Prvá bitka pri Narviku
| Prvá bitka pri Narviku | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||
 Mapa Ofotfjordu | |||||
| |||||
| Protivníci | |||||
.svg){kind=small} Spojené kráľovstvo
|
.svg){kind=small} Nacistické Nemecko
| ||||
| Velitelia | |||||
 Bernard Warburton-Lee
|
.svg){kind=small} Friedrich Bonte
| ||||
| Sila | |||||
| 5 torpédoborcov | 10 torpédoborcov | ||||
| Straty | |||||
| 2 torpédoborce potopené 1 torpédoborec ťažko poškodený |
2 torpédoborce potopené 4 torpédoborce ťažko poškodené | ||||
Prvá bitka pri Narviku bolo stretnutie námorných síl Royal Navy (Spojené kráľovstvo) a Kriegsmarine (Nemecko) vo fjorde Ofotfjord neďaleko nórskeho Narviku v ranných hodinách 10. apríla 1940. Bitka sa odohrala len jeden deň po obsadení Nórska nacistickým Nemeckom. V Ofotfjorde sa nachádzalo 10 nemeckých torpédoborcov na ktoré zaútočilo 5 britských torpédoborcov. Napriek početnej prevahe nemeckých lodí sa skončila víťazstvom britských síl. O niekoľko dní bola nasledovaná druhou bitkou pri Narviku.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
Nórsko zaujímalo strategickú polohu, ktorá umožňovala kontrolovať dodávky železnej rudy zo Švédska pre nemeckú vojnovú ekonomiku. Ruda sa nakladala v Nórskom prístave Narvik, a plavebné trasy viedli pozdĺž nórskeho pobrežia. Preto mali obe bojujúce strany záujem Nórsko kontrolovať. Veľká Británia formou podpory spojenca, nacistické Nemecko násilným obsadením. K tomu aj došlo 9. apríla 1940 v rámci operácie Weserübung.
Nemecké sily[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasťou nemeckého vyloďovacieho zväzu pre Narvik bolo 10 torpédoborcov: Wilhelm Heidkamp, Anton Schmitt, Bernd von Arnim, Erich Giese, Erich Koelner, Diether von Roeder, Hans Lüdemann, Herman Künne, Georg Thiele a Wolfgang Zenker. [1] Veliteľ zoskupenia torpédoborcov bol komodor Friedrich Bonte na vlajkovej lodi Wilhelm Heidkamp. Torpédoborce mali po vylodení pechoty pri Narviku doplniť palivo a vrátiť sa späť do Nemecka. Z troch zásobovacích lodí s palivom však boli dve zajaté na začiatku operácie a do fjordu sa dostala iba jedna. Doplňovanie paliva teda prebiehalo trikrát pomalšie ako bolo plánované a do 10. apríla rána bolo palivo doplnené iba trom z torpédoborcov.
Britské sily[upraviť | upraviť zdroj]
Skoro ráno 9. apríla 1940 sa v neďalekom Vestfjorde nachádzala britská flotila piatich torpédoborcov triedy H: Hardy, Hotspur, Havoc, Hunter a Hostile. Veliteľom zoskupenia bol kapitán Bernard Warburton-Lee.
-
Torpédoborec Hunter -
Torpédoborec Hardy
Priebeh bitky[upraviť | upraviť zdroj]
9. apríla napoludnie dostali britské sily rozkaz k plavbe k Narviku a útoku na nemecké sily. O ich veľkosti nemali presné informácie. Počasie bolo nepriaznivé, snehová búrka obmedzila viditeľnosť, ale zároveň kryla útočníkov. Nemecké lode boli rozmiestnené vo viacerých skupinách. V zálive pri Narviku bolo zakotvených 5 torpédoborcov a 23 obchodných lodí, 2 torpédoborce boli v zálive Ballangen a 3 ďalšie v Herjangsfjorde. 10. apríla o 4:30 ráno vplávali torpédoborce Hardy, Hunter a Havoc do zálivu pri Narviku, vypálili torpéda a začali strieľať z diel. Útok bol prekvapivý a účinný. Torpédo zasiahlo torpédoborec Wilhelm Heidkamp do skladišťa následkom čoho vybuchol. Na palube zahynul veliteľ zväzu Friedrich Bonte. Ďalšie torpédo a delostreľba spôsobili explóziu, ktorá rozlomila torpédoborec Anton Schmitt.
Ostatné nemecké torpédoborce začali paľbu opätovať, následkom čoho briti prerušili útok a vyplávali späť do fjordu. Tu sa však stretli s paľbou z torpédoborcov vracajúcich sa z okolia. V delostreleckej paľbe boli potopené Hardy a Hunter. Na jeho palube utrpel smrteľné zranenia aj britský veliteľ Bernard Warburton-Lee. Poškodený bol aj Hotspur, ale aj ďalšie nemecké torpédoborce. Bitka sa skončila oko 7:00 toho istého dňa. Okrem dvoch potopených nemeckých torpédoborcov zostal Diether von Roeder ťažko poškodený - neschopný ďalšej plavby, dva mierne poškodené (Bernd von Arnim, Georg Thiele) a ďalšie dva ľahko poškodené (Hans Lüdemann, Herman Künne ).[1]
Výsledok[upraviť | upraviť zdroj]
Z bitky vyšli víťazne britské sily. Admiralita mala v oblasti aj krížnik a bojovú loď a uvedomovala si že nemecké lode sú vo fjorde v pasci. Preto sa rozhodla v útoku pokračovať, čo vyústilo do druhej bitky pri Narviku 13. apríla 1940.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b MCNAB, Chris. Organizace a bojište německého válečného námornictva ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2010. 192 s. ISBN 978-80-256-0260-7. (česky)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- MCNAB, Chris. Organizace a bojište německého válečného námornictva ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2010. 192 s. ISBN 978-80-256-0260-7. (česky)