Projekcia (psychológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Projekcia je v psychológii obranný mechanizmus pri ktorom sa ľudské ego chráni proti neuvedomovaným impulzom či charakteristikám (pozitívnym aj negatívnym) popieraním ich existencie v sebe samom, zatiaľ čo ich prisudzuje iným.[1] Napríklad osoba, ktorá je často hrubá, môže často obviňovať iných ľudí z hrubosti. Patrí sem aj presun viny.

Mechanizmus projekcie čiastočne objasňuje pokrytectvo. Pokrytec pripisuje iným vlastné zámery, želania, protirečiace jeho morálnemu vedomiu.

Špecifickou formou projekcie je odreagovanie.

Praktické príklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obviňovanie obete: Obeť činov niekoho iného alebo nešťastia môže byť podrobená kritike, pri teorizovaní že obeť môže byť vinná tým, že vyvolala nepriateľské činy inej osoby.[2]
  • Projekcia partnerskej viny: Vlastné myšlienky na neveru partnerovi či partnerke môžu byť podvedome projektované v sebaobrane na daného partnera či partnerku tak, aby pocity emociálnej viny spojené s týmito myšlienkami mohli byť popreté alebo v procese popierania otočené na obvinenie daného partnera či partnerky.[3]
  • Šikanovanie: Ten, kto šikanuje môže projektovať jeho/jej vlastné pocity zraniteľnosti na cieľ ich šikany. Napriek faktu, že ponižujúce aktivity šikanujúcej osoby sú mierené na obeť šikany, skutočný zdroj tejto negativity je takmer vždy v osobných pocitoch emočnej neistoty alebo zraniteľnosti šikanujúcej osoby.[4] Takéto agresívne projekcie prenesených negatívnych emocií sa môžu vyskytovať kdekoľvek, od mikro-úrovne medziľudských vzťahov, až po makro-úroveň medzinárodnej politiky, či dokonca medzinárodných ozbrojených konfliktov.[5]
  • Všeobecná projekcia viny: Projekcia silného svedomia[6] je ďalšou formou obrany, ktorá môže byť spojená s vytváraním krivých obvinení, osobných alebo politických.[5]
  • Projekcia nádeje: Pri terapii môže pacient občas projektovať svoje nádejné pocity na terapeuta/terapeutku.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sigmund Freud, Case Histories II (PFL 9) p. 132
  2. The Pursuit of Health, June Bingham & Norman Tamarkin, M.D., Walker Press.
  3. Sigmund Freud, On Psychopathology (Middlesex 1987) p. 198.
  4. Paul Gilbert, Overcoming Depression (1999) pp. 185–86.
  5. a b Carl G. Jung ed., Man and his Symbols (London 1978) pp. 181–82.
  6. Patrick Casement, Further Learning from the Patient (1990) p. 142.
  7. Patrick Casement, Further Learning from the Patient (1990) p. 122.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.