Progresívny adventizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Progresívni adventisti sú členovia Cirkvi adventistov siedmeho dňa ktorí nesúhlasia s niektorými náukami, tradične zastávanými hlavným prúdom Adventizmu a oficiálne cirkvou. Inými adventistami sú často označovaní ako liberálni adventisti. Termín „progresívni“ je všeobecne uprednostňovaný na vlastné pomenovanie. Tento článok opisuje pojmy ako evanjelikálny adventizmus, kultúrny adventizmus, charizmatický adventizmus, progresívny adventizmus a ďalšie, ktoré sú všeobecne súvisiace, ale obsahujú rozdiely.

Progresivisti obvykle nesúhlasia s jedným alebo viacerými základnými náukami cirkvi ako je Sobota alebo „osobitými“ náukami ako je vyšetrujúci súd, ostatok, budúci globálny nedeľný zákon, alebo používanie spisov Ellen G. Whitovej. Zvyknú tiež spochybňovať niektoré z 28 základných vieroučných bodov denominácie. Vznikajú diskusie o povahe Trojice, trvalej platnosti Božieho zákona, Kristovej prirodzenosti (podstaty), o Dare proroctva, Stvorení alebo o zachovávaní Soboty ako siedmeho dňa.[1] Progresívny adventizmus obsahuje veľa podobností s ekumenickým hnutím Emerging church. Tí ktorí sú doňho zapojení sa väčšinou zhodujú vo svojom rozčarovaní z organizovanej a inštitucionálnej cirkvi.[2] Jeho vnímanie a definície sa môžu mierne líšiť v závislosti na autoroch, hoci spoločné črty sú jasne viditeľné.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Toto hnutie sa zrodilo z určitých interakcií s evanjelikálnymi kresťanmi okolo roku 1950 a neskôr, ktorých súčasťou bolo publikovanie knihy Questions on Doctrine. Táto doba znamenala posun vo vnímaní adventistov v širšom kresťanskom svete. Kým predtým boli považovaní za sektu, neskôr boli bežnejšie prijímaní ako legitímna kresťanská denominácia. Termín „progresívny adventista“ bol podľa jedného autora prvýkrát použitý v polovici 60. rokov 20. storočia v časopise Spectrum.

Jeden odborník v roku 2001 napísal:

Bolo to len v posledných desaťročiach, kedy redakcia časopisu Adventist Review pripustila, že v rámci Cirkvi adventistov siedmeho dňa existujú, aspoň v Severnej Amerike, „liberáli“, „liberálne zbory“, „liberálne školy/univerzity“ a „liberálne združenia“. V závislosti na autoroch a ich agende, adventistickí liberáli sú porovnávaní a/alebo dávaní do kontrastu s „konzervatívnymi adventistami“, „historickými adventistami“, „Biblii veriacimi (alebo EGW veriacimi) adventistami“, „tradičnými adventistami“, „evanjelikálnymi adventistami“, „kultúrnymi adventistami“, a/alebo „ekumenickými adventistami“.[3]

Náuky and praktiky[upraviť | upraviť zdroj]

Progresivisti sa obvykle v niektorých náukách zhodujú, ale v ostatných sa líšia alebo majú väčšiu variáciu. Podľa jedného autora, Progresívny adventizmus „prejavuje ľútosť nad anti-intelektuálnymi, autoritárskymi a spiatočníckymi tendenciami, ktoré charakterizujú významnú časť tradičného a historického adventizmu, spolu s pokusom o vytvorenie kréda (vyznania) z „27 základných doktrín“.“[3]

Ron Corson určil štyri spoločné oblasti progresivistickej vierouky:[4]

  • Vyšetrujúci súd. Odlišný pohľad na vyšetrujúci súd, alebo popieranie jeho biblického základu.
  • Ostatok. Zahŕňanie ostatných kresťanov do pojmu ostatok.
  • Ellen Whiteová. Menej prísny pohľad na inšpiráciu Ellen Whiteovej, od pripúšťania jej omylnosti až snáď po popieranie jej prorockého daru.
  • Sobota. Dôraz na úžitok zo soboty, ale popieranie, že je „Božou pečaťou“ alebo že svätenie nedele bude niekedy znamením šelmy.[5]

Inkluzivita[upraviť | upraviť zdroj]

Progresivisti sú otvorení pre akceptovanie iných druhov adventistov, a domnievajú sa, že rôzne presvedčenia a typy by mali byť vítané ako súčasť spoločenstva.[3][4] Príkladom je kniha, ktorú napísal Alden Thompson v roku 2009: Beyond Common Ground: Why Liberals and Conservatives Need Each Other.[6]

Sobota[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti obvykle nezastávajú tradičný pohľad na sobotu, ale zdôrazňujú niektoré pozitívne aspekty soboty, ako napr., že bola daná pre úžitok človeka (Marek 2,27), a popierajú, že svätenie nedele je alebo niekedy bude znamením šelmy.[7]

Pôvod života[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti majú sklon popierať tradičné body učenia ako kreacionizmus a mladý vek Zeme a prijímajú niektoré aspekty evolúcie. Clifford Goldstein a ďalší adventisti tvrdia, že evolúcia a adventizmus sú nekompatibilné (nezlučiteľné).[8]

Štruktúra cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti sa poväčšine domnievajú že súčasná cirkevná štruktúra je veľmi „centralizovaná z vrchu“ (top heavy) a má príliš veľa úrovní vedenia a eventuálne príliš veľa hierarchickej kontroly.[3] (Po zmene v tejto oblasti volajú aj mnohí adventisti z hlavného prúdu ako je George Knight.)

Voľná tlač[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti poväčšine veria v poctivé (otvorené) spravodajstvo a zverejňovanie správ a informácií o Cirkvi či sú pozitívne alebo negatívne. Veria v otvorenú diskusii v slobodnej tlači.[3] (Tento pohľad zdieľajú aj mnohí adventisti z hlavného prúdu ako bývalí redaktori austrálskeho časopisu Record James Coffin[9] a Bruce Manners.[chýba zdroj] Coffin bol tiež v pracovnom štábe Adventist Review.)

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti sú väčšinou otvorení rôznym štýlom bohoslužobnej hudby v cirkvi, vrátane modernej kresťanskej hudby.[10][11]

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti väčšinou ignorujú stanovisko cirkvi k návšteve kín. Napríklad, adventistická publikácia Spectrum pravidelne recenzuje filmy. William G. Johnsson vyjadril svoje znepokojenie nad tým, že „veľká väčšina našej mládeže, a rastúci počet starších členov, vrátane kazateľov, odmietajú cirkevnú smernicu o nechodení do kina. Podľa mňa je to vážna vec. Mnohí adventisti majú nižšiu normu na sledovanie a voľbu programov ako evanjelikálni kresťania. Veľké počty našich ľudí, obávam sa, sú zvádzaní všadeprítomnými médiami. Namiesto Biblie, ich hodnoty a postoje formujú filmy, televízia a hudba. Prispôsobujú sa svetu, namiesto toho, aby žili ako nové stvorenia v Kristovi premenení jeho milosťou.“[12]

Odrody evanjelikálneho / progresívneho adventizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny adventizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podobná skupina sa označuje ako „kultúrni adventisti“.[13] Tento termín môže byť použitý u väčšiny adventistov, ktorí sa príliš nezaoberajú teológiou, ako to napríklad hovorí evanjelikál Kenneth Samples vo svojom opise „segmentu, ktorý je vo svojej povahe a-teologický a odráža to, čo by [on] nazval kultúrny adventizmus“.[14] Tento termín môže tiež označovať tých, ktorí cítia náklonnosť k cirkvi adventistov z kultúrnych dôvodov, skôr než na základe striktnej teologickej zhody. Niektorí autori uviedli, že adventistická kultúra je silné pojivo.

Clifford Goldstein prehlásil nasledovné:

„Kultúrny adventista? Tento koncept je pre mňa nepochopiteľný... Som adventistom siedmeho dňa z jedného dôvodu: kvôli vierouke, učeniu a doktrínam, ktoré táto cirkev - a jedine táto cirkev - zastáva. Keby nebolo týchto vecí, bol by som preč rýchlejšie, než nezdravé potraviny na zborovom potlucku (pohostení). Kultúra Cirkvi adventistov siedmeho dňa nemá nič spoločné s tým, čo ma sem priviedlo. Skôr naopak, keďže pochádzam zo sekulárneho židovského prostredia, kultúra bola pre mňa najväčšou prekážkou.“[15]

Charizmatický adventizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď adventistická zborová bohoslužba je zvyčajne konzervatívna, existuje malý segment, ktorý je vo svojej povahe charizmatický. Fenomény tejto povahy tu boli prítomné v priebehu Adventistickej histórie, ktoré vyústili do vecí ako bolo napr. hnutie Holy Flesh movement ktoré Ellen White silno karhala.[16]

Liberálny adventizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Termín „liberálny adventista“ alebo „ľavicový adventista“ zvyčajne znamená „progresívny adventista“ (preferované vlastné označenie; pozri vyššie).[3][17] Je to výstižnejší termín pretože progresívni adventisti sú poväčšine v istom zmysle stále „konzervatívni“ alebo evangelikálni kresťania, napríklad väčšina z nich verí v Ježišovo vzkriesenie.[4] Nezastávajú „voľnomyšlienkársky“ (samopašný) alebo „všetko pripúšťajúci“ postoj (všetko sa môže), ktorý v sebe niekedy zahŕňa termín „liberálny“.[3] Na druhej strane neveria v základné alebo zásadné (fundamentálne) vieroučné body Cirkvi adventistov. Je len malý počet adventistov, ktorí skutočne liberálni kresťania, ktorí prijímajú veci ako je napr. homosexualita.

Podľa evanjelikála Kennetha Samplesa, „treba tiež poznamenať, že v adventizme bol a je – síce malý – segment, ktorý by sa dal opísať ako teologicky liberálny“[18] alebo dokonca „veľmi liberálny“.[14] Podľa jeho tvrdenia odmieta Kristovo zástupné zmierenie.

Ron Corson napísal:

„[Progresívni adventisti] by sa dali nazvať liberálni, s výnimkou toho, že termín „liberálny kresťan“ všeobecne odkazuje na tých, ktorí neveria, že Kristus bol vzkriesený, ani to, že konal zázraky, a ktorí zastávajú iné doktríny, s ktorými by väčšina ASD nesúhlasila. Títo 'liberáli' sa často angažujú v skupine kritikov zvanej Jesus Seminars.“[4]

Spoločenské postoje[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí adventisti sa označujú za „liberálnych“ v zmysle, že sú liberálni alebo ľavicovo orientovaní v ľavicovej politike a účastnia sa na politických alebo sociálnych akciách.

Iné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnaj termíny „Evanjelikálna ľavica“ a „Progresívne kresťanstvo“. Tiež pozri termín „Kresťanská/náboženská ľavica“ (aj keď tento termín je spojený s ľavicovou politikou).

Iné termíny, ako je „ekumenický adventista“ a „evanjelikálny adventista“ sa používajú v pravdepodobne súvisiacom význame.[17] (Porovnaj s oveľa širšími hnutiami ako „Ekumenizmus“ a „Evanjelikalizmus“ v rámci kresťanstva ako celku).

Kroky smerom k mainstreamovému Kresťanstvu (k hlavnému prúdu Kresťanstva)[upraviť | upraviť zdroj]

Za začiatok liberálneho adventizmu je považovaná publikácia Questions on Doctrine (QOD) z roku 1957, ktorá vznikla ako výsledok dialógu s kritikom Walterom Martinom. Podľa jedného autora, korene evanjelikálneho adventizmu sa dajú vysledovať u učencov, ktorí sa stretávali s Martinom a Barnhouseom,[18] alebo aj skôr.[14] „Semeno tohto hnutia bolo zasiate v denominácii prostredníctvom knihy QOD v roku 1957, a semenisko bolo polievané verejnou kazateľskou službou mužov ako boli R. A. Anderson, H. M. S. Richards, Sr., Edward Heppenstall, Robert Brinsmead, Desmond Ford, Smuts van Rooyen, a ďalší.“[19][20] Táto kniha vyprodukovala rôzne frakcie. Toto hnutie sa vynorilo na čele s hlavnými rečníkmi, ktorými bol Ford a Brinsmead.[18] Brinsmead zmenil svoj postoj, zatiaľ čo Desmond Ford odpadol od stanoviska cirkvi v dekáde po roku 1970, v otázkach cirkevného učenia podobných tým, ktoré zastával A. F. Ballenger.[21] Mnohí liberáli odišli z cirkvi v tomto období; liberáli stále zastávajú a citujú jeho názory (postoje).

Podľa jedného autora, liberáli odmietajú stanoviská hlavného prúdu [adventizmu] a spája ich viera v Ježišovu prirodzenosť akú mal človek pred pádom (tvrdia, že bol predovšetkým našim zástupcom, nie je našim príkladom), v istotu spasenia, v nemožnosť víťazstva nad hriechom – označované ako perfekcionizmus; tvrdia, že Ježiš po vzkriesení vstúpil priamo do svätyne svätých v nebi (aj keď ich názory na pred-adventný súd sa líšia), že Ellen Whiteová mala dar proroctva, ale nebola neomylná, ani by sa nemala používať vo vierouke.[18]

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti ako je Raymond Cottrell, boli zodpovední za vznik progresivistického časopisu Spectrum (archív), ktorý vydáva organizácia Adventist Forums. Časopis je popredným hlasom progresívnych adventistov od jeho založenia v roku 1969. Okrem štvrťročného vydávania magazínu, Spectrum prevádzkuje pravidelne aktualizovanú webstránku s komentármi a správami o najnovšom dianí a vývoji v rámci cirkvi a v iných oblastiach. Progresívni adventisti tiež založili časopis Adventist Today (archív), ktorý vychádza s dvojmesačnou periodicitou a prvýkrát vyšiel v roku 1993. Na rozdiel od magazínu Spectrum je viac zameraný na spravodajstvo. V roku 2008 Adventist Today vyjadril nový prísľub poskytovať spravodajstvo z väčšej rozmanitosti adventistických názorov.

Ďalším médiom, ktoré založili progresivisti bol Adventist Heritage: žurnál adventistickej histórie (archív), „ktorý poskytoval dôležitú liberálnu platformu“[22] v rokoch 1974 až 1998 vo svojich cca 18 vydaných číslach.[23] Podporovala ho Asociácia adventistických historikov Association of Seventh-day Adventist Historians a iné skupiny.[24] Zakladajúcimi redaktormi boli Gary Land,[25] a Ronald Numbers. Jonathan M. Butler slúžil ako redaktor 10 rokov.[26] Žurnál, ktorý vychádzal dvakrát ročne prevzala Loma Linda University.[27]

Historické[upraviť | upraviť zdroj]

Viacero publikácií progresívnych adventistov zaniklo v posledných rokoch. Patrí medzi nich časopis Present Truth Magazine (archív), ktorý založil v roku 1972 Robert Brinsmead s dôrazom a zameraním na milosť/evanjelium. V roku 1978 Brinsmead zmenil jeho ​​názov na Verdict, ktorý mal odrážať jeho odklon od evanjelikálneho kresťanstva. Materiál na webovej stránke Present Truth Magazine produkuje skupina "Gospel Friends Christian Fellowship", ktorá sa predstavuje ako združenie evangelikálnych adventistov siedmeho dňa. Avšak nemusí nutne reprezentovať súčasné Brinsmeadove názory.[28] Doteraz bolo zrejme publikovaných 52 čísel.[29]

Časopis Good News Unlimited (archív) vydáva rovnomenná spoločnosť Desmonda Forda. Časopis začal vychádzať v roku 1981 ako dvojmesačník, no v polovici roku 2003 sa jeho periodicita zmenila na mesačnú. Vychádzal do roku 2008.[30] Príbuzný (podobný) časopis je Good News for Adventists.

Adventist Professional bol austrálsky časopis, ktorý vychádzal štvrťročne od roku 1989 do roku 1999. Jeho vydavateľom bola „Association of Business and Professional Members“ (predtým „[...] people“) so sídlom v Sydney, založená adventistickými podnikateľmi a profesionálnymi laikmi z Austrálie a Nového Zélandu v roku 1961.[31][32] Vyšlo z neho 11 čísel,[31] a jeho bývalým redaktorom bol Trevor Lloyd.[33]

Časopis Adventist Currents (archív) vychádzal v rokoch 1983 až 1988 v Kalifornii[34][35] ako reakcia na Fordove prepustenie zo služby.[36] Boli vydané tri zväzky s celkovým počtom 11 čísel,[35] a tiež niekoľko čísel informačného bulletinu (newsletter) v roku 1990.[37]

Časopis Evangelica vychádzal v rokoch 1980 až 1987 v počte 8 zväzkov[38] a podporoval dôvody evanjelikálneho adventizmu.[39][40][41] Bol založený v reakcii na prepustenie Desmonda Forda zo služby.

Blogy[upraviť | upraviť zdroj]

Internet má stále významnejšiu úlohu v oblasti rôznych adventistických blogov s progresivistickým zameraním. Jeden neadventistický spisovateľ sa domnieva, že „adventismus je v súčasnej dobe v konzervatívnej fáze a ... nová liberálna epocha v adventizme môže prísť kedykoľvek od teraz... Možno, že už prišla s Juliusom [Namom] a jeho kolegami - progresivistickými bloggermi resp. osou Julius-Monte-Alex-Ryan-Johnny“[22] Autor pravdepodobne odkazuje na blogy Progressive Adventism (Julius Nam), Faith in Context (Monte Sahlin), Spectrum Blog (Alexander Carpenter), intersections (Ryan J. Bell) a Johnny's Cache (Johnny A. Ramirez).[42]

John McLarty, bývalý redaktor Adventist Today ktorý sa sám označuje za „liberálneho adventistického kazateľa“, bloguje na "Liberal Adventist".

Konferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí tvrdia, že mnohé adventistické konferencie a stretnutia majú progresivistickú príchuť. Pozri tiež International Conference on Innovation.[43][44]

Teologická spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Adventist Society for Religious Studies (ASRS) je progresivistickejšia z dvoch hlavných adventistických teologických spoločností. (Tá druhá, Adventist Theological Society je konzervatívnym derivátom a má celkovo viac členov vďaka zapojeniu laikov, ale má menej odborníkov.) ASRS sa stretáva každoročne v rámci stretnutí spoločnosti Society of Biblical Literature.

Konferencia organizácie Adventist Forums[upraviť | upraviť zdroj]

Adventist Forums usporadúva konferenciu raz ročne.

Skupiny Adventist Forum sa stretávajú pravidelne po celom svete.

Konferencia organizácie Adventist Today[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé táborové zhromaždenie sa konalo v roku 1998 v Riverside.[45]

Adventist Today usporiadalo stretnutia v Monterey, v Kalifornii v decembri r. 2005, na ktorých bol rečníkom Desmond Ford.

Stretnutia „duchovnej obnovy“ (Spiritual Renaissance Retreat)[upraviť | upraviť zdroj]

Stretnutia pod názvom Spiritual Renaissance Retreat s každoročné podujatia, ktoré organizujú John a Joan Hughsonovci zo zboru Pacific Union College, a jeho spolu-sponzormi sú organizácie Adventist Forums a Adventist Today.[46] Stretnutia, ktoré sa konajú v Monterey, v Kalifornii, sú sčasti založené na koncepte každoročných stretnutí, ktoré popularizoval Bill Clinton.[47] Na tieto stretnutia bol pozývaný ako rečník Desmond Ford, ale po sťažnostiach u cirkevného vedenia bolo jeho pozývanie stiahnuté.[48]

Vzťahy s inými[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s inými kresťanmi[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti tvrdia, že prejavujú otvorený a inkluzívny postoj voči iným kresťanom a iným vieroukám a doktrínam. Ostatní kresťania mali často pozitívne skúsenosti z interakcií s progresívnymi adventistami. Tony Campolo má pozitívne skúsenosti z rozhovorov na mnohých adventistických vysokých školách.[49] Clark Pinnock poskytol veľmi priaznivé hodnotenie hnihy Aldena Thompsona s názvom Inspiration, napriek tomu, že v jej obsahu venuje významnú pozornosť Ellen Whiteovej, a tiež priaznivé hodnotenie teologickej príručky Richarda Ricea s názvom Reign of God.[50] Pinnock bol tiež ohromený knihou Richarda Ricea The Openness of God, a neskôr bol redaktorom ďalšieho diela s rovnakým názvom, ktorej autormi sú Rice, John E. Sanders a ďalší.

Evanjelikálny inštitút Christian Research Institute ponúkal „ruku priateľstva a povzbudenia“ niečomu, čo opisuje ako evangelikálny adventizmus.[18]

Progresívni adventisti podporujú alebo oceňujú tie výroky Ellen Whiteovej, ktoré schvaľujú (uznávajú) iných kresťanov, napríklad usmernenie, aby sme sa priblížili ku kazateľom z iných denominácií, modlili sa s nimi a za nich.[51]

Niektorí autori hlásia rastúce prípady spájania sa adventistov s inými kresťanmi na nedeľných bohoslužbách. Napríklad v Severnej Amerike, „nie je nezvyčajné nájsť v zbore člena v sobotu dopoludnia, ktorý sa ​​nasledujúci deň pripojí k študijnej skupine odlišného vierovyznania (denominácie) alebo bez vyznania“.[12]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z kritikov kultúrnych adventistov a adventistickej ľavice je Clifford Goldstein, ako bolo uvedené vyššie. Na stránke Adventist Today má vlastný blog asi po dobu jedného roku.[52] Pozri najmä blogy: „Môžu prosím skutoční 'rozmýšľajúci' adventisti povstať?“ ("Will the Real 'Thinking' Adventist Please Stand Up?") časť prvá a časť druhá. Na liberálnych adventistov aplikuje citát od Ellen Whiteovej: „Máme oveľa viac sa čo obávať nebezpečenstva zvnútra ako zvonku.“[53][54]

Samuel Koranteng-Pipim prejavuje silné znepokojenie z „liberálnych“ adventistických učencov.[55] Podľa odhadu Aldena Thompsona, „Poznámky pod čiarou identifikujú cca 66 adventistických teológov, spisovateľov a administrátorov, ktorí sú na nesprávnej strane barikády.“[56]

Bývalý predseda generálnej konferencie Robert S. Folkenberg napísal článok „Môžu prosím skutoční evanjelikálni adventisti povstať?“.[57] V tomto článku, ktorý vyšiel v časopise Proclamation!, ktorého vydavateľmi boli bývali adventisti kritickí voči adventizmu, autor kritizuje obzvlášť progresívny adventizmus, a tvrdí, že evanjelikalizmus a adventizmus sú nezlučiteľné veci.[58] Autori knihy Seeking a Sanctuary tvrdia, že spoločná teológia drží adventistov pohromade. Tvrdia, že náboženstvo väčšinou zostáva jednotné kvôli etnickému pôvodu, ale to neplatí pre adventizmus, ktorý je veľmi kultúrne rôznorodý.[59]

Bývalý adventista J. Mark Martin poskytol rozhovory pod názvom: „Evanjelikálny adventista?“[60]

Andy Nash stretol istých ľudí v rámci skupín združených pod platformou Adventist Today a Spectrum, ktorí mali liberálny pohľad na Písmo. Niektorí odmietali biblický postoj k homosexualite, alebo verili, že Adam a Eva, alebo Daniel neboli skutoční ľudia. Poznamenal nasledovné:

„Vidíte tú iróniu? V istej dobe sa toto hnutie snažilo o vytvorenie priestoru pre tých, ktorí sa na Písmo dívali z nadhľadu, ktorí zápasili s biblickým textom, ale prišili k odlišným záverom. Ale dnes máme „mienkotvorných vedúcich“, ktorí sú ochotní odstaviť hlavné učenie Písma úplne.“

Uvádza dôvody za atmosféru tolerancie k odlišným pohľadom, pokiaľ v nich je rešpekt k autorite Biblie.[61]

Jedna kniha opisuje vlastnosti liberálnych „odpojených zhromaždení (skupín)“, ktoré sú charakteristické týmto:

  1. „Označujú svoj zbor ako niečo pridružené k 'Adventistom siedmeho dňa'.“
  2. „Potláčajú a tlmia špecifické adventistické doktríny.“
  3. „A neoznačujú Cirkev adventistov s.d. ako ostatky.“
  4. „Bagatelizujú naše dobre definované a dlho zastávané normy (zásady).“
  5. „Nechávajú si desiatky a dary vo vlastnom zhromaždení.“
  6. „Znižujú rolu Ellen Whiteovej len na úroveň 'múdrej starej ženy'.“
  7. „Odmietajú akúkoľvek autoritu od úrovne združenia (únie) vyššie.“[62]

Spory medzi univerzitami[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívni adventisti tvrdia, že veria v akademickú slobodu pre cirkevných teológov a vedcov,[3] a tvrdia, že cirkevní administrátori sú všeobecne viac konzervatívni, čo viedlo k rozdielnym názorom s akademikmi, ktorí sú všeobecne viac liberálni. Redaktori časopisu Spektrum povedali: „Približne každých desať rokov sa objavuje ďalší hon na čarodejnice“ v adventistickom vysokoškolskom vzdelávacom systéme.[63]

Kritikovia ako je Michael Campbell píšu, že adventistickí „učitelia histórie a používanie historickej metódy sa stali obzvlášť podozriví v dekáde po roku 1920 keď sa adventizmus stal viac fundamentalistický“, čo bola doba, kedy učitelia histórie boli „v prednej línii tých, ktorí boli vytlačení z cirkvi.“[64]

Terrie Dopp Aamodt píše, že jedna z prvých veľkých „čistiek“ prebehla na Walla Walla College v roku 1938.[63]

Raymond Cottrell, ktorého niektorí vnímajú ako „progresívneho adventistu“, pretože nesúhlasí s niektorými tradičnými náukami cirkvi, vrátane vyšetrujúceho súdu,[65], tvrdí, že prvých sto rokov v cirkvi adventistov siedmeho dňa teológovia (učenci) neriadili cirkevnú teológiu, a obdobie do roku 1930 považuje za čas, kedy ju účinne kontrolovali cirkevní administrátori. Obdobie po roku 1950 považuje za dobu otvorenosti.[65] F. D. Nichol uviedol, že adventistický biblický komentár (Seventh-day Adventist Bible Commentary) by nemohol vzniknúť bez teologicky otvorenej klímy v cirkvi počas 50. a 60. rokov 20. storočia.[66] Začiatkom 80. rokov 20. storočia, boli riaditelia Southern Missionary College a Pacific Union College uvoľnení zo svojej funkcie, po kritike.[63] Článok v Adventist Review z roku 1980 s názvom „Školy v ťažkostiach“ ktorý napísal redaktor Kenneth Wood,[67] niektorí vnímali ako faktor, ktorý prispel (k zaujatiu stanoviska). Na Southern Missionary College boli prepustení zamestnanci.[68] Jednou z významných postáv bol Jerry A. Gladson, lektor, ktorý bol cirkvou zbavený funkcie.[69]

Teológovia (učenci) sa vzopreli niektorým návrhom na zavedenie centralizovaného dohľadu nad teologickým vzdelávaním v rámci iniciatívy bývalého predsedu generálnej konferencie Roberta Folkenberga pod názvom "Úplné odovzdanie sa Bohu", ktorá bola odhlasovaná na riadnom výročnom zasadaní výboru (rady GK) v [Kostarika|Kostarike]] v roku 1996. V roku 1998 Folkenbergova snaha vytvoriť dohliadajúcu „radu kazateľského a teologického vzdelávania“ v každej divízii cirkvi, ktorá mala dohliadať na jej teologické semináre „vyvolala značnú kritiku v niektorých oblastiach, vrátane Severnej Ameriky“[70], a bola pozastavená.[71] Nastalo znepokojenie nad dokumentom nazvaným „Medzinárodná koordinácia a dohľad nad adventistickým kazateľským a teologickým vzdelávaním“.[72]

Pozri tiež článok v Adventist Today pod názvom 2003 Conference on Religious and Theological Education. Potom Alden Thompson a John Brunt zo školy, ktorá sa dnes nazýva Walla Walla University, „naďalej podporovali cnosti rozumu“,[73] čím podnietili oficiálne vyšetrovanie (tejto) vzdelávacie inštitúcie.[74]

Diskusie o vzniku resp. o stvorení/evolúcii boli významné. Od roku 2009, niektorí kritizovali La Sierra University (LSU), pretože niektorí lektori údajne potvrdzovali biologickú evolúciu, čo sa stretlo s kritikou pastora Davida Asschericka, a iných, ako napr. na webových stránkach Educate Truth ktorú založil absolvent školy Shane Hilde.[75] Po roku 2009 cirkevní a univerzitní predstavitelia odmietali disciplinárne potrestať zúčastnené osoby.[63][76][77][78] Predseda generálnej konferencie Jan Paulsen vyslovil „výzvu“ podporujúcu stvorenie a tiež potvrdil prácu adventistických lektorov.[79] Správna rada Univerzity potvrdila kreacionizmus.[80] Diskusia bola popísaná v Adventist Review v roku 2010.[81] Predchádzajúci (a emeritný) riaditeľ (školy) potvrdil, že „LSU je naďalej zdravá, lojálna inštitúcia Cirkvi adventistov siedmeho dňa, kde sa víťazstvá pre Krista získavajú každý deň.“[82] Predseda miestneho združenia potvrdil aj „šesťdňové stvorenie v nedávnej minulosti“, a silne podporil aj univerzitu.[83]

Pozri oficiálne cirkevné vyhlásenie z roku 1987: "A Statement on Theological and Academic Freedom and Accountability".

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Atsjats.org
  2. Brenton Reading, "Summer Reading Group: Deep Church". Spectrum Blog, 10 July 2010. Quote: "It should be evident that there are many similarities between the Emerging Church and Progressive Adventism as well as between the Traditional Evangelical Church and Traditional Adventism." "It was in the order of God that Christ should take upon Ηimself the form and nature of fallen man, that He might be made perfect through suffering, and Himself endure the strength of Satan's fierce temptation, that He might understand how to succour those that should be tempted (Spirit of Prophecy, Vol. 2, p. 39"
  3. a b c d e f g h JONES-HALDEMAN, Madelynn. Progressive Adventism. Adventist Today (Loma Linda, CA: Adventist Today Foundation), September 2001. Dostupné online [cit. 2007-11-20]. ISSN 1079-5499.
  4. a b c d CORSON, Ron. Progressive and Traditional Adventists Examined. Adventist Today (Loma Linda, CA: Adventist Today Foundation), November–December 2002, s. 18–19. Dostupné online [cit. 2008-11-20]. ISSN 1079-5499. Unedited version, and manifesto on Corson's website
  5. On the latter, see also "The Mark of the Beast and Me" blog by Clifford Goldstein on the Adventist Today website, 10 July 2008
  6. Pacific Press; publisher's page
  7. Ron Corson. Progressive and Traditional Adventists Examined [online]. Adventist Today, [cit. 2010-08-24]. Dostupné online.
  8. Christianity & Creation: Can Darwin's Theory Be Reconciled With The Bible?
  9. James Coffin, A Different Church for a Different World, p.23 (probably also published in the Adventist Review)
  10. Editors. Beating Up on Upbeat Music. Adventist Today (Loma Linda, CA: Adventist Today Foundation), September 2001. Dostupné online [cit. 2007-11-20]. ISSN 1079-5499.
  11. "When cK isn't Calvin Klein" by Alissa Rouse, who describes attending an Audio Adrenaline concert.
  12. a b William G. Johnsson, "Four Big Questions". Adventist Review 183 (May 25, 2006), p8–13
  13. ERVIN, Taylor. An Interview with Clifford Goldstein. Adventist Today (Loma Linda, CA: Adventist Today Foundation), January 2005. Dostupné online [cit. 2007-11-21]. ISSN 1079-5499.
  14. a b c Samples, Kenneth (2007). "Evangelical Reflections on Seventh-day Adventism: Yesterday and Today". Questions on Doctrine 50th anniversary conference
  15. GOLDSTEIN, Clifford. Cultural Adventists. Adventist Review (Washington, D.C.: Review and Herald), April 28, s. 17. Dostupné online [cit. 2007-11-21]. ISSN 0161-1119.
  16. 2nd Selected Messages, p. 36-38., Ellen White
  17. a b Progressive Adventism: A Nonfundamentalist Vision by Ervin Taylor
  18. a b c d e SAMPLES, Kenneth R.. From Controversy to Crisis: An Updated Assessment of Seventh-day Adventism. Christian Research Journal (San Juan Capistrano, CA: Christian Research Institute), Summer 1988, s. 9–?. Dostupné online [cit. 2007-11-21]. ISSN 1082-572X.
  19. Alan Crandall, "Whither Evangelical Adventism". Evangelica, May 1982, 23; as quoted by Samples
  20. For information on Rooyen, see GRAYBILL, Ronald. Where Are They Now? The Movers, The Shakers, And The Shaken. Spectrum (Roseville, California: Adventist Forums), December 1991. Dostupné online [cit. 2008-09-22]. ISSN 0890-0264. (see p22–23)
  21. LMN.org
  22. a b Interview of Keith Lockhart by Julius Nam. Lockhart is the coauthor of Seeking a Sanctuary with Malcolm Bull
  23. Online archives
  24. FAY, Jocelyn. Seventh-day Adventist Professional Organizations. Spectrum (Roseville, California: Adventist Forums), January 1979, s. 10–16. Dostupné online [cit. 2008-04-15]. ISSN 0890-0264.
  25. Historical Dictionary of Seventh-day Adventists by Gary Land, p421
  26. The Disappointed: Millerism and Millenarianism in the Nineteenth Century, edited by Ronald L. Numbers and Jonathan M. Butler
  27. Adventist Review July 3, 1975, p19
  28. Charter Statement of Present Truth Magazine. Accessed 2007-11-21
  29. Archives of Present Truth Magazine
  30. Good News Unlimited entry in the Andrews University library catalog. Also archives
  31. a b Adventist Professional entry in the Andrews University library catalog
  32. For additional resources see: "SDA women become involved in renamed ABPM" [Association of Business and Professional Members]. Record 15 December 1990, v95, p12. "Magazine encourages discussion" by Trevor G. Lloyd. Record 25 July 1992, v97, p12. "Magazine tackles hard issues" by Wal Simmonds. Record 9 March 1996, v101, p11. "Adventist Professional folds". Record 20 November 1999, v104, p4
  33. Authors in Spectrum. Accessed 2008-04-15
  34. Seeking a Sanctuary: Seventh-day Adventism and the American Dream, p323
  35. a b Adventist Currents entry in the Andrews University library catalog
  36. "The Israel Dammon Trial" blog post by Adventist lecturer Jeff Crocombe
  37. Adventist currents: the newsletter entry in the Andrews University library catalog
  38. Library catalog entry at Andrews University
  39. TARLING, Lowell R.. The Edges of Seventh-day Adventism: A Study of Separatist Groups Emerging from the Seventh-day Adventist Church (1844–1980). Barragga Bay, Bermagui South, NSW : Galilee Publications, 1981. ISBN 0-9593457-0-1. S. 230.
  40. Leaving the Adventist Ministry: A Study of the Process of Exiting by Peter H. Ballis, p3
  41. OSTLING, Richard N., Jim Castelli, Dick Thompson The Church of Liberal Borrowings. Time (Time Inc.), 1982-08-02. Dostupné online [cit. 2007-10-22]. ISSN 0040-781X.
  42. On the latter, see also "Meeting the Team: Johnny Ramirez: An Interview with the Editor of Cafe Hispano" by Rachel Davies. Spectrum website, c. October 1, 2009
  43. Spectrummagazine.org
  44. "Can We Adventists Learn from Others?" by Loren Seibold. Spectrum blog, c. 23 October 2009
  45. Atoday.com
  46. "Families Retreat to Reflect on New Year". Adventist Today 5:1. See also "Fourth Spiritual Renaissance Retreat a success" Pacific Union Recorder June 1, 1998, p29
  47. "The Spiritual Renaissance Retreat" by David Pendleton. Adventist Today May-Jun 2004, p9
  48. Adventist Today Mar/Apr 2006: Letters to the editor (p5–7), and "Dr. Desmond Ford and the Twelfth Spiritual Renaissance Retreat" by John and Joan Hughson, p12–14, "Reflections by Adventist Today: political power versus the gospel" p13. See also [1] and [2](not yet available for non-subscribers)
  49. Tony Campolo, foreword to Adventism for a New Generation by Steve Daily
  50. Pinnock, Clark H. "Rice's Reign of God: An SDA Theology for the Masses?" (review of Richard Rice, The reign of God: an introduction to Christian theology from a Seventh-day Adventist perspective) in Spectrum 18:3 (1988), p. 56–58
  51. THOMPSON, Alden. The Great Controversy is Dated but True. Adventist Today (Loma Linda, CA: Adventist Today Foundation), September 1993, s. 14–15, 19. ISSN 1079-5499. Whole magazine issue (6Mb). RTF version of article only from Thompson's website. Thompson claims mainstream Adventism has this perspective, on p15
  52. Blogs by Clifford Goldstein on the Adventist Today website. His first blog was "The Great Controversy From an Unlikely Source", 11 May 2008; and his last, "Objective Truth" on 15 March 2009
  53. 1SM 122.3
  54. "More To Fear From Within" by Clifford Goldstein. Adventist Today blog, 1 November 2008
  55. KORANTENG-PIPIM, Samuel. Receiving the Word: How New Approaches to the Bible Impact Our Biblical Faith and Lifestyle. Berrien Springs, MI : Berean Books, 1996. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/1-890014-00-1, Šablóna:OCLC|ISBN 1-890014-00-1, Šablóna:OCLC]] Chybné ISBN. S. 198–200. See particularly the section "Liberals are not bad people" on pages 198-200
  56. AldenThompson.com
  57. Adventist Review 174, 3 April 1997, p16–19
  58. "Giving up the family altar" by Ramone Romero. Proclamation! May/June 2007, p18
  59. DILLER, Lisa Clark. Bull’s and Lockhart’s Challenge to Adventist Progressives. Adventist Today (Loma Linda, CA: Adventist Today Foundation), Jan/February 2008, s. 9. Dostupné online [cit. 2008-01-13]. ISSN 1079-5499. [nefunkčný odkaz] See possibly Julius Nam, "All That Jazz about Theology: What Is the Tie That Binds Adventism?". Blog entry, 22 December 2006
  60. Exadventist.com
  61. Andy Nash, "Meet @ the Text: The Case for a Strong Adventist Center". Adventist Review 187 (April 15, 2010), p18–21. Article featured on magazine cover
  62. Philip W. Dunham with Maylan Schurch, Blinded by the Light: The Anatomy of Apostasy. Hagerstown, MD: Review and Herald, 2001, p155–156
  63. a b c d "Unraveling a Witch Hunt: La Sierra Under Siege" by the Spectrum editors, in the Spectrum blog, 29 May 2009
  64. Michael W. Campbell, "The 1919 Bible Conference and Its Significance for Seventh-day Adventist History and Theology". PhD dissertation, Seventh-day Adventist Theological Seminary, Andrews University, 2008, p190. As quoted elsewhere.
  65. a b "The 'Sanctuary Doctrine' – Asset or Liability?" by Raymond Cottrell, presented publicly in 2001 and 2002
  66. COTTRELL, Raymond. The Untold Story of the Bible Commentary. Spectrum (Roseville, California: Adventist Forums), August 1985, s. 35–51. Dostupné online [cit. 2008-11-20]. ISSN 0890-0264.
  67. "Colleges in Trouble" by Kenneth H. Wood. Adventist Review 157 (February 21, 1980), p3
  68. See the section "Adventist Colleges Under Siege" of Spectrum issue 13:2 (December 1982); one article reprint on the Spectrum blog with an introduction by Bonnie Dwyer, 2 June 2009
  69. Gladson describes conflict with administrators over the sanctuary in A Theologian's Journey from Seventh-day Adventism to Mainstream Christianity, 2001; one webpage. "Difficult Time and Enormous Loss: The Case of Jerry Gladson" by Gary Patterson; Adventist Today 3:6 (November 1995); also "An Adventist in Exile" by Gladson, from the same issue. "Convert to Scholar: An Odyssey in Humility" by Gladson, Spectrum 21:5 (December 1991), p43–51. See also Articles by Gladson and about Gladson as cataloged in the Seventh-day Adventist Periodical Index (SDAPI)
  70. Man on the Move by Bill Knott
  71. Besieged President Resigns by Mark A. Kellner. Christianity Today
  72. Douglas Morgan, "Targeting Higher Education" Spectrum 29:4 (2001): 69–73. GC (General Conference) Sets Standards for Ministerial and Theologic Education See a response "Toward Spiritual Assessment in Seventh-day Adventist Colleges and Universities" by Duane C. McBride, which appeared in the April/May 1998 issue of Adventist Education.
  73. Seeking a Sanctuary, 332
  74. Adventist Today 6:1 (January–February 1998) issue. Includes "WWC Religion Faculty Exonerated" by Amy Fisher. See also "Walla Walla Religion Faculty Under Fire" by Rosemary Bradley Watts. Spectrum 26:3 (September 1997)
  75. David Olson, "More than 5,600 people sign petition in favor of creationism". The Press-Enterprise November 6, 2009
  76. The website LaSierraUniversity.net is critical. Sean Pitman, whose website is DetectingDesign.com, is one critic: see also "Fundamentalist Creationist Gets Lukewarm Reception at La Sierra University" by Ervin Taylor, Adventist Today.
  77. A sequel to the Witch Hunt blog is "Perhaps It Really Is About Adventist Higher Ed" by Alexander Carpenter. Spectrum blog, 4 June 2009
  78. "Educate Truth" articles by Jared Wright, part one and part two. Later "Educate Truth and Consequences", 11 September 2009 by Wright
  79. "Paulsen speaks on issue of origins". Adventist News Network, June 19, 2009. "An Appeal" by Jan Paulsen, Adventist News Network
  80. "La Sierra University Board of Trustees Affirms University’s Support for Church’s Creation Doctrine". La Sierra University website, accessed May 2010
  81. Mark A. Kellner, "Evolution Controversy Stirs La Sierra Campus". Adventist Review (March 25, 2010)
  82. Lawrence T. Geraty, "There Is More to the La Sierra Story". Spectrum Blog 28 May 2010. Quote continues, "I wish its critics would also circulate the fact that enrollment (including in biology) is at an all time high. It continues to send out student missionaries and baptize students (the latest group this last weekend), defend the church and stand for truth around the world, including in many professional settings where the Michigan Conference would not be recognized nor have a voice, etc."
  83. Ricardo Graham, Pacific Union Recorder July 2010

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Progresivistické:

Kritické:

Popisné:

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Progressive Adventism na anglickej Wikipédii.