Protokol ľahkého prístupu k adresáru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Protokol ľahkého prístupu k adresáru alebo protokol ľahkého prístupu k zoznamu (angl. Lightweight Directory Access Protocol), skr. LDAP, je štandardizovaný aplikačný protokol navrhnutý na dotazovanie a modifikáciu adresárových služieb, fungujúci cez TCP/IP.

Je to protokol na ukladanie a prístup k dátam na adresárovom serveri. Podľa tohto protokolu sú jednotlivé položky na serveri ukladané pomocou záznamov a usporiadané do stromovej štruktúry. Je vhodný na udržiavanie adresárov a prácu s informáciami o používateľoch, napríklad na vyhľadávanie používateľov v príslušných adresároch. Protokol LDAP je založený na odporúčaní X.500, ktoré bolo vyvinuté vo svete ISO/OSI, ale do praxe sa nie celkom presadilo, hlavne kvôli svojej veľkosti a následnej ťažkopádnosti.

Protokol LDAP vo svojom názve zdôrazňuje, že je odľahčenou verziou odvodenou z X.500.

V aplikácii funguje na báze klient-server. V komunikácii používa synchrónny a asynchrónny režim. Súčasťou LDAP je autentifikácia klienta. Pri vykonávaní požiadaviek je možné nedokončenú požiadavku zrušiť príkazom abandon.

Slobodným programom, ktorý implementuje túto technológiu je OpenLDAP