Protivládne protesty 2025
Protivládne protesty 2025 | |||
---|---|---|---|
![]() Námestie Slobody v Bratislave, 24. január 2025
| |||
Dátum | 23. december 2024 – súčasnosť | ||
Príčina |
| ||
Ciele |
| ||
Metódy | demonštrácie, občianska neposlušnosť | ||
Status | prebieha | ||
Strany | |||
|
Protivládne protesty v roku 2025 vyústili do rozsiahlych demonštrácií, do ktorých sa zapojili desaťtisíce občanov po celom Slovensku, ale aj v zahraničí, predovšetkým na protest proti proruskej politike predsedu vlády SR Roberta Fica. Demonštrácie sa konali vo viacerých mestách po celej Slovenskej republike.
Pozadie
[upraviť | upraviť zdroj]
Protivládne protesty sú reakciou na kroky a politické postoje predsedu vlády Roberta Fica po jeho návrate k moci v októbri 2023. Jeho strana Smer – sociálna demokracia (Smer–SD) zabezpečila volebné víťazstvo práve za využívania proruskej, protiamerickej a euroskeptickej rétoriky, čo viedlo k podstatným zmenám v zahraničnopolitickej orientácii Slovenska.
15. mája 2024 bol Fico postrelený a zranený 71-ročným atentátnikom Jurajom Cintulom. 5. júna 2024 zverejnil Robert Fico na sociálnych sieťach 14-minútový vopred nahratý prejav, v ktorom nazval potenciálneho atentátnika „aktivistom slovenskej opozície“, ktorý sa zmenil na „posla zla a politickej nenávisti“, ktorú vytvoril a vymknutý spod kontroly „neúspešnou a frustrovanou opozíciou“. Fico povedal, že opozícia „zneužíva to, ako veľké demokracie presadzujú jediný povinný názor v zásadných zahraničnopolitických otázkach a odmietajú suverénne postoje malých krajín. Vo vnútroštátnej slovenskej politike sa to prejavuje tak, že akékoľvek násilné a nenávistné excesy proti legitímnej vládnej moci sa na medzinárodnej úrovni tolerujú bez akéhokoľvek komentára.“[1]
Ficova vláda 12. júna predstavila v reakcii na pokus o atentát sériu opatrení na zvýšenie bezpečnosti politikov a iných dôležitých osôb. Išlo o zákaz protestov pred rezidenciami politikov a do 50 metrov od sídla vlády a prezidenta. Návrhy schválila Národná rada Slovenskej republiky 27. júna 2024 a účinnosť nadobudli 15. júla.[2]
Prieskumy verejnej mienky ukázali pokles podpory vláde a nárast podpory opozičným stranám, pričom na čele je Progresívne Slovensko.[3] Na základe prieskumov z januára 2025 by opozícia dokázala zostaviť tesnú vládnu väčšinu.[4]
Začiatok
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé podujatie s charakterom protestu sa odohralo 17. novembra 2023 na Námestí SNP v Bratislave. Bolo organizované opozičnými politickými stranami Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita. Na námestí vystúpili predstavitelia strán či pamätníci Novembra 1989 Ladislav Snopko a Jolana Kusá. Témou bola spomienka na Nežnú revolúciu i výzva ľuďom, aby ukázali, že sú aktívni občania a demokratická spoločnosť stále žije aj počas nastupujúcej štvrtej vlády Roberta Fica. Druhé podujatie bolo organizované opozičným hnutím SLOVENSKO, KÚ a Za ľudí na Hodžovom námestí. Obe zhromaždenia kritizovali aktuálnu vládu Roberta Fica.[5][6]
Pokus koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a zmeniť trestnú politiku štátu mal dohru aj na uliciach. 3 opozičné strany PS, KDH a SaS zorganizovali 7. decembra 2023 prvý protest s názvom „Zastavme ich“. Na protest pred Úradom vlády, ktorý zorganizovali za 24 hodín, prišli tisíce ľudí. Výstúpili: predseda KDH Milan Majerský, poslanec Juraj Krúpa z SaS, predseda PS Michal Šimečka, Martina Holečková z KDH, Marián Kulich z organizácie Mier Ukrajine, Mária Kolíková z SaS a Lucia Plaváková z PS. Igor Matovič mal vlastný protest pred NR SR na, ktorý prišli desiatky ľudí.[7][8][9]
12. decembra 2023 prišlo na druhý opozičný protivládny protest v Bratislave na Námestí Slobody približne 10 až 15-tisíc ľudí. Protest moderovala herečka a spisovateľka Kristína Tormová. Na proteste rečnili: herečka a diplomatka Magda Vášáryová, predseda SaS Richard Sulík, predseda KDH Milan Majerský, predseda PS Michal Šimečka, historik Patrik Dubovský a emeritný arcibiskup Róbert Bezák. Protesty sa odohrávali aj mimo hlavného mesta. Na protest v Košiciach prišlo 2 až 3-tisíc ľudí, v Banskej Bystrici bolo vyše 300 ľudí, protest bol aj v Žiline, v Nitre prišli stovky ľudí a na občiansky protest v Poprade prišlo 250 ľudí. Dôvodom protestov sú kroky vlády najmä v oblasti trestného práva, kde sa koalícia chystá zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ale napríklad aj znížiť tresty za korupciu.[10][11][12][13]
19. decembra 2023 protivládne protesty pokračovali. Protest v Bratislave sa konal na Námestí SNP a prišlo naň 15- až 18-tisíc ľudí. Protest moderoval komik Ján Gordulič. Na proteste vystúpila ako prvá 94-ročná Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust, nasledovala báseň nedávno zosnulého spisovateľa Tomáša Janovica s názvom Pieseň o nás, ktorú predniesla herečka Henrieta Mičkovicová, ďalej vystúpili Miriam Lexmann z KDH, Branislav Gröhling z SaS a na záver predseda PS Michal Šimečka. Henrieta Mičkovicová prečítala aj list adresovaný Európskej komisii, ktorý napísala rodina zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Protesty sa konali aj v iných mestách. V Košiciach bola účasť približne 1500 ľudí. V Trnave sa mali večer konať v rovnakom čase dva protivládne protesty. Organizátormi jedného mali byť strany PS, KDH a SaS a druhý mal byť organizovaný stranou Demokrati. Napokon sa však uskutočnilo len jedno protestné zhromaždenie proti vláde. Priebeh bol pokojný až na malé skandovanie, ktorým si od organizátorov vyžiadali príhovor Jaroslava Naďa, predsedu strany Demokrati. SaS najskôr nesúhlasila.[14] Účasť v Trnave bola približne 1000 ľudí. V Žiline prišlo 2 500 ľudí, v Prešove sa zišlo 3000 ľudí, v Nitre prišlo 2000 ľudí, v Trenčine bola účasť niekoľko stoviek ľudí, na proteste v Banskej Bystrici bolo vyše 800 ľudí, v Spišskej Novej Vsi prišlo vyše 300 ľudí, v Liptovskom Mikuláši sa zišlo 500 ľudí a na občiansky protest v Poprade prišlo približne 300 ľudí[15][16][17][18][19]
Protest
[upraviť | upraviť zdroj]Demonštrácie proti Ficovej vláde začali 23. decembra 2024, deň po jeho návšteve Vladimíra Putina v Moskve. Podľa Fica, bolo stretnutie reakciou na ukrajinského prezidenta Zelenského a jeho postoj k otázke tranzitu ruského plynu.[20][21] Na Námestí slobody pred Úradom vlády v Bratislave sa konal protest občianskeho združenia Mier Ukrajine s názvom Dosť bolo Ruska. Protestu sa podľa združenia zúčastnilo asi tritisíc ľudí.[22]
10. januára 2025 Mier Ukrajine skoordinoval zhromaždenia pod názvom Slovensko je Európa vo viacerých mestách po Slovensku. Okrem Bratislavy, v ktorej protestoval zhruba 15-tisíc ľudí, sa demonštranti zišli aj v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline, Poprade, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Rimavskej Sobote, Dolnom Kubíne, Spišskej Novej Vsi, Bardejove a Revúcej.[23]
K protestom došlo v čase zvýšeného politického napätia po tom, čo premiér Fico prezentoval obvinenia z možného pokusu o prevrat.[24] S odvolaním sa na utajovanú správu Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorej šéfuje syn Ficovho blízkeho straníckeho spolupracovníka. Ten čelí vážnemu obvineniu zo zneužívania polície na politické účely. Fico tvrdil, že politická opozícia koordinovala so zahraničnými subjektmi zvrhnutie jeho vlády prostredníctvom plánovanej občianskej neposlušnosti, vrátane okupácií vládnych budov, blokád ciest a celoštátnych štrajkov. Opoziční lídri a organizátori protestov z Mieru Ukrajine tieto obvinenia kategoricky odmietli a charakterizovali ich ako pokusy o zastrašenie slovenského obyvateľstva.[25]
24. januára 2025 sa konala séria protestov vo viac ako 20 mestách na Slovensku. Spolu sa na nich zúčastnilo okolo 100-tisíc ľudí.[26] Na proteste v Bratislave sa zúčastnilo odhadom 35 až 40-tisíc účastníkov[27], protest v Košiciach, ktorý sa konal o deň skôr, prilákal približne 15-tisíc ľudí a ďalšie tisíce sa zúčastnili v ďalších mestách po celej krajine.[28] Organizátori protestov mali štyri požiadavky, ktoré Ficova vláda od posledného protestu v nesplnila. Požiadavky vyzvali Roberta Fica, aby dodržiaval zákony, rešpektoval inštitúcie a vládol transparentne, aby vláda odmietla akúkoľvek spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine a ohrozuje Slovensko, aby prestali útočiť na Ukrajinu, aby zastavili pokusy meniť zahraničnú orientáciu Slovenska v rozpore so záväzkami voči EÚ a NATO.[29] Organizátori pridali novú podmienku, pretože vláda na predchádzajúce nereagovala, v ktorej žiadajú predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, aby sa vzdal svojho mandátu a odstúpil.[30] Demonštranti zároveň vyjadrili svoj nesúhlas rôznymi heslami, zdôrazňujúc heslá ako „Slovensko nie je Rusko, Slovensko je Európa“ a vyzývali Fica na odstúpenie. Protesty boli pre vysoké počty účastníkov jedny z najväčších od vraždy novinára Jána Kuciaka.[31] Mier Ukrajine oznámil plány na pokračovanie demonštrácií, pričom ďalší veľký protest naplánoval na 7. februára 2025.
Zároveň sa v piatok 31. januára konal protest v 3 mestách.[32] V Banskej Bystrici sa zišlo okolo päť až šesťtisíc ľudí[33] , v Trnave 1500 ľudí a Lučenci ako 600 ľudí.[34][35]
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]Potenciálny rozpad vládnej koalície
[upraviť | upraviť zdroj]Počas protestov proti štvrtej vláde Roberta Fica vládna koalícia stratila väčšinu v parlamente. 24. januára na straníckom sneme strany Hlas-SD došlo k vylúčeniu poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša zo strany.[36] Spolu s ďalšími dvoma poslancami zo strany Hlas-SD uviedli, že až do odvolania nebudú v parlamente s koalíciou hlasovať, čo znamená, že vládna koalícia má k dispozícii len 75 hlasov, a teda stratila väčšinu.[37]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Robert Fico prehovoril prvýkrát od atentátu: Ak opozícia nezmení prístup, budú ďalšie obete [online]. Denník N, 2024-06-05, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Doživotná renta pre Fica či obmedzenie zhromaždení. Začal platiť lex atentát. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-07-15. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KERN, Miro; KEREKES, Daniel. Vládne strany majú najnižšiu podporu od volieb, okrem SNS má problém aj Hlas (analýza + grafy). Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-30. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1339-844X.
- ↑ SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.. Parlamentné voľby by vyhralo PS a súčasná opozícia by s Matovičom mala tesnú väčšinu. Tomu zrejme pomohla zlatá vaňa. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2025-01-20. Dostupné online [cit. 2025-01-31].
- ↑ Opozícia na námestiach. Strany si pripomenuli revolúciu, niekde i protestovali proti vláde | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2023-11-17, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ Opozičné strany si pripomenuli výročie Nežnej revolúcie na námestiach [online]. Pravda.sk, 2023-11-17, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ Protestovať sa bude v Bratislave aj v Košiciach naraz. Opozícia opäť burcuje ľudí do ulíc | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2023-12-09, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ AKTUALITY.SK. Predseda PS Michal Šimečka avizuje protest s názvom „Zastavme ich“ [online]. Aktuality.sk, 2023-12-06, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ PS, SaS a KDH pripravujú ďalšie protesty, najbližší bude v utorok v Bratislave [online]. Pravda.sk, 2023-12-08, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ OSVALDOVÁ, Lucia. Protivládne protesty výrazne nabrali na sile, v Bratislave prišlo viac ako 10-tisíc ľudí [online]. Denník N, 2023-12-12, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Našu demokraciu si tu ubránime. Proti Ficovej vláde protestovali v Bratislave opäť tisíce ľudí [online]. domov.sme.sk, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online.
- ↑ Na protivládny protest v Bratislave prišlo 10-tisíc ľudí - Minúta po minúte, rýchle správy Denníka N [online]. Minúta po minúte, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ VIDEO: Opozícia na námestiach. V Bratislave malo prísť protestovať až 15-tisíc ľudí | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2023-12-12, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Na proteste v Trnave sa ľudia spojili, chceli aby vystúpil aj Jaroslav Naď [online]. mytrnava.sme.sk, [cit. 2025-02-02]. Dostupné online.
- ↑ AKTUALITY.SK. „Fico do Ruska,“ kričali davy na protivládnom proteste. Ľuďom poslali odkaz aj Kuciakovci [online]. Aktuality.sk, 2023-12-19, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Protivládne protesty: Nebudeme ticho, odkázali Ficovi. Ľudia protestovali vo viacerých mestách (minúta po minúte) [online]. domov.sme.sk, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ V Bratislave opäť proti Ficovej vláde protestovali tisíce ľudí. Zaplavili Námestie SNP | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2023-12-19, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ Protesty proti Ficovej vláde neoslabili, v Bratislave prišlo najmenej 15-tisíc ľudí - Minúta po minúte, rýchle správy Denníka N [online]. Minúta po minúte, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ AKTUALITY.SK. Na protest v Banskej Bystrici prišlo viac ľudí, bol aj o únose štátu salámovou metódou [online]. Aktuality.sk, 2023-12-19, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ ČTK; RYNÍK, Jozef; FILO, Jakub. Premiér Fico pricestoval do Ruska, v Moskve rokoval s prezidentom Putinom o plyne i vojne. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-12-22. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1335-4418.
- ↑ VANČO, Martin. Návšteva Fica v Moskve spôsobila malú politickú búrku. Zrejme zaskočila aj koaličného partnera. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-12-23. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1335-4418.
- ↑ SME.SK. Dosť bolo Ruska. Pred Úradom vlády sa zišli stovky ľudí na proteste proti Ficovi v Moskve. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-12-23. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1335-4418.
- ↑ JAKUBJAKOVÁ, Katarína; TERENZANI, Michaela. Robí z nás rukojemníkov Ruska. Hanbíme sa za Fica, odkázali ľudia na protestoch. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-01-10. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1335-4418.
- ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Majdan a okupovanie. Fico vytiahol správu SIS, opozícia bude odvolávať znova. Politológovia: Je to precedens a možné zneužívanie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-01-21. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1336-197X.
- ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta. Kto bol na Bezpečnostnej rade a čo tam odznelo? Fico hovorí o prevrate, no výnimočný stav nebude. Správu SIS neodtajnia. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-01-23. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Denník N. Na protesty po celom Slovensku prišli tisíce ľudí. Dosť bolo Fica, skandovali davy (+ video). Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-24. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1339-844X.
- ↑ ZDÚT, Matúš. Mier Ukrajine upravil odhad účasti na proteste na 35- až 40-tisíc ľudí. Ako sa počíta veľký dav demonštrantov? [online]. Denník N, 2025-01-28, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online.
- ↑ OSVALDOVÁ, Lucia; ZÁBOJNÍKOVÁ, Anna; ZDÚT, Matúš. Z Ficových rečí si robili žarty, postavili sa mu aj Polívka či Maštalír. Celoslovenská účasť je už okolo stotisíc ľudí. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-24. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Roman Pataj, Denník N. Newsfilter: Fico odkázal plným námestiam, že nie je rok 2018 a tentoraz neustúpi. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-24. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1339-844X.
- ↑ SARVAŠ, Andrej. Iniciatíva Mier Ukrajine vyzýva Roberta Fica, aby odstúpil. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-24. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1339-844X.
- ↑ NOVÁK, Jaroslav. Najväčšie protesty od Kuciaka. Do ulíc vyšli desaťtisíce Slovákov, len v Bratislave bolo 60-tisíc ľudí. Organizátori adresovali Ficovi novú požiadavku. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-01-24. Dostupné online [cit. 2025-01-31]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. V troch mestách sa opäť protestovalo za budúcnosť Slovenska v Európe. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-01-31. Dostupné online [cit. 2025-02-01]. ISSN 1336-197X.
- ↑ VRAŽDA, Daniel. Gymnazistky vystúpili na proteste: Nie sme sopliaci, ktorých treba fackovať. Máme toho dosť a odmietame byť ticho. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-31. Dostupné online [cit. 2025-02-01]. ISSN 1339-844X.
- ↑ DEMIGER, Matúš. Na občiansky protest Slovensko je Európa prišlo v Trnave približne 1200 až 1500 ľudí.. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-31. Dostupné online [cit. 2025-02-01]. ISSN 1339-844X.
- ↑ MIKUŠ, Jozef. Protest v Lučenci podporil aj bývalý minister. Účasť prekonala očakávania. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-01-31. Dostupné online [cit. 2025-02-01]. ISSN 1335-4418.
- ↑ JANEŠÍKOVÁ, Nina. Hlas vylúčil dvoch kritických poslancov. Nikam neodchádzam, reaguje Migaľ. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-01-24. Dostupné online [cit. 2025-02-01]. ISSN 1339-844X.
- ↑ ŠTALMACHOVÁ, Michaela. Fico stráca väčšinu v parlamente, rebelujúci poslanci nebudú hlasovať s vládou (otázky a odpovede). SME (Bratislava: Petit Press), 2025-01-25. Dostupné online [cit. 2025-02-01]. ISSN 1335-4418.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2025 Slovak protests na anglickej Wikipédii.