Preblahoslavená Panna Mária Kráľovná
Preblahoslavená Panna Mária Kráľovná (lat. Beata Virgo Maria Regina), skrátene aj Mária Kráľovná (lat. Maria Regina), taktiež aj Kraľovna neba a zeme (lat. Regina caeli et terrae) a Kráľovná všetkého tvorstva alebo Kráľovná sveta (lat. Regina mundi), označujú Preblahoslavenú Pannu Máriu a je to katolícky mariánsky sviatok (spomienka), ktorý sa slávi 22. augusta v oktáve sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Do Všeobecného rímskeho kalendára ho na 31. mája zaviedol po ukončení osláv mariánskeho roka pápež Pius XII. v roku 1954[1] ako spomienka na Korunovanie Panny Márie. Po Druhom vatikánskom koncile bola spomienka presunutá na týždeň po Nanebovzatí, ktorý vlastne aj dopĺňa.[2]
Učenie o Máriinej kráľovskej hodnosti, ktorým Pius XII. podporil zriadenie sviatku, predniesol v encyklike Ad caeli reginam.[1] Pavol VI. zdôrazňuje o tomto sviatku v dokumente Marialis cultus (bod 28): Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predĺženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej; vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka.
Dogmatická konštitúcia „Lumen Gentium“ (§ 59) uvádza: Keďže sa Bohu zapáčilo slávnostným spôsobom zjaviť tajomstvo ľudskej spásy až po zoslaní Ducha Svätého, ktorého prisľúbil Kristus, vidíme apoštolov pred Turícami jednomyseľne zotrvávať „na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 14). Teda aj Mária vyprosovala dar Ducha, ktorý ju zatienil už pri zvestovaní. Napokon Nepoškvrnená Panna – uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – bola po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby bola plnšie pripodobnená svojmu Synovi, Pánovi pánov (porov. Zjv 19, 16) a víťazovi nad hriechom a smrťou.
Máriin kráľovský titul potvrdzujú aj podobné tituly, ako Kráľovná pokoja, Kráľovná anjelov, Kráľovná Chorvátov a pod. Márii sa v ľudovej pobožnosti, v modlitbách (Salve Regina) a v cirkevnej tradícii pripisujú aj tituly cisárovnej, vojvodkyne, panovníčky a pod.[1] Na Máriin kráľovský titul nadväzuje aj Žalm 45,10 („po tvojej pravici je kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru“), ktorý je zároveň spevní žalm v liturgii (ako aj pri Nanebovzatí Panny Márie).[3] Podľa niektorých výkladov je Mária aj Žena z Zjavenia (Žena Apokalypsy), ktorá je tiež korunovaná: „oblečená slnkom, mesiac jej pod nohami a na hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjavenie 12,1).
V breviári sa pri tejto mariánskej spomienke v úkone čítania číta homília lausannského biskupa bl. Amadea, v ktorej hovorí o Márii ako Kráľovnej sveta a pokoja:[4][5] Pozri, ako správne ešte pred nanebovzatím zažiarilo obdivuhodné meno Márie po celej zemi a všade sa rozšírila slávna povesť o nej prv, ako sa jej veleba vzniesla nad nebesia. A patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom v svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve.
Keď bola v tele, zakusovala prvotiny budúceho kráľovstva a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti, teraz zostupuje k blížnym v nevýslovnej láske. Tam ju obklopujú pocty anjelov, tu ju ľudia uctievajú službou. Posluhuje jej Gabriel s anjelmi. Slúži jej Ján s apoštolmi v radosti, že ako panic dostal pod krížom do opatery panenskú Matku. Tamtí sa tešia, že vidia kráľovnú, títo paniu a všetci ju zahrnujú nábožnou oddanosťou.
Ona sa usadila na najvyššom hrade čností, oplýva morom božských darov a priepasťou milostí, ktorými všetkých prevýšila, a bohatým prúdom ich vylieva na veriaci a smädný ľud. Lebo telám prináša zdravie a dušiam liek a má moc vzkriesiť z mŕtvych telo i dušu. Kto kedy od nej odišiel chorý, či smutný alebo bez poznania nebeských tajomstiev? Kto sa nevracal domov natešený a s radosťou, že dosiahol od Márie, Pánovej Matky, čo chcel?
Nevesta oplývajúca toľkými dobrami, matka jediného Ženícha, ľúbezná a premilá v radosti, prameň duchovných záhrad, studňa živých a oživujúcich vôd, ktoré tečú prúdom z Božieho Libanonu, z vrchu Sion až ku všetkým okolitým cudzím národom, z neba privádza rieky pokoja a žriedla milostí. Keď si teda Boh a jeho Syn, kráľ kráľov, za jasotu anjelov, plesania archanjelov a chválospevov celého neba privádzal Pannu panien, splnilo sa proroctvo žalmistu, ktorý vraví Pánovi: „Po tvojej pravici stojí kráľovná v pestrom rúchu, ozdobená zlatom.“
Loretánske litánie spomínajú v niekoľkých zvolaniach Máriin kráľovský titul (Kráľovná patriarchov, prorokov, panien, anjelov, všetkých svätých, ruženca, pokoja, rodiny…).[6]
Korunovanie Blaženej Panny Márie je téma kresťanského umenia, obzvlášť populárna v Taliansku od 13. do 15. storočia. Kristus, niekedy v sprievode Boha Otca a Ducha Svätého v podobe hrdličky, kladie na Máriinu hlavu korunu ako Kráľovnej neba. V raných verziách je nebo znázornené ako pozemský dvor so sprievodom svätých a anjelov; v neskorších verziách postavy sedia na oblakoch.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Blažena Djevica Marija Kraljica zg-nadbiskupija.hr. Záhrebská arcidiecéza. Zverejnené 22. augusta 2014. Prístupné 22. augusta 2023..
- ↑ Bačić, Marija: Blažena Djevica Marija Kraljica hkm.hr. Hrvatska katolička mreža. Zverejnené 22. augusta 2019. Prístupné 22. augusta 2023.
- ↑ Biblia.sk | Ekumenický preklad - Žalmy 45. kapitola [online]. biblia.sk, [cit. 2025-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Sveta Marija - Kraljica Neba i Zemlje Archivované 2023-08-22 na Wayback Machine sveci.net. Pristupljeno 22. kolovoza 2023.
- ↑ 2. čitanie posvätného čítania zo sviatku v breviáry.
- ↑ Lauretanske litanije molitve.hr. Posledná aktualizácia 24. mája 2022. Prístupné 22. augusta 2023.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Preblahoslavená Panna Mária Kráľovná
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blažena Djevica Marija Kraljica na chorvátskej Wikipédii.