Prvý nicejský koncil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prvý nicejský koncil (iné názvy: prvý nikejský/nikajský/nikájsky/níkajský koncil) bol prvý ekumenický koncil kresťanstva. Bol zvolaný r. 325 do Nicei (Malá Ázia) a predsedal mu cisár Konštantín I. Veľký aj keď nebol ešte kresťanom. Koncil odsúdil herézu arianizmu. Hlavnou témou bola otázka prirodzenosti Ježiša Krista a jeho vzťahu k Otcovi. Konkrétne, či Ježišova prirodzenosť (po grécky οὐσία - úsia) je podobná (homoioúsios - gr. όμοιος = podobný), alebo rovnaká (homoúsios) ako Otcova. Koncil zároveň prijal v prvej redakcii symbol viery záväzný pre všetkých kresťanov, ktorý potvrdzoval, že Ježiš je „jednej podstaty s Otcom“ (homoúsios). Tento symbol sa stal základom nicejsko-carihradského vyznania viery.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.