Saola
| Saola | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Pseudoryx nghetinhensis Dung, Giao, Chinh, Tuoc, Arctander & MacKinnon, 1993 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Saola (lat. Pseudoryx) je rod z čeľade turovité a v rámci nej z podčeľade turorodé (Bovinae). Jediným druhom tohto rodu je saola alebo vu quang[1] (Pseudoryx nghetinhensis).
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Areál výskytu sa nachádza v juhovýchodnej Ázii v Annamských vrchoch na rozhraní štátov Vietnam a Laos. Žije skrytým spôsobom života v hustých dažďových pralesoch a svetom bol tento druh objavený až v roku 1992 na základe kostrových pozostatkov a koží, a vedecky popísaný o rok neskôr. Chytiť a skúmať saolu zblízka sa žiadnemu vedcovi dlho nedarilo, živú ju v prírode žiadny nevidel, fotografií existuje len malý počet a v žiadnej zoologickej záhrade nežije.[2][3] Existujú však pozorovania jedincov žijúcich krátky čas v zajatí.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Na prvý pohľad sa podobá oryxom (rod Oryx), antilopám z púštnych oblastí Arábie a Afriky, tiež patriacim do čeľade turovitých. To sa odráža aj vo vedeckom rodovom názve Pseudoryx. V kohútiku dosahuje výšky okolo 85 cm a váži 85 až 100 kg. Približná dĺžka tela je 150 cm a chvosta 25 cm. Srsť má tmavohnedú so svetlejším odtieňom na šiji a spodných častiach tela. Úzky tmavý pruh prechádza od koreňa chvosta na zadné končatiny. Na hlave má svetlé škvrny, nad očami biele prúžky. Okolie dolnej pery a brada sú tiež biele. Chvost, na ktorom sa strieda biela farba s hnedou, je zakončený chumáčom čiernych chlpov. Saola má silný a dlhý krk. Mierne zahnuté rohy vretenovitého tvaru, dlhé 35 až 50 cm, sú tmavej farby a vyrastajú obom pohlaviam. Meno saola v laoštine znamená "vretenovitého tvaru", čo odkazuje na tvar rohov.[2][3][4]
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Na konci augusta 2010 bolo z Laosu oznámené, že miestni dedinčania jednu saolu chytili a priviedli do dediny, kde za niekoľko dní zviera uhynulo. Dokázali ho vyfotografovať a telo následne dostali vedci na skúmanie.
Podľa červeného zoznamu IUCN patrí saola ku kritický ohrozeným druhom.[5] Počet jedincov je odhadovaný na najviac 750 kusov.[3] Preto sa zišli odborníci z niekoľkých ochranárskych organizácií, aby naplánovali ďalšiu ochranu týchto unikátnych kopytníkov. Podľa správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) chcú ochranári predovšetkým v Annamských vrchoch potlačiť pytliactvo (dosiaľ bolo zlikvidovaných takmer 200 tisíc drôtených ôk)[6] a znížiť počet loveckých psov. V plánoch je tiež zlepšenie postupov pri pozorovaní saol a ich značkovanie rádiovými obojkami.[2]
Ochranu koordinuje pracovná skupina za záchranu saol The Saola Working Group (SWG), ktorá plánuje vybudovanie záchrannej stanice pre tento druh. Na podpore tohto projektu sa podieľa niekoľko zoologických záhrad vrátane českej Zoo Praha.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Niektoré z prvých známych pozostatkov, Zoologické múzeum v Kodani -
Rohy, Zoologické múzeum v Kodani -
Fragmenty lebky, Zoologické múzeum v Kodani -
Kopytá, Zoologické múzeum v Kodani
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 87.
- ↑ a b c Asijský "jednorožec" vyfotografován po 10 letech [online]. iROZHLAS, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c OSEL.CZ [online]. www.osel.cz, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b Validate User [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ TIMMINS, R.J., HEDGES, S., ROBICHAUD, W.. "Pseudoryx nghetinhensis" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/18597/166485696, 2020, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ VESECKÝ, ZDENĚK. Další etapa záchrany saoly. Trojský koník, roč. 2018, čís. 1, s. 17.
- HOŠEK, Jan. Saola, aneb, Největší zoologické objevy posledních let. Praha: Scientia, 2007. 215 s. ISBN 978-80-86960-27-2.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saola na českej Wikipédii.