Pravoslavnaja enciklopedija

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pravoslavnaja enciklopedija
rus. Православная энциклопедия
National Library Tatarstan — NCC «Kazan» (2021-03-20), interior 192.jpg
Encyklopédia v interiéroch Národnej knižnice Tatarskej republiky

Pôvodný jazyk ruština
Krajina vydania Rusko
Nakladateľstvo originálneho vydania Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“
Dátum 1. vydania originálu 2000
Literárny žáner encyklopédia

Pravoslavnaja enciklopedija (rus. Православная энциклопедия) je ruskojazyčná špecializovaná encyklopédia, ktorú od roku 2000 vydáva Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ v Moskve. Vedúcim centra a projektu je od jeho vzniku Sergej Leonidovič Kravec. Encyklopédia vychádza pod patronátom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Hlavným iniciátorom jej vzniku bol moskovský patriarcha Alexej II. Podľa patriarchátu „ide o prvé a zatiaľ jediné zásadné vedecké dielo na svete o dvetisícročnej histórii pravoslávia“[1]. Okrem ruských prispievateľov sa na projekte podieľajú stovky odborníkov z iných, predovšetkým pravoslávnych krajín, najmä z Gruzínska, Bulharska, Rumunska či Srbska.[1]

Encyklopédia sa zameriava predovšetkým na pravoslávnu tematiku, obsahuje však aj rozsiahlu látku týkajúcu sa katolicizmu, protestantizmu a staroorientálnych cirkví, Okrem čisto cirkevných tém (teológia, liturgika, hagiografia a i.), zahŕňa aj početné heslá z iných humanistických odborov, akými sú napr. umenie, architektúra, hudba či filozofia. Význam diela spočíva aj v tom, že iné obdobné encyklopedické diela v pravosláví sa spravidla orientovali iba na témy jednotlivých partikulárnych cirkvi. Viac ako 80 % obsahu je v ruštine publikovaných po prvýkrát, vďaka čomu má encyklopédia aj vedecký charakter.[2] Rozsiahly textový materiál je doplnený bohatým ilustračným materiálom. Celkovo sa ráta s vydaním 75 zväzkov encyklopédie,[1] pričom k novembru 2021 vyšlo 62 heslových zväzkov[3] a jeden (nultý) zväzok o Ruskej pravoslávnej cirkvi. Niektoré články z encyklopédie vychádzajú ako kompilácie v samostatných vydaniach (napr. ekumenické koncily).[2] Encyklopédia je čiastočne sprístupnená online, pričom pravidelne sú pridávané nové články[4] (v novembri 2021 heslá do XLVI zväzku; zoznam zväzkov pozri nižšie).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka spísania encyklopédie zaoberajúcej sa pravoslávnym svetom vznikla v cárskom Rusku už začiatkom 20. storočia. Inšpiráciou jej bola tvorba rozsiahlych encyklopedických diel v západnej Európe. Tvorba Pravoslávnej teologickej encyklopédie však bola v roku 1911 prerušená po dvanástom dieli. Prvá svetová vojna, občianska vojna a nástup éry sovietov následne tieto snahy definitívne prerušili. Nové významnejšie pokusy následne vznikli až v 70. rokoch 20. storočia a ani tieto neboli príliš úspešné. V 90. rokoch sa po zmene režimu vedeckému vydavateľstvu Izdateľstvo Spaso-Preobraženskogo Valaamskogo monastyrja podarilo vydať úspešné Dejiny ruskej cirkvi v 12 zväzkoch. Na diele sa podieľal prvý koordinovaný tím cirkevných a svetských vedcov v ruských postsovietskych dejinách. Patriarcha Moskvy a celej Rusi Alexej II. preto vyjadril nádej, že by spolupráca mohla pokračovať aj v rámci nového diela - encyklopédie zaoberajúcej sa všetkými aspektami kresťanského života v celých jeho dejinách.[2][1]

V roku 1996 bolo Izdateľstvo Spaso-Preobraženskogo Valaamskogo monastyrja premenované na Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ (slov. Cirkevné vedecké centrum Pravoslávnej encyklopédie). Po ukončení prác na poslednom zväzku Dejín ruskej cirkvi v roku 1997, začalo vydavateľstvo pracovať na príprave encyklopédie. Okrem špecialistov na ruské dejiny boli do projektu zapojení aj poprední sekulárni vedci zo všetkých spektier humanitných vied. Neskôr sa pripojili aj vedci z iných krajín, predovšetkým z Gruzínska a Bulharska, ale aj Srbska, Rumunska, Ukrajiny, Fínska či Albánska. Grécke cirkevné kruhy a ekumenický patriarchát boli podľa Sergeja Kraveca voči ruskej snahe skôr skeptické. Spolupráca s ukrajinskými prispievateľmi sa po vypuknutí rusko-ukrajinského sporu výrazne zhoršila. V roku 2000 vyšiel prvý zväzok o Ruskej pravoslávnej cirkvi a od roku 2001 vychádzajú abecedné zväzky. Spočiatku vychádzali dva zväzky ročne, neskôr tri a v poslednom období dokonca štyri zväzky ročne.[2][1]

Poradie hesiel[upraviť | upraviť zdroj]

V encyklopédii sa uplatňujú nasledujúce pravidlá:[5]

Základom pre usporiadanie článkov v zborníku je abecedný princíp. Pri viacerých článkov o osobnostiach s rovnakým menom je poradie nasledovné: 1) biblické osoby 2) svätci: apoštoli, rovní apoštolom, ostatní svätci v určenom poradí 3) patriarchovia: ruskí, konštantínopolskí, alexandrijskí, antiochijskí, jeruzalemskí, gruzínski, srbskí, rumunskí, bulharskí; 4) rímski pápeži; 5) prímasi miestnych pravoslávnych cirkví, ktorí nemajú titul patriarchu; 6) katolikovia a prímasi východných nepravoslávnych cirkví; 7) pravoslávni a heterodoxní biskupi; 8) rímski a byzantskí cisári; 9) vládcovia Ruska; 10) neruskí panovníci v abecednom poradí názvov krajín.

Názvy kláštorov začínajú prídavnými menami, ktoré sú tvorené z toponým. Ak je známe meno zakladateľa kláštora, začína sa názov kláštora prídavným menom odvodeným od tohto mena, napríklad: kláštor Avraamiev Gorodecky. Ak sa kláštor nachádza ďaleko od veľkých sídiel, začína sa názov menom patróna kláštora, napríklad: Troickij mužskoj monastyr. Ak má kláštor ustálené pomenovanie, je použité ono,

Udalostí v ruskej histórii, ku ktorým došlo pred 24. januárom 1918 sú uvedené podľa juliánskeho kalendára; udalosti od 24. januára do 28. februára 1918 majú dvojitý dátum: podľa juliánskeho a gregoriánskeho kalendára. Počnúc 1. marcom 1918 sa dátumy (vrátane úmrtí svätcov) uvádzajú podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatky Ruskej pravoslávnej cirkvi, vrátane dní spomienok na svätých, bez ohľadu na čas ich úmrtia, sú označené podľa juliánskeho kalendára.

Bibliografia článkov je rozdelená do skupín: archívne (ručne písané) materiály (arch.) a publikované pramene (Ist.), Diela a preklady (Soč, Muz. soč, Per.), Publikácie (Ed.), Výskum (Lit.). Umiestnenie zdroja v rámci skupiny zdrojov je spravidla určené časom vydania publikácie. Zdroje a literatúra sa citujú čo najúplnejšie, používajú sa však aj bibliografické skratky, ktoré sú definované na konci zväzku. Bibliografický odkaz sa zvyčajne uvádza v pôvodnom jazyku, uplatňuje sa transkripcia z východných znakových sústav. Informácie o rôznych vydaniach sú uvedené za sebou, označenia dotlače sú označené horným indexom. Meno autora je zvýraznené kurzívou bez ohľadu na jeho pozíciu v texte.

Zväzky[upraviť | upraviť zdroj]

Tom. Rok vydania Heslá ISBN Počet str.
0 2000 Speciaľnyj tom ISBN 5-89572-005-6 656
I. 2000 А – Aleksij Studit ISBN 5-89572-006-4 752
II. 2001 Aleksij, čelovek Božij – Anfim Anchiaľskij ISBN 5-89572-007-2 752
III. 2001 Anfimij – Afanasij ISBN 5-89572-008-0 752
IV. 2002 Afanasij – Bessmertije ISBN 5-89572-009-9 752
V. 2002 Bessonov – Bonveč ISBN 5-89572-010-2 752
VI. 2003 Bondarenko – Varfolomej Edesskij ISBN 5-89572-010-2 752
VII. 2004 Varšavskaja jeparchija – Veroterpimosť ISBN 5-89572-010-2 752
VIII. 2004 Veroučenije – Vladimiro-Volynskaja jeparchija ISBN 5-89572-014-5 752
IX. 2005 Vladimirskaja ikona Božijej Materi – Vtoroje prišestvije ISBN 5-89572-015-3 752
X. 2005 Vtorozakonije – Georgij ISBN 5-89572-016-1 752
XI. 2006 Georgij – Gomar ISBN 5-89572-017-X 752
XII. 2006 Gomeľskaja i Žlobinskaja jeparchija – Grigorij Pakurian ISBN 5-89572-017-X 752
XIII. 2006 Grigorij Palama – Danijeľ-Rops ISBN 5-89572-022-6 752
XIV. 2007 Daniil – Dimitrij ISBN 978-5-89572-024-0 752
XV. 2007 Dimitrij – Dopolnenija k „Aktam Istoričeskim“ ISBN 978-5-89572-026-4 752
XVI. 2007 Dor – Jevangeličeskaja cerkov sojuza ISBN 978-5-89572-028-8 752
XVII. 2008 Jevangeličeskaja cerkov češkich bratiev – Jegipet ISBN 978-5-89572-030-1 752
XVIII. 2008 Jegipet drevnij – Efes ISBN 978-5-89572-032-5 752
XIX. 2008 Jefesjanam poslanije – Zverev ISBN 978-5-89572-034-9 752
XX. 2009 Zverin v česť Pokrova Presvjatoj Bogorodicy ženskij monastyr – Iverija ISBN 978-5-89572-036-3 752
XXI. 2009 Iverskaja ikona Božijej materi – Ikimatarij ISBN 978-5-89572-038-7 752
XXII. 2009 Ikona – Innokentij ISBN 978-5-89572-040-0 752
XXIII. 2010 Innokentij – Ioann Vlach ISBN 978-5-89572-042-4 752
XXIV. 2010 Ioann Voin – Ioanna Bogoslova Otkrovenije ISBN 978-5-89572-044-8 752
XXV. 2011 Ioanna dejanija – Iosif Šumljanskij ISBN 978-5-89572-046-2 752
XXVI. 2011 Iosif I Galisiot – Isaak Sirin ISBN 978-5-89572-048-6 752
XXVII. 2011 Isaak Sirin – Istoričeskije knigi ISBN 978-5-89572-050-9 752
XXVIII. 2012 Istoričeskije muzej – Jekuno Amlak ISBN 978-5-89572-025-7 752
XXIX. 2012 К – Kamenac ISBN 978-5-89572-025-7 752
XXX. 2012 Kamenec-Podoľskaja jeparchija – Karakal ISBN 978-5-89572-031-8 752
XXXI. 2013 Karakalla – Katechizacija ISBN 978-5-89572-031-8 752
XXXII. 2013 Katechizis – Kijevo-Pečerskaja ikona „Uspenije Presvjatoj Bogorodicy" ISBN 978-5-89572-035-6 752
XXXIII. 2013 Kijevo-Pečerskaja lavra – Kiprskaja ikona Božijej Materi ISBN 978-5-89572-037-0 752
XXXIV. 2014 Kiprskaja pravoslavnaja cerkov – Kirion,Vassian, Agafon i Moisej ISBN 978-5-89572-039-4 752
XXXV. 2014 Kiriopascha – Kloss ISBN 978-5-89572-041-7 752
XXXVI. 2014 Klotiľda – Konstantin ISBN 978-5-89572-041-7 752
XXXVII. 2015 Konstantin – Korin ISBN 978-5-89572-045-5 752
XXXVIII. 2015 Korinf – Kriskentija ISBN 978-5-89572-029-5 752
XXXIX. 2015 Krisp – Langadasskaja, Litijskaja i Rentinskaja mitropolija ISBN 978-5-89572-033-2 752
XL. 2015 Langton – Livan ISBN 978-5-89572-033-2 752
XLI. 2016 Livanij – Ľvovskij v česť Preobraženija Gospodnja ženskij monastyr ISBN 978-5-89572-021-9 752
XLII. 2016 Ľvovskij sobor – Maksim, blažennyj, Moskovskij ISBN 978-5-89572-047-9 752
XLIII. 2016 Maksim – Markell I ISBN 978-5-89572-049-3 752
XLIV. 2016 Markell II – Merkurij i Paisij ISBN 978-5-89572-051-6 752
XLV. 2017 Merri Deľ Vaľ – Michail Parecheli ISBN 978-5-89572-052-3 752
XLVI. 2017 Michail Psell – Mopsujestija ISBN 978-5-89572-053-0 752
XLVII. 2017 Mor – Muromskij v česť Preobraženija Gospodnja mužskoj monastyr ISBN 978-5-89572-054-7 752
XLVIII. 2017 Muromskij v česť Uspenija Presvjatoj Bogorodicy mužskoj monastyr – Nepal ISBN 978-5-89572-055-4 752
XLIX. 2018 Nepein – Nikodim ISBN 978-5-89572-056-1 752
L. 2018 Nikodim – Nikon,Patriarch Antiochijskij ISBN 978-5-89572-057-8 752
LI. 2018 Nikon – Noilmara ISBN 978-5-89572-058-5 752
LII. 2018 Noj – Onufrij ISBN 978-5-8957-2059-2 752
LIII. 2019 Onufrij – Pavel ISBN 978-5-8957-2060-8 752
LIV. 2019 Pavel – Paschaľnaja chronika ISBN 978-5-89572-061-5 752
LV. 2019 Paschaľnyj spory – Petr Damaskin ISBN 978-5-89572-062-2 752
LVI. 2019 Petr Damiani – Povečerije ISBN 978-5-89572-063-9 752
LVII. 2020 Poganovskaja ikona Božiej Materi – Pravoslavnoje obozrenije ISBN 978-5-89572-064-6 752
LVIII. 2020 Pravoslavnyj Bogoslovskij institut prp. Sergija Radonežskogo – Pskovskij Snetogorskij v česť Roždestva Presvjatoj Bogorodicy monastyr ISBN 978-5-89572-065-3 752
LIX. 2020 Psoj Jegipetskij – Rinaľdi ISBN 978-5-89572-066-0 752
LX. 2020 Ripsimija, Gaianija i 35 svatych dev – Sabler ISBN 978-5-89572-067-7 752
LXI. 2021 Savatij – Svedenborg ISBN 978-5-89572-068-4 752
LXII. 2021 Svenskaja Pečerskaja ikona Božijej Materi – Sergij ISBN 978-5-89572-069-1 752
LXIII. pripravované, 2021
LIV.
LV.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e KRAVEC, Sergej. My delajem encikopediju silami vsego pravoslavnego mira [online]. Moskva: Press-služba Moskovskoj Patriarchii, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d Pravoslavnaja enciklopedija v onlajn-versii. Kuľtura (Moskva: Minkuľtury Rossii). Dostupné online [cit. 2021-11-05]. (po rusky)
  3. Vyšel v svet 62-j tom «Pravoslavnoj enciklopedii» [online]. Moskva: Press-služba Moskovskoj Patriarchii, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Zoznam nových článkov elektronickej verzie.
  5. Ot redakcii [online]. Moskva: Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]