Psík medvedíkovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Psík medvedíkovitý
Nyctereutes procyonoides 4 (Piotr Kuczynski).jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) Psovité Canidae
Rod (genus) Psík Nyctereutes
Druh (species) Psík medvedíkovitý
Nyctereutes procyonoides
Vedecký názov
Nyctereutes procyonoides
Gray, 1834
Synonymá:
medvedíkovec hôrny
Raccoon Dog area.png
Rozšírenie – červenou farbou introdukcia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psík medvedíkovitý alebo medvedíkovec hôrny (lat. Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae).

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ.Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.[1]

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Tento psík je stavbou tela podobný jazvecovi.Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Dlhá strapatá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku.Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 percent, nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Nevie štekať.

Potrava a spôsob obživy[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu si psík medvedíkovitý hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehoch. Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby.[2]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Párenie prebieha skoro na jar, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Po deviatich týždňoch samica vrhá 5 – 8 mláďat, ktoré nadobúdajú zrak a sluch asi po 14-tich týždňoch. Mláďatá pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa 10 – 12 rokov.

Početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách (vrátane Českej republiky) je vedený ako invázny druh. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov.[3][2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1893/
  2. a b "Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). vyd. 13.01.2012 Dostupné online
  3. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom PZE

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]