Projekt 885 Jaseň
| Projekt 885 (trieda Jaseň) | |
|---|---|
K-560 Severodvinsk | |
| Základná charakteristika | |
| Štát | Rusko
|
| Druh | Viacúčelová útočná ponorka |
| Staviteľ | Sevmaš |
| Dĺžka | Jaseň: 139,2 Jaseň-M: 130 m |
| Šírka | 13 m |
| Tonáž nad hladinou | 8600 t |
| Tonáž pod hladinou | 13800 t |
| Posádka | 90 |
| Hlavná výzbroj | 32 (8x4) P-800 Oniks 40 (8x5) Kalibr-PL 10x 533 mm torpédomety |
| Pomocná výzbroj | Strela-3M Igla-1M |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 1× ОК-650KPM jadrový reaktor 1× parná turbína Miraž 43000ks (200000kW) |
| Maximálny ponor | 600[1] m |
| Maximálna rýchlosť | 20 uzlov (23 mph; 37 km/h) - vynorená 35 uzlov (32 mph; 65 km/h) - ponorená uzlov |
| Maximálny dosah | Obmedzený iba zásobami potravín námorných míľ ( u.) |
Projekt 885 Jaseň je trieda ruských ponoriek s jadrovým pohonom používaná ruským námorníctvom. Ide o triedu ponoriek štvrtej generácie, ktorú vyvinuli v SPMBM Malachit.
Jaseň predstavuje najpokročilejší projekt v oblasti výstavby ruských vojenských plavidiel. Ani jeden zo systémov, komponentov a mechanizmov v ponorkách triedy Jaseň nebol nikdy použitý v inej ruskej ponorke. Zároveň však ide aj o najdrahšie plavidlá ruského námorníctva. Náklady na prvú ponorku Severodvinsk boli 47 miliárd rubľov, čo v roku 2015 predstavovalo asi 1,6 miliardy amerických dolárov. Kazaň už stála 110 miliárd rubľov, čo bolo v prepočte 3,6 miliardy amerických dolárov.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Vývojové práce na ponorkách štvrtej generácie sa v Sovietskom zväze rozbehli v roku 1977. Do vytvorenia návrhu novej ponorky sa zapojili všetky tri sovietske konštrukčné kancelárie. Konštrukčná kancelária Rubin pracovala na ponorke s protilodnými krídlatými raketami, Lazurit rozpracoval návrh špecializovanej protilodnej ponorky s jadrovým pohonom a konštruktéri z kancelárie Malachit začali vyvíjať viacúčelovú ponorku, ktorá nakoniec dostala názov Jaseň.
Neustále zvyšovanie nákladov na ponorky novej generácie však nakoniec viedlo k tomu, že sovietska armáda sa rozhodla spojiť všetky tri projekty do jedného a vytvoriť prvú viacúčelovú ponorku. Za základ pre novú triedu ponoriek bol vybraný projekt Jaseň z konštrukčnej kancelárie Malachit. V roku 1985 bola výstavba ponoriek projektu 855 zahrnutá do programu výstavby flotily na nasledujúcich 10 rokov, pričom sa plánovalo postaviť celkovo až 30 ponoriek tejto triedy.
Technický návrh ponorky bol pripravený na konci osemdesiatych rokov, ale kvôli novým požiadavkám velenia sovietskeho námorníctva musel byť prepracovaný. V roku 1989 bolo totiž rozhodnuté, že ponorky projektu 885 budú vyzbrojené krídlatými raketami Onix a Granat. Konečný návrh nového plavidla tak bol pripravený až začiatkom 90. rokov, avšak v tom čase došlo k rozpadu ZSSR a nad výstavbou novej revolučnej ponorky visel veľký otáznik. Napriek všetkým politickým a ekonomickým ťažkostiam bola 21. decembra 1993 v lodeniciach Sevmaš slávnostne spustená stavba prvej ponorky triedy Jaseň - Severodvinsk.
Spustenie tejto ponorky na vodu bolo naplánované na rok 1996, ale v skutočnosť bola nakoniec celkom iná. Práce na výstavbe ponorky boli v roku 1996 úplne zastavené v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Keď sa začiatkom nového storočia projekt opäť rozbehol, ukázalo sa, že mnoho prvkov vybavenia ponorky už bolo zastaraných. Okrem toho vznikli ťažkosti s dodávateľskými podnikmi, ktoré sa po rozpade ZSSR buď ocitli v zahraničí alebo jednoducho prestali existovať.
Do projektu bolo vnesených viacero úprav a výstavba ponorky sa opäť rozbehla v roku 2004. Dňa 24. júna 2010 bola ponorka konečne spustená na vodu. Nasledujúci rok sa začali jej skúšky, ktoré spolu s úpravami trvali tri roky. Popri tom prebiehal vývoj a testovanie riadených rakiet Oniks a Kaliber, ktoré sa mali stať hlavnou výzbrojou ponoriek triedy Jaseň. K zaradeniu ponorky Severodvinsk do služby (konkrétne v Severomorskej flotile) došlo 17. júla 2014.
V roku 2009 sa začala výstavba ponorky K-561 Kazaň, ktorá bola spustená na vodu o osem rokov neskôr. Táto ponorka mala byť dodaná ruskému námorníctvu v roku 2019, ale počas zimnej fázy skúšok bolo zistené, že množstvo pomocných jednotiek a zostáv lode nespĺňa požiadavky ruského ministerstva obrany. Podľa zdroja vojensko-priemyselného komplexu budú úpravy a testovanie trvať celý rok 2020 a k zaradeniu do flotily dôjde až v roku 2021.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Trup ponorky K-560 Severodvinsk má dĺžku 139,2 m a jeho šírku 13 m. Väčšina dovtedajších sovietskych jadrových ponoriek mala dvojtrupovú konštrukciu. Pri ponorkách triedy Jaseň však konštruktéri uplatnili nový prístup, ktorý kombinuje jednotrupové prevedenie (typické pre západnú konštrukčnú školu) a dvojtrupovú konštrukciu. V praxi to znamená, že ľahký trup sa nachádza iba v prednej časti plavidla a nad nadstavbou v oblasti raketových síl. Robustný trup ponorky je rozdelený na deväť vodotesných sekcií.
Ďalším neobvyklým riešením pre sovietsku školu bolo umiestnenie veľkej sférickej antény hydroakustickej stanice Amfora v prednej časti ponorky. Je najdôležitejšou súčasťou hydroakustického komplexu Irtyš novej generácie. Sférická anténa má veľké množstvo citlivých detektorov a jej umiestnenie poskytuje najlepšie podmienky na jej fungovanie. Z toho dôvodu však museli byť torpédomety, ktoré sa tradične nachádzali v prednej časti sovietskych jadrových ponoriek, presunuté do stredu plavidla.
Aby sa znížila viditeľnosť ponorky, sú všetky jej komponenty vybavené aktívnym systémom potlačenia hluku. Pri konštrukcii ponoriek triedy Jaseň sa aktívne používajú rôzne materiály absorbujúce vibrácie, všetko vybavenie je namontované na špeciálnych rámoch, ktoré znižujú hluk z ich prevádzky. Každé plavidlo je navyše vybavené vlastnými zvukovo izolačnými panelmi. Trup ponorky má tiež špeciálny gumový poťah na zníženie sonarového podpisu.
Posádka ponorky sa skladá z 90 členov, z toho 32 je dôstojníkov.
Ponorky triedy Jaseň sú schopné operovať v hĺbke až 600 m. Severodvinsk dosahuje pod vodou maximálnu rýchlosť 25 uzlov.
Ponorka je vybavená ôsmymi vertikálnymi silami SM-346, z ktorých môžu byť odpaľované strely Kalibr alebo Oniks. Rakety Kalibr vo verzii 3M54T sú schopné ničiť hladinové ciele na vzdialenosť väčšiu ako 300 km a vo verzii 3M14T môžu zasahovať pozemné ciele až na vzdialenosť 2 600 km. Rakety P-800 Oniks majú bojovú časť s hmotnosťou 300 kg a ich dolet je 800 km. V súčasnosti Rusko vyvíja novú hypersonickú strelu 3M22 Zirkon, ktorá sa mala stať súčasťou výzbroje ponoriek triedy Jaseň. Okrem toho je ponorka vybavená desiatimi 533 mm torpédometmi, z ktorých môžu byť vypúšťané torpéda USET-80.[2]
Ponorky[upraviť | upraviť zdroj]
| Poradové číslo | Meno | Projekt | Výrobné číslo | Začiatok výstavby | Spustenie na vodu | V službe | Flotila | Stav |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | K-560 Severodvinsk | 885 | 160 | 21.12.1993 | 15.06.2010 | 17.06.2014 | Severomorská flotila | v službe |
| 2 | K-561 Kazaň | 885M | 161 | 24.07.2009 | 31.03.2017 | 07.05.2021 | Severomorská flotila | v službe |
| 3 | K-573 Novosibirsk | 885M | 162 | 26.07.2013 | 25.12.2019 | 21.12.2021 | Tichooceánska flotila | v službe |
| 4 | K-571 Krasnojarsk | 885M | 163 | 27.07.2014 | 30.07.2021 | 11.12.2023 | Tichooceánska flotila | v službe |
| 5 | K-564 Archangeľsk | 885M | 164 | 19.03.2015 | 29.11.2023[3] | Severomorská flotila | vo výrobe | |
| 6 | Perm | 885M | 165 | 29.07.2016 | Tichooceánska flotila | vo výrobe | ||
| 7 | Ulianovsk | 885M | 166 | 28.07.2017 | Severomorská flotila | vo výrobe | ||
| 8 | Voronež | 885M | 167 | 20.07.2020 | Severomorská flotila | vo výrobe | ||
| 9 | Vladivostok | 885M | 167 | 20.07.2020[4] | Tichooceánska flotila | vo výrobe |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ЯСЕНЬ ПОДВОДНЫЙ ИСТРЕБИТЕЛЬ [online]. tass.com. Dostupné online. Archivované 2020-08-20 z originálu.
- ↑ Новейшие многоцелевые российские подводные лодки проекта 885 «Ясень» [online]. tass.com. Dostupné online.
- ↑ Атомная подводная лодка «Архангельск» выведена из цеха [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Проекты 885 Ясень 885 (08850) и 885М Ясень-М (08851) [online]. . Dostupné online.