Prenosová sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vedenia 477 a 478 Lemešany - Krosno (Poľsko) s napätím 400 kV patriace prevádzkovateľovi prenosovej sústavy na Slovensku, štátnej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Obrázok je z miesta východne od obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov.

Prenosová sústava je jedna z dvoch častí elektrizačnej sústavy, druhou je distribučná sústava.[1] Úlohou prenosovej sústavy je „poskytovanie prenosových a systémových služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom“.[2] Na Slovensku sa pre prenosovú sústavu používa aj termín nadradená sústava.[2]

V Česko-Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Za začiatok vzniku jednotnej elektrizačnej sústavy v Česko-Slovensku sa považuje prepojenie českej a moravskej elektrizačnej sústavy v roku 1950. Tiež sa pokračovalo v zámere výstavby siete 220 kV, ktorá mala prepojovať prebytkovú oblasť Mostu cez nedostatkovú oblasť východných Čiech a južnej Moravy s prebytkovou oblasťou Ostravy. Neskôr bola táto sieť napojená na Ostravsku aj na stredné Slovensko.[3] Slovenské a české prenosové sústavy (vtedy v Československu) boli prepojené v roku 1953 220kV vedením Bystričany - Lískovec.[4] Od roku 1952 fungovala v hladine 220 kV a zároveň umožňovala aj cezhraničnú spoluprácu.[3]

V Česko-Slovensku bola v roku 1989 tvorená vedeniami 220 kV a 400 kV a k roku 1988 tvorila 3778 km nerozvinutých vedení.[1]

Po samostatnosti[upraviť | upraviť kód]

Prenosovú sústavu na Slovensku prevádzkuje Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), energetická spoločnosť v plnom vlastníctve štátu, ktorá „vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR tak ako to požaduje Smernica 2003/54/ES“. Medzi hlavné úlohy teda patrí prevádzka Prenosovej sústavy SR vrátane dispečingu. Spoločnosť tiež sprostredkuje nákup a predaj elektrickej energie z a do zahraničia a vykonáva ďalšie podporné služby.[5] SEPS vlastní 3 043,879 vedení v rozvinutej dĺžke z toho 2 138,197 v 400 kV, 825,886 km v 220 kV a 79,796 v hladine 100 kV.[6]

V Česku prenosovú sústavu zaisťuje spoločnosť ČEPS, a. s. so 42 rozvodňami, 75 transformátormi a 3724 km vedení 400 kV a 1909 km vedení 220 kV.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KUBÍN, Miroslav et al.. Rozvoj energetiky v Československu. Praha : České energetické závody, koncern, 1989. Kapitola Technický vývoj zařízení energetiky, s. 267.
  2. a b REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 15.
  3. a b KUBÍN, Miroslav, et al. Rozvoj energetiky v Československu. Praha : České energetické závody, koncern, 1989. 317 s. Kapitola Budování socialistické energetiky, s. 108-109.
  4. História spoločnosti [online]. Žilina : Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  5. Charakteristika Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online.
  6. Základné údaje prenosovej sústavy [online]. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., [cit. 2018-02-25]. Dostupné online.
  7. O společnosti [online]. ceps.cz, [cit. 2018-02-25]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]