Psík medvedíkovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Psík medvedíkovitý
Nyctereutes procyonoides 4 (Piotr Kuczynski).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nyctereutes procyonoides
Gray, 1834
Synonymá
medvedíkovec hôrny
Raccoon Dog area.png
Rozšírenie – červenou farbou introdukcia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psík medvedíkovitý[2] alebo medvedíkovec hôrny (lat. Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae). Výskyt na Slovensku bol doložený na 30,2 % územia.[2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ.Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.[3]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 130 (30,2 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 105 (Senné) – 850 m n. m. (Tatranská Lomnica, Vysokých Tatrách).[2]

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Tento psík je stavbou tela podobný jazvecovi.Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Dlhá strapatá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku.Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 percent, nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Nevie štekať.

Potrava a spôsob obživy[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu si psík medvedíkovitý hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehoch. Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby.[4]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Párenie prebieha skoro na jar, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Po deviatich týždňoch samica vrhá 5 – 8 mláďat, ktoré nadobúdajú zrak a sluch asi po 14-tich týždňoch. Mláďatá pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa 10 – 12 rokov.

Početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách (vrátane Českej republiky) je vedený ako invázny druh. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 3. januára 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Psík medvedíkovitý - Nyctereutes procyonoides, s. 430 - 433.
  3. http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1893/
  4. a b "Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). vyd. 13.01.2012 Dostupné online

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]