Priehrada (film)
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Priehrada | |
|---|---|
| Žáner | dráma |
| Dĺžka | 104 minút |
| Štát | Slovensko, Česko |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1950 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Paľo Bielik |
| Scenár | František Žáček Paľo Bielik Ondrej Jariabek |
| Námet | Dominik Tatarka Paľo Bielik Ondrej Jariabek |
| Produkcia | Československý štátny film na Slovensku, Štúdio umeleckých filmov Bratislava |
| Hudba | Ladislav Holoubek |
| Kamera | Karol Krška |
| Strih | Jan Chaloupek |
| Herecké obsadenie | |
Obsadenie
| |
Priehrada je čiernobiely film režiséra Paľa Bielika z roku 1950 nakrútený podľa námetu Dominika Tatarku a Ondreja Jariabka. Priehrada je druhý celovečerný film Bielika v úlohe režiséra (Na Vlčích dierach sa ako režisér zúčastňoval po prvý raz). Je to prvým film z radu „budovateľských“ filmov[1] z vtedajšej súčasnosti s výrazným propagandistickým zameraním, so zdôrazňovaním procesu vytvárania „novej spoločnosti“ a „sociálnej drámy“ zobrazujúcej neľahký život jednotlivca v predchádzajúcom režime. Premiéra bola 23 augusta 1950 v Československu a 18 októbra 1951 vo Švédsku (v Nemecku/DDR nezistená). Film má rýchly dej, dramatické gradovanie, zaujímavé efekty a výbornú kameru.
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Na pozadí budovania [Nosickej] priehrady pri Nimnici sa rozvíja politická agitácia zameraná predovšetkým na kolektivizáciu roľníkov. Podľa titulkov: „Tento film rozpráva o pravdivom príbehu zo Slovenska, kde si pracujúci ľud po oslobodení Československej republiky Sovietskou armádou buduje za bratskej pomoci českej robotníckej triedy socialistickou industrializáciou svoj lepší život“. Film je obsadený všetkými prominentnými slovenskými hercami tej doby. Aj keď má pôsobiť ako dráma (láska, vražda, nenávisť) obsahuje „komické situácie“ a aj budovateľskú propagandu muzikálového charakteru. Konflikt spočíva v nedostatku pracovných síl na stavbe priehrady, ktorú vedie inžinier Hájnik (M. Huba) a neochote gazdov zapojiť sa do budovateľského úsilia. Inžinier aj predseda úspešné vedú agitáciu, či už sú v krčme alebo na stavbe. Ich hlavným protivníkom je najbohatší gazda z dediny Bujna (A. Kautnik). Podľa dobovej kritiky: „Dramatická konštrukcia zodpovedá historickej skutočnosti“. Historická skutočnosť sa v tomto prípade opiera nielen o zobrazovanie vydávania výplat a dôchodkov, kde všetci, ktorých ich dostávajú tvrdia, že socialistická práca sa im páči ale aj množstvo okolností, ktoré hrajú do karát agitátorom. Nielen, že zvonár Bžoch, Bujnov poskok, je zlodej a pomätenec, ale Bujnov syn Jožo je alkoholik a jeho dcéra je zaľúbená do traktoristu Paľa (J. Pántik), ktorý je predsedov brat. Nielenže na stavbu prišli brigádovať traja úradníci, ktorí sa rozhodli pripojiť sa k robotníckej triede ale postupne sa kladným protagonistom podarí presvedčiť každého, dokonca aj miestneho farára (V. Záborský), ktorý povie že budovatelia priehrady sú hrdinovia, tak isto ako budovatelia chrámov. Neoblomný zostáva už len starý Bujna a jeho syn Jožo. Jožo sa však obáva, že ak sa jeho sestra Uľka vydá za Paľa príde o polovicu dedičstva. Ak by ste očakávali, že vrcholom drámy je keď Jožo Uľku zbije a potom čo príde domov starý Bujna a zmláti svojho syna, mýlili by ste sa. Jožo sa rozhodne Paľa zabiť a starý Bujna odísť z dediny. Zlému Jožovi sa nepodarí premôcť dobrého Paľa. Starému Bujnovi odoprie dcéra poslušnosť a neodíde s ním a čo čert nechcel splašené kone aj s jeho celým majetkom spadnú do priehrady. Bujna už len smutne stojí a pozerá sa ako okolo neho prekvitá socialistická výstavba predstavovaná plnými autami spievajúcich brigádnikov. Posledný záber je na jeho usmiatu dcéru Uľku, ktorá našla šťastie v robotníkovi Paľovi, ktorý práve odchádza stavať priehradu na svojej mašine...
Tvorcovia[upraviť | upraviť zdroj]
- Československý štátny film uvádza film "Priehrada"
- Scenár: František Žáček, Paľo Bielik, Ondrej Jariabek
- Réžia: Paľo Bielik
- Kamera: Karol Krška
- Asistent: Václav Richter
- Stavby: Arch. František Michališ
- Hudba: Ladislav Holoubek
- Hrá Filmový symfonický orchester
- Diriguje: Otakar Pařík
- Zvuk: Julius Jaššo, Jaroslav Plavec
- Strih: Jan Chaloupek
- Script: Margita Tomášková
- Masky: Miloslav Koubek, Melánia Mmunková
- Vedúci výroby: Vlado Zimmer
- Asistent réžie: Vlado Kubenko
- Kolektív spolupracovníkov: A Artim, Št. Fuzia, J. Král, M. Lrnáč, S. Lacková, A. Lettrich, V. Protušová, V. Rosinec, J. Ružička, V. Sekulová, H. Schmidová
- Vyrobil: Slovenská výroba vo filmovom štúdiu v Bratislave
- Laboratóriá: Bratislava-Praha 1950
Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Alexander Kautnik (bohatý gazda Bujna)
- Gustáv Valach (Jožo Bujna)
- Mária Kráľovičová (Uľka Bujnová)
- Ľudovít Jakubóczy (zvonár Bžoch)
- Vladimír Durdík st.(predseda MNV Martin Bučan)
- Július Pántik (traktorista Paľo Bučan)
- Mikuláš Huba (vedúci inžinier Hájnik)
- Marta Černická-Bieliková (Marta Hájniková)
- František Dibarbora (úradník Fero)
- Karol Zachar (úradník Karol)
- Vladislav Pavlovič (úradník Laco)
- Viliam Záborský (farár)
- Oľga Borodáčová (matka)
- Martin Ťapák (paholok)
Dobová recenzia a hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina, jej prostredie, boli Bielikovi blízke, takisto ako charaktery dedinských postáv, žijúce v ňom už od detstva. Aj preto dostal konflikt výraznejšiu podobu. Paľo Bielik, krátko po uvedení filmu povedal:„usilovali sme sa pravdivo zobraziť triedny boj, ktorý vzbĺkol v slovenskej dedine.“
Film Priehrada sa pokúsil zachytiť zložitý proces premien na dedine filmovou rečou. Bol to pokus na tú dobu nesporne úspešný, priekopnícky. Začal napĺňať vývin slovenského hraného filmu, o čom svedčia aj ceny a vyznamenania, ktoré film získal.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Film získal nasledovné ocenenia[2], [3]
- Čestné uznání 1950 V. MFF Karlovy Vary
- Dominik Tatarka - Národná cena Ministerstva informácii a osvety za námet
- Paľo Bielik - Národná cena Ministerstva informácii a osvety za réžiu 1950 Národní cena
- František Žáček, Ondrej Jariabek - Národná cena Ministerstva informácii a osvety za scenár
- Ľudovít Jakubóczy - Národná cena Ministerstva informácii a osvety za herecký výkon 1950
Poznámky pod čiarou[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ SFD Ocenenia pre film: Priehrada[nefunkčný odkaz]
- ↑ CFN Ocenění filmu Priehrada (1950) Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- ↑ Slovensko kultúrny profil: Budovateľské filmy a sociálne drámy 50. rokov