Protista

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paramecium.jpg

Protista (iné názvy: Protoctista, Monocytozoa) je súhrnné označenie a/alebo taxonomická jednotka pre jednobunkové organizmy (napr. Haeckel 1866), prípadne vrátane vírusov, alebo dnes častejšie len pre jednobunkové (prípadne aj drobné mnohobunkové) eukaryoty (napr. Whittaker 1969, Woese 1977).

Občasné slovenské názvy sú jednobunkovce[1][2], protisty [3] alebo protista [4][5] a zriedkavo [ak sú v definícii zahrnuté baktérie a vírusy] mikróby[6] , ale bežne sa aj v slovenských textoch používa len vedecký (teda latinský) názov. [7][8]

Patria sem:

  • prvoky (jednobunkovce v užšom zmysle) – teda „živočíšne“ jednobunkové organizmy (čiže eukaryotické, heterotrofné, spravidla pohyblivé)
  • eukaryotické protofyty – teda eukaryotické „rastlinné“ jednobunkové organizmy (čiže eukaryotické, autotrofné, spravidla nepohyblivé):
  • v niektorých deleniach aj:
    • prokaryotické protofyty – teda prokaryotické „rastlinné“ jednobunkové organizmy: baktérie, sinice
    • vírusy

Copeland 1956 do ríše Protoctista zahrnul aj ostatné huby (teda všetky huby) a vylúčil z nej zelené riasy. [9] U iných autorov býva termín Protoctista synonymum termínu Protista.

Systematiky[upraviť | upraviť zdroj]

Ako taxonomická jednotka mali v závislosti od systému väčšinou úroveň „ríša“. O zaradení v rôznych systémoch pozri Systém živých organizmov.

V minulosti, ešte pomerne nedávno, v mnohých deleniach tvorili Protista pevnú súčasť taxonomického systému. Pôvodne zahŕňali aj jednobunkové prokaryoty, neskôr len jednobunkové (a niektoré mnohobunkové – napr. riasy) eukaryoty.

Zhruba v 90. rokoch 20. storočia sa však prišlo na to, že ide o skupinu príliš rôznorodú a začala sa nahradzovať stále rastúcim počtom samostatných skupín (ríš a podobne). Spočiatku sa v mnohých deleniach Protista rozpadla na tieto ríše (definície skupín sa rôznia):

  • praprvoky (Archaezoa) = jednobunkové organizmy bez mitochondrií a Golgiho aparátu; najmä trichozoá, metamonády, trichomonády a mikrospóry
  • prvoky (Protozoa) = jednobunkovce bez kolagénovej alebo chitínovej bunkovej steny; najmä bičíkovce, meňavky, nálevníky a Sporozoa
  • Chromista = jednobunkovce alebo riasy, ktoré obsahujú platidy obsahujúce farbivo; rozsievky, hnedé a červené riasy.

Keďže sa v posledných systémoch (a aj v systéme používanom v tejto wikipédii) praprvoky zaraďujú pod prvoky, je výraz Protista dnes vlastne súhrnným označením pre ríše:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 6, 9
  2. TIRJAKOVÁ, E. Protistológia. 2010 dostupné online, S. 77
  3. protista. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
  4. protista. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 999.
  5. TIRJAKOVÁ, E. Protistológia. 2010 dostupné online
  6. taxonómia. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 483
  7. A.S. Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvold ová. Systematická paleontológia bezstavovcov 1. 2004 [1] S. 10
  8. Protista. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 405
  9. Copeland, H. F. The Classification of Lower Organisms. Palo Alto: Pacific Books, 1956 [2]