Prievaly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°33′24″S 17°20′56″V / 48,556636°S 17,348975°V / 48.556636; 17.348975
Prievaly
obec
Prievaly church 01.jpg
Kostol sv. Michala archanjela
Vlajka prievaly.png
Vlajka
Prievaly erb.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Nadmorská výška 250 m n. m.
Súradnice 48°33′24″S 17°20′56″V / 48,556636°S 17,348975°V / 48.556636; 17.348975
Rozloha 15,01 km² (1 501 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 008 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 67,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1439
Starosta Tatiana Beňáková[3] (nezávislá)
PSČ 906 34
ŠÚJ 504726
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Prievaly 189
906 34 Prievaly
E-mailová adresa prievaly@nextra.sk
Telefón Telefón starostka: +421 346599134
Telefón sekretariát: +421 346543280
Mobil starostka: +421 918 494587
Fax +421 34 6599223
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Prievaly
Webová stránka: www.prievaly.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Prievaly je obec na Slovensku v okrese Senica.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Existencia doložená v roku 1439. Bola pomenovaná podľa patrícia sv. Juraja Zenthgwrght a zároveň používala aj nemecký názov Schwancendorf. Patrila k pánstvu Korlátka. V tej dobe sa táto osada rozložila na piesočnine záhorskej duny. Od polovice 15. storočia obec patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.

V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom (oppidum) a mala právo konať v roku štyri trhy s dobytkom. Ako mestečko honosil sa vtedajší Sandorf aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je „vrchnosťou“, keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami. Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsím (či rínkom), ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života.

Cez Prievaly viedla v stredoveku Jantárová, neskôr Česká cesta vedúca z Prahy do Budína. Táto cesta je zachovaná dodnes. Prievalčania mali aj právo súdnictva o čom svedčí aj pomiatka stĺp hanby.

Pod Prievalmi je podľa legendy vybudovaná sústava podzemných chodieb-katakomb. Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera, o ktorej sa hovorí, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu Korlátka.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Pranier, kamenný barokový stĺp z 18. storočia.[5]
  • Prícestný kríž s korpusom, klasicistická socha z roku 1801.[6] Nachádza sa pri kostolnom
  • Židovský cintorín, značne zdevastovaný, náhrobky pováľané a prevážne rozbité[7]


Poklad[8][upraviť | upraviť kód]

V roku 1967 pri búraní základov hostinca bágrom bol nájdený poklad. Zachovalo sa z neho 21 zlatých mincí a 18 kg mincí strieborných. Údajne viaceré mince , ako i predmety sa "stratili". vo vreckách domácich obyvateľov, i napriek výzvam príslušníkov VB ich všetky nevrátili.

"Poklad prievalského krčmára" obohatil klenotnicu SNM.

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

  • Jakob Winter, (* 30 jún 1857, Prievaly – † 18. marec 1940, Dresden, Germany), profesor, historik židovskej literatúry, od 1886 rabín v Drážďanoch Jakob Winter sa narodil v Sandorfe číslo domu 27 v rodine pekára a poľnohospodára. Jeho otec Lipót, pekársky majster pochádzal z Búrov, matka Mali zo Sandorfa. Vyrastal v rodine spolu s bratom Salamónom a Davidom. Študoval v Myjave (1861), v Bratislave (1874-1875). Židovskú teológiu študoval na rabínskych seminároch v Berlíne a Breslau. V roku 1886 získal doktorát na Filozofickej fakulte University of Halle.
  • Ignác Vécsei (* 6. apríla 1883, Prievaly – † 1944) architekt, bol spoluautorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v Žiline, obytných súborov Unitas a Nová doba v Bratislave
  • Kati Berger, (* 15. september 1885, Prievaly – † 28. november 1986, New York, USA) matka amerického profesionálneho baseballoveho hráča Ralpha Branca
  • Žigmund Berger, (* 6. február 1889, Prievaly – † 24. november 1986, Nitra), v r. 1939 zmena mena a priezviska na: František Milan Borský, veliteľ odbojovej skupiny Považský prápor slobody, brigádny generál
  • Eugen Lehotay (* 13. júl 1897, Prievaly – † 22. apríl 1977), hudobný pedagóg, autor detskej operety Nezbedník, objaviteľ viacero liečivých prameňov v Smrdákoch
  • Anastázia Pavlík, (* 5. marec 1924, Prievaly – † 8. december 2008, Silver Spring, Montgomery, Maryland), v rokoch 1942-1980 bola asistentkou vlády v Marylande
  • Ambróz Ščepka (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz), druhá obeť Ireny Čubírkovej, najznámejšej slovenskej vrahyni
  • Mária Machová (* 19. február 1953, Prievaly), ekonómka, v rokoch 1998 – 2002 ministerka privatizácie

Židia v obci[upraviť | upraviť kód]

Židovská populácia Sandorfa v roku 1792 mala 27 osôb, v roku 1869 žilo v 24 domoch 138 osôb[9]. V roku  1910 mala už len 59 členov, v roku 1938 len 20 členov[10]. Úbytok Židov súvisel aj s vysťahovaleckou vlnou obyvateľov Záhoria do Ameriky.

Židovskí občania vlastnili a tieto obchody im boli v roku 1940 odobrané[11]:

  • Alexander Fried obchod s miešaným tovarom-kramárstvo
  • Berger Jozef obchod s miešaným tovarom
  • Fischer Jakub obchod s kožou
  • Friedová Erna obchod so strižným tovarom
  • Sallerová Róza obchod so strižným tovarom
  • Weissová Róza obchod so strižným tovarom


Počas Holokaustu boli deportovaní a zavraždení títo židovskí rodáci a obyvatelia Sandorfa:[12]

  • Hugo Weiss (* 1904 Sandorf; † Auschwitz-Birkenau), deportovaný  z Trnavy
  • Lazar Samek (* 1876 Sandorf; †  Izbica, Krasnystaw, Lublin) deportovaný z Viedne
  • Roza Saler rodená Heller (* 1886 Sandorf; †  Osvienčim-Birkenau), deportovaná zo Sandorfa
  • Max Saler (* 1884 Sološnica; †  Osvienčim-Birkenau), deportovaný zo Sandorfa
  • Maria Richterová (* 1892 Sandorf; †  Osvienčim), deportovaná z Uhorskej Vsi
  • Berta Betty Reiss (* 1863 Sandorf; †  neznáme), deportovaná z Trnavy
  • Herman Heller  (* 1888 Sandorf; †  Lublin), deportovaný z Nitry
  • Hermann Haas (* 1868 Sandorf; †  Lublin), deportovaný z Nitry
  • Irma Gruenmandl rodená Berger (* 1889 Sandorf; †  Osvienčim-Birkenau), deportovaná z Plaveckého sv. Mikuláša
  • Emanuel Gruen (* 1878 Sandorf; †  Sobibor) deportovaný z Bratislavy
  • Jakub Gibs (* 1901 Sandorf; †  Sobibor), deportovaný zo Zvolena
  • Mordekhai Fuks (* Sandorf; †  neznáme)
  • Moric Friedmann (* Sandorf; †  neznáme), deportovaný z Topolčian
  • Alexander Fried (* 1898 Bílkove Humence; †  Lublin), deportovaný zo Sandorfa
  • Maria Fischerová (* 1876; †  Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Adolf Fischer (* 1920 Sandorf; †  Osvienčim-Birkenau), deportovaný zo Sandorfa
  • Jakub Fischer (* 1872 Sandorf; †  Osvienčim-Birkenau), deportovaný zo Sandorfa
  • Meir Deutsch (* 1898 Sekerice; †  neznáme), deportovaný zo Sandorfa
  • Alexander Deutsch (* 1901 Sandorf; †  Majdanek), deportovaný zo Sandorfa
  • Helena Bergerová (* 1929; † Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Janka Bergerová (* 1908; † Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Judit Bergerová (* 1903 Sandorf; † neznáme), deportovaný zo Zvolena
  • Ignatz Berger (* 1934; † Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Henrich Berger (* 1930; † Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Jozef Berger (* 1896; † Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Simon Berger (* 1897 Sandorf; † Sobibor), deportovaný zo Sandorfa
  • Ignác Vécsei (* 6. apríla 1883, Sandorf – † 1944) zmizol počas deportácií r.1944[13]

Zoznam obetí nie je konečný.

V súčastnosti v Prievaloch nežije žiaden židovský občan. Pamiatky na židovskú komunitu (motlitebňa), boli zbúrané. Židovský cintorín je v dezolátnom stave, po celej ploche zarastený náletom drevín a buriny. Vo svahovitom teréne sú badateľné obrysy oplotenia, prístupovej cesty. Náhrobné kamene sú polámané a pováľané.


Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Farský úrad [online]. Oficiálne stránky obce Prievaly. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  7. CHROMEK, Stanislav. Židovský cintorín, Prievaly [online]. kriz.epocha.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  8. Prievaly.sk - História obce [online]. new.prievaly.sk, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  9. Slovakia Census, 1869 [online]. familysearch.org; Bytča, Banská Bystrica, and Nitra Regional Archives., 3 November 2015, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  10. Prievaly.sk - Obyvateľstvo v minulosti [online]. new.prievaly.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  11. Výsledky vyhľadávania - Likvidácie živností a podnikov Židov [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  12. yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  13. SLOVAKIA, KIOS s r o | Radlinského 40a | SK-921 01 Piešťany |. Piešťanské informačné centrum - Vécsei Ignác [online]. www.pic-piestany.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prievaly

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]