cirkvou.

Pravoslávie sa rozšírilo z Byzantskej ríše na územie Balkánskeho polostrova. Aj v súčasnosti sa k pravosláviu hlási väčšina veriacich Srbska, Čiernej Hory, Bulharska, Grécka, Rumunska, Gruzínska a Severného Macedónska. Pomerne veľké skupiny pravoslávnych kresťanov žijú aj na území Bosny a Hercegoviny / medzi tamojšími Srbmi /, na území južného Albánska, ale aj medzi srbskými komunitami v Chorvátsku, v južnom Maďarsku, v Nemecku či v zámorí. Pravoslávie sa rozšírilo aj medzi východnými Slovanmi. Najväčšou pravoslávnou cirkvou je Ruská pravoslávna cirkev, ktorej veriaci žijú nielen na území Ruska, ale aj medzi Rusmi, ktorí žijú na území Estónska, Lotyšska, Litvy, Kazachstanu, Uzbekistanu alebo medzi Rusmi v USA, v Kanade či v Austrálii. Pravoslávie je tiež hlavným náboženstvom Ukrajincov, Bielorusov a obyvateľov Moldavska. Na Kaukaze sa k pravoslávnemu kresťanstvu hlási väčšina obyvateľov Gruzínska a niektoré menšie národy. Veľa pravoslávnych žije aj na území Libanonu, Sýrie, Jordánska a iných krajín Blízkeho východu. V kolíske pravoslávia – v meste Carihrad (dnešný Istanbul), v ktorom sídli ekumenický pravoslávny patriarcha, však žije pravoslávnych veľmi málo. Podľahli perzekúciám zo strany Turkov po skončení prvej svetovej vojny. Menšie skupinky žijú aj na území Poľska, Česka a vo Fínsku.

Pravoslávie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Príchodom vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorých v roku 863 poslal byzantský cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava sa byzantský obrad preukázateľne dostal na naše územie. Preklad byzantskej liturgie do staroslovienčiny od Konštantína a Metoda sa s menšími zmenami dodnes používa v pravoslávnych a gréckokatolíckych liturgiách. Na území Slovenska žijú pravoslávni kresťania na východe, v okolí miest Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Snina či Stará Ľubovňa. Ich centrom je mesto Prešov.

Jednotlivé cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sú všeobecne uznávané tieto autokefálne cirkvi:[1]

  1. Konštantínopolský ekumenický patriarchát
  2. Alexandrijská pravoslávna cirkev
  3. Antiochijská pravoslávna cirkev
  4. Jeruzalemská pravoslávna cirkev
  5. Ruská pravoslávna cirkev
  6. Srbská pravoslávna cirkev
  7. Rumunská pravoslávna cirkev
  8. Bulharská pravoslávna cirkev
  9. Gruzínska pravoslávna cirkev
  10. Cyperská pravoslávna cirkev
  11. Grécka pravoslávna cirkev
  12. Poľská pravoslávna cirkev
  13. Albánska pravoslávna cirkev
  14. Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku
  15. Pravoslávna cirkev na Ukrajine

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Miestnu pravoslávnu cirkev v týchto krajinách tvorí autokefálna (samostatná a nezávislá) jednotka zložená z Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. V Česku sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie (biskupstvá) – pražskú a olomoucko-brniansku; v Prahe sídli arcibiskup. Na Slovensku sa cirkev delí taktiež na dve eparchie – prešovskú a michalovsko – košickú, arcibiskup sídli v Prešove. Vrcholným predstaviteľom celej miestnej cirkvi je metropolita, ktorým je tu tradične volený jeden z arcibiskupov (v súčasnosti je podľa miestnej cirkevnej ústavy metropolitom buď arcibiskup pražský alebo prešovský; metropolitu volí najvyšší správny orgán miestnej cirkvi, čo je snem skladajúci sa zo zvolených duchovných i laikov).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Porov. diptych konštantínopolského patriarchátu – Диптих

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pravoslaví na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]