Premeny horninotvorných minerálov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Premeny horninotvorných minerálov sú zmeny minerálneho zloženia, ktoré postihujú minerály hornín a modifikujú ich zloženie. Tieto procesy najčastejšie spôsobujú zmeny teplotno-tlakových podmienok, zvetrávanie alebo prínos fluíd a chemických látok (metasomatóza).

  1. Albitizácia je premena iných typov živcov (niekedy aj iných minerálov) na sodný živec - albit. Dochádza k nej metasomatickým prínosom sodíka[1]. Patrí medzi neskoré typy premeny kyslých hornín a je často sprevádzaná prekremenením[2].
  2. Alunitizácia je rozklad živcov vo vulkanických horninách na opál, kremeň a alunit. Dochádza k nej pôsobením roztokov bohatých na SO42-, postihuje hlavne ryolity, dacity a andezity. V horninách bohatých na vápnik vzniká sadrovec alebo anhydrit.
  3. Argilitizácia je rozklad horniny bohatej na živce na minerály ílovej skupiny a ich agregáty. Zahŕňa kaolinizáciu živcov a chloritizáciu tmavých minerálov (biotitu, pyroxénu a amfibolu). K týmto premenám dochádza najčastejšie pri zvetrávaní, a hydrotermálnom rozklade.
  4. Bastitizácia je premena tmavých minerálov hlavne ortopyroxénu, amfibolu a flogopitu (nie však olivínu) na serpentín.
  5. Baueritizácia je odnos železa a horčíka z biotitu a iných tmavých sľúd, výsledkom čoho je strata farby, alebo jej zmena na sivú a výrazná podobnosť s muskovitom.
  6. Dedolomitizácia je ochudobnenie horniny o minerál dolomit. Dochádza k nej pri zvetrávaní dolomitov pôsobením síranov. V priebehu diagenézy odnosom horčíka a nahrádzaním dolomitu kalcitom. Alebo pri metamorfóze reakciou dolomitu s SiO2[1].
  7. Dolomitizácia zatláčanie kalcitu v karbonátoch dolomitom, najčastejšie v dôsledku prínosu horčíka.
  8. Feldšpatitizácia proces obohatenia horniny o živce, napr. albit a ortoklas[2].
  9. Fenitizácia je alkalická metasomatóza, pri ktorej sú horniny obohatené o sodík. Nevzniká pri tom iba albit ale i alkalický pyroxén alebo amfibol[2].
  10. Epidotizácia je proces vzniku sekundárneho epidotu na úkor iných minerálov, najčastejšie plagioklasu a amfibolov.
  11. Chloritizácia proces rozpadu rôznych minerálov (biotit, amfibol, pyroxén) alebo vulkanického skla na chlorit.
  12. Kaolinizácia premena viacerých aluminoslilikátov, hlavne však živcov na kaolín. Vyvolávajú ju hlavne kyslé roztoky a postihuje hlavne felzické (kyslé) a intermediárne horniny ako granity, ryolity a andezity.
  13. Pinitizácia premena postihujúca hlavne cordierit, ale i nefelín, topás, andaluzit alebo živce, v dôsledku ktorej vznikajú sľudy (biotit, muskovit alebo chlorit). Vytvárajú sa pritom pseudomorfózy po premenených mineráloch.
  14. Propylitizácia je hydrotermálna premena postihujúca hlavne tmavé minerály vulkanických a vulkanoklastických hornín. Dochádza k vzniku propylitu - karbonátov, zeolitov, sericitu, epidotu, kremeňa, kaolínu a chloritu. Premenu často sprevádza prekremenenie a impregnácia horniny pyritom.
  15. Saussuritizácia je hydrotermálna premena vznikajúca rozkladom bázických plagioklasov, za vzniku zoizitu, skapolitu, sericitu, kalcitu, kremeňa a albitu. Väčšinou k nej dochádza pri slabšej metamorfóze bazických magmatitov[1].
  16. Sericitizácia je premena živcov na drobnošupinkovitú sľudu označovanú ako sercit. Môžu ju vyvolávať kyslé, alkalické i zvyškové roztoky, ktoré zostali v póroch horniny po dokončení jej kryštalizácie[2].
  17. Serpentinizácia je premena olivínu (podľa niektorých autorov aj ostatných mafických minerálov ako je pyroxén a amfibol) na minerály skupiny serpentínu. Vzniká pri tom i magnezit, brucit, mastenec, magnetit a iné.
  18. Stealitizácia je premena mafických minerálov na mastenec.
  19. Uralitizácia je premena pyroxénov na jemne vláknitý svetlozelený amfibol - tremolit.
  20. Zeolitizácia premena rôznych minerálov na zeolity. Dochádza k nej pri nízkom stupni metamorfózy alebo premenou (hydratáciou) vulkanického skla (kyslých vulkanoklastík) vo vodnom prostredí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c http://www.geology.cz - On-line geologická encyklopedie (Online) prístup 14.4.2009
  2. a b c d Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.