Preskočiť na obsah

Psilocybín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (16. 6. 2025)
Psilocybín
Psilocybín
Psilocybín
Psilocybín
Psilocybín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C12H17N2O4P
Systematický názov N-N-dimetyl-4-fosforyloxy-tryptamín
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 284,252 g/mol
Rozpustnosť vo vode rozpustný
Teplota topenia 220-228 °C
Rozpustnosť vo vriacom metanole
Ďalšie informácie
Číslo CAS 520-52-5
SMILES CN(C)CCC1=CNC2=C1C(=CC=C2)OP(=O)(O)O
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Psilocybín (N,N-dimetyl-4-fosforyloxytryptamín) je alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viac ako 200 druhoch húb. Najpotentnejšie druhy pochádzajú z rodu holohlavec (lat. Psilocybe spp.) napríklad Psilocybe cubensis, Psilocybe semilanceata alebo Psilocybe cyanescens, avšak psilocybín bol izolovaný aj z iných rodov húb, napr. zvoncovec (lat. Panaeolus), vláknica (lat. Inocybe), [1] ďalej Conocybe spp. a Stropharia spp.[2] V Česku sa dá nájsť vo voľnej prírode lysohlávka kopinatá (Psilocybe semilanceata Fr. Quél.), ktorá sa vyskytuje v tráve, na okrajoch ciest, pastvinách.[2] Ďalšou hubou, ktorá sa vyskytuje v našich podmienkach je lysohlávka česká (Psilocybe bohemica Šebek), ktorá sa vyskytuje pri okrajoch lesov a v údolí riek.[2]

Holohlavec končistý (huba z rodu Psilocybe), tzv. lysohlávka

Psilocybín je prekurzorom psilocínu, ktorý vzniká v tele defosforyláciou psilocybínu.[3] Psilocín sa viaže na serotonínové receptory a účinkuje ako psychoaktívna, halucinogénna droga. Jej účinky sú podobné psychoaktívnym látkam ako je LSD, meskalín a dimetyltryptamín. Medzi účinky týchto látok patrí eufória, zmeny vnímania a myslenia, transcendentálne zážitky, ale môžu zahŕňať aj nežiadúce účinky ako podráždenosť, úzkosť a nauzea. V tele sa degraduje prostredníctvom enzýmu monoamínoxidázy (MAO). Inhibítory tohto enzýmu (mnohé lieky) umocňujú psychoaktívne účinky psilocybínu (psilocínu) až dvojnásobne. Toxicita psilocybínu je nízka.[4]

Po prvýkrát (1958) ju izoloval chemik Albert Hofmann, potom čo mu boli poslané vzorky týchto húb.[5] Huby boli indiánmi po stáročia používané v rámci šamanských ceremónií a dostali názov „teonanacatl“ (mäso bohov), ktorý odkazuje na ich divinačné účinky.[6]

Psilocybín a psilocín nevyvolávajú fyzickú závislosť, ani abstinenčný syndróm.[2] Existuje však vysoké riziko psychickej závislosti.[2] Nikdy nebola popísané smrteľná otrava hubami rodu lysohlávka.[2] Riziko je skôr v zámene lysohlávky za inú, vizuálne podobnú hubu.[2]

Účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Účinky psilocybínu sú pomerne nepredvídateľné a variabilné a ako pri ostatných halucinogénoch, veľmi závisia od dávky, druhu huby, od momentálneho psychického stavu a individuálnej nastavenia užívateľa, od tzv. settingu.

Intoxikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obvykle sa podáva 6 až 12 mg psilocybínu, čo predstavuje 1 až 2 gramy sušenej huby.[2] Holohlavec sa konzumuje buď sušený alebo surový, zo sušených húb sa pripravujú vodné extrakty (omáčky, polievky).[2] Nástup účinku po perorálnom užití halucinogénnych húb je zhruba po 30 – 60 minútach, prvé príznaky účinkov sú pozorovateľné už 20 minút po konzumácii.[2] Účinok sa rýchlo rozvíjajú počas ďalších 20 minút.[2] Rýchlejší nástup účinku (za 5 až 10 minút od požitia) sa dosahuje prípravou vodných extraktov huby, ako sú polievky a omáčky.[2] Typická intoxikácia trvá približne 2 – 4 hodiny.[2][7] Vrchol halucinogénnej aktivity zriedky trvá dlhšie ako jednu hodinu.[2] Po skončení účinku psilocybínu nenasleduje abstinenčný syndróm.[2]

Telesné účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi telesné účinky patria:[8]

  • začervenanie tváre,[2]

Psychické účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným prejavom intoxikáciou psilocybínom je tzv. zmenený stav vedomia (z angl. altered state of consciousness). Tento stav sa dá charakterizovať ako hlboká alterácia vnímania (tak ako percepcia vonkajších podnetov, tak aj vnímanie vlastného ja), myslenia a emotivity (intenzívnejšie emočné prežívanie).[9]

Charakter psychického prežitku intoxikácie závisí od:

  • predchádzajúcich skúseností s halucinogénmi[2] (strach u začínajúcich užívateľov, možný vývoj bad tripu, strach z rozvoja bad tripu),
  • dávkou drogy[2] (množstvo požitej látky, druh požitej huby, obsah účinnej látky v hube),
  • úpravou huby[2] (surová alebo suchá, varená vo forme polievky, úprava huby na omáčku),
  • náladou pacienta,[2]
  • osobnosti pacienta.[2]

Až u 40 % intoxikovaných sa vyvíjajú halucinácie (zrakové, sluchové, hmatové).[2]

Medzi zmeny a poruchy psychických funkcií patria:[8]

Zriedkavejšie sa môžu dostaviť aj veľmi nepríjemné až desivé zážitky slangovo označované ako „zlý trip“ (z angl. bad trip). Medzi negatívne psychické účinky patrí nervozita, depresia, úzkosť, niekedy až panické ataky, vzácne paranoja.

Využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rekreačné

[upraviť | upraviť zdroj]

Psilocybín sa užíva aj rekreačne s cieľom dosiahnuť príjemné účinky, sebapoznanie, osobnostný rast a väčšiu kreativitu. U pravidelných užívateľov sa vyvíjajú osobnostné zmeny, ako je zvýraznenie introvertnej orientácie, rozvíjajú sa sklony k mysticizmu a chorobnej religiozite.[2]

Duchovné a rituálne

[upraviť | upraviť zdroj]

Psilocybín môže katalyzovať duchovné zážitky a preto sa považuje za enteogén. Rituálne užívanie halucinogénnych húb je dodnes bežnou praxou domorodých kultúr Latinskej Ameriky. Hlavným cieľom užívania húb je poznanie (duchovný rozvoj) a liečba chorôb. Pri liečebných rituáloch nie sú posvätné huby užívané priamo ako terapeutický agens, ale slúžia ako prostriedky pre vyvolanie vízií a stavov tranzu, ktoré vedú k transformácii myslenia a nájdenia nového náhľadu na problematiku choroby.[9]

Terapeutické

[upraviť | upraviť zdroj]

Stále viac štúdií naznačuje, že psilocybín so psychologickou podporou môže byť využitý pri terapii viacerých psychických porúch, napr. úzkosť a depresia na konci života,[10] závislosť od tabaku a alkoholu,[11][12] obsedantno-kompulzívna porucha[13] farmakorezistentná depresia.[14] V roku 2020 bola uverejnená randomizovaná klinická štúdia, v ktorej sa skúmal účinok psilocybín-asistovanej terapie u pacientov s depresívnou poruchou. V tejto štúdii sa popísal rapídny antidepresívny efekt psilocybínu trvajúci dlhšie ako štyri týždne.[15]

V roku 2025 schválila česká snemovňa použitie psilocybínu na asistovanú psychoterapiu pacientov s ťažkými depresiami, drogovými závislosťami, existenciálnou tiesňou a posttraumatickou stresovou poruchou.[16] V tomto čase sa psilocybín používa aj v Austrálii, Kanade, či v USA v štátoch Oregon a Colorado.[16]

Riziká

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi vedľajšie účinky a riziká patrí najmä:

  • neuvážené až nebezpečné konanie pod vplyvom ilúzie alebo halucinácie
  • bad trip môže sa vyskytnúť paranoja, depresie, stavy úzkosti až panickej hrôzy[17]
  • poškodenie pečene
  • možné "prebudenie" trvalého psychotického ochorenia[18]

Závislosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Existuje minimálne riziko závislosti,[16]
  • Fyzická závislosť nie je popisovaná. Rýchlo sa však vyvíja tolerancia organizmu, čo vedie na zvyšovaniw dávok.[18]

Farmakologické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Farmakodynamika

[upraviť | upraviť zdroj]
Psilocín, aktívny metabolit psilocybínu

Psilocybín je v tele rapídne defosforylovaný na psilocín, ktorý je aktívny metabolit psilocybínu, je to agonista viacerých sérotonínových receptorov, ktoré sú známe aj ako 5-hydroxytryptamínové (5-HT) receptory. Psilocín sa viaže s veľkou afinitou na 5-HT2A receptory, prepokladá sa, že tie sú najviac zodpovedné za halucinogénny účinok. S nízkou afinitou sa viaže na 5-HT1 receptory, vrátane 5-HT1A a 5-HT1D; účinky sú sprostredkované aj cez 5-HT2C receptory. Výsledný účinok je psychotomimetický (psychózu napodobujúci). Psilocybín a jeho aktívny metabolit psilocín, na rozdiel od LSD, nemajú afinitu k dopamínovým D2 receptorom.[4] Stimulácia sérotonínových receptorov 5-HT2A a 5-HT1A pôsobí modulačne na uvoľňovanie dopamínu a vedie k zvýšeniu jeho uvoľňovania v nc. caudatus a v putamen a k zvýšeniu vo ventrálnom striáte - k podobným zmenám, aké sa zisťujú pri schizofrénii.[19]Aj preto poznanie mechanizmu účinku psilocínu a psilocybínu prispieva k lepšiemu pochopeniu etiopatogenézy psychózy.

Za halucinogénny účinok psilocybínu je zodpovedný najmä 5-HT2A receptor a predpokladá sa, že tento mechanizmus účinku je spoločný všetkým klasickým (tryptamínovým) halucinogénom.

Medzi hlavné mechanizmy účinku patria:

  1. Inhibícia dorzálneho rapheálneho jadra väzbou na presynaptické 5-HT1A receptory a nepriamo stimuláciou 5-HT2A receptorov. Oba tieto mechanizmy vedú k zníženiu sérotonínergného tonu, čo umožňuje väčšie obsadenie kortikálnych 5-HT2A receptorov halucinogénmi.[20]
  2. Aktivácia 5-HT2A receptorov na GABAergných interneurónoch retikulárneho jadra talamu inhibuje ostatné jadra talamu. Keďže talamus funguje ako filter pre vstupné informácie, jeho znížená funkcia vedie k informačnému zahlteniu mozgovej kôry.[20]
  3. Glutamátergné pyramídové bunky V. vrstvy majú na svojom povrchu 5-HT2A receptory a ich aktivácia je kľúčová pre halucinogénny efekt.[21] Tieto neuróny sú za normálnych okolností aktivované z mediodorzálneho jadra talamu v reakcii na príchodzí podnet. Ich excitabilita je účinkom halucinogénov zvýšená vďaka inhibícii talamického filtru a neurotransmiterovým zmenám.[22] Farmakokinetika

Približne 50% dávky sa absorbuje po perorálnom užití.[2] Psilocybín sa metabolizuje hlavne v pečeni, kde konvertuje na psilocín, ktorý je ďalej metabolizovaný enzýmom monoamínoxidáza, pričom vznikajú metabolity, ktoré môžu cirkulovať v plazme. Aktívny metabolit psilocybínu - psilocín sa vylučuje močom v konjugovanej forme a jeho koncentrácia v moči po užití bežnej dávky psilocybínu je nízka.[4][8]

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Kamenné sošky s klobúkom v tvare huby (1000 pred Kr.)

Ľudia užívajú psychedeliká už niekoľko tisíc rokov. Najstarší dôkaz rituálneho používania posvätných húb je objav jaskynnej maľby v saharskej púšti z obdobia neolitu (9000-7000 pred Kr.). Znázorňuje antropomorfnú postavu s telom pokrytým hubami a so včelou hlavou, špekuluje sa, že odkazuje na uchovávanie húb v mede. Rozsiahlejšie dochované nálezy, takzvané hubové kamene pochádzajú od domorodých kmeňov Strednej Ameriky z obdobia okolo 1000 pred Kr. Písomné dôkazy o požívaní posvätných húb - lokálne nazývaných „teonanacatl“ (mäso bohov) pochádzajú z mexických rukopisov španielskych mníchov (napr. františkánom Bernardinom de Sahagún).[9]

O „znovuobjavenie“ psychedelík sa v 50. rokoch zaslúžila mazatécka šamanka María Sabina, ktorá ich podala bankárovi a vášnivému etnomykológovi R.G. Wassonovi. Netrvalo dlho a ich účinky zakúsil aj kontroverzný harvardský profesor psychológie Timothy Leary, ktorý sa neskôr stal významnou postavou kontrakultúrneho hippies hnutia.[23]

Na zoznam drog dal psilocybín americký prezident Richard Nixon v roku 1971.[16] Potreboval, aby ľudia jazdili do Vietnamu bojovať - ​​hippies hlásali "make love, not war", a tak všetky drogy bez rozdielu zakázal.[16] Pritom celé šesťdesiate roky bola celá psychiatria o psychedelikách.[16]

Variant drogy a spôsob aplikácie drogy

[upraviť | upraviť zdroj]

Lysohlávky je možné užívať surové, častejšie sa však sušia (najmä klobúky plodníc).[2] Ďalej sa často spracovávajú luhovaním v odvaroch do formy polievky alebo omáčky.[2] Lsohlávky sa tiež nakladajú do nálevov na neskoršie použitie.[2]

Syntetický psilocybín je biely až nažltlý jemne kryštalický prášok bez zápachu, ale s horkou chuťou. Je možné ho rozpustiť vo vode a vypiť. Zvyčajne sa neaplikuje injekčne, ale je to vďaka rozpustnosti psilocybínu vo vode možné.[2] Na injekčné podanie treba použiť sterilnú vodu aqua pro injectione, ktorá sa dá zakúpiť v lekárňach. Opratnosť treba pri pokusoch rozpustiť psilocín vo vode, ktorý nedisponuje fosfátovou skupinou, ktorá zodpovredá za rozpustnosť psilocybínu vo vode.

Porovnanie s inými halucinogénmi

[upraviť | upraviť zdroj]

Psilocybín (a teda aj psilocín) je štruktúrny analóg serotonínu. Rovnakým mechanizmom ako psilocybín pôsobí aj LSD a meskalín.[2] V porovnaní s LSD (ktorý od podania do vymiznutia účinkuje 10 až 12 hodín) má psilocybín oveľa kratšie trvanie účinku (maximálne 4 hodiny, trvanie halucinogénneho účinku nepresahuje hodinu), čo je výhodné kvôli klinickému použitiu tejto látky (za jede pracovný deň je možné terapeuticky pôsobiť na viacerých pacientov, pracovná doba nepresiahne 8 hodín).

Psilocybín neposkytuje taký hlboký pocit depersonalizácie (odpojenie "duše" od tela) ako LSD a meskalín.[2] Psilocibín v porovnaní s tými dvoma látkami vyvoláva silnejšie zmeny vnímania priestoru.[2] Psilocybín vyvoláva silnejší pocit dobrej pohody a blaha.[2] psilocibín má slabšie vegetatívne účinky ako LSD a meskalín.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Nahuby.sk - Články o hubách - Drogový breviár - Holohlavce [online]. www.nahuby.sk, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak BEČKOVÁ, Ilona; VIŠŇOVSKÝ, Peter. Farmakologie drogových závislostí. 1. vyd. Praha : Nakladateľství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-864-6. (český)
  3. ↑ NICHOLS, David E.. Psychedelics. Pharmacological Reviews, 2016-04, roč. 68, čís. 2, s. 264–355. PMID: 26841800 PMCID: PMC4813425. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1521-0081. DOI: 10.1124/pr.115.011478.
  4. ↑ a b c PASSIE, Torsten; SEIFERT, Juergen; SCHNEIDER, Udo. The pharmacology of psilocybin. Addiction Biology, 2002-10, roč. 7, čís. 4, s. 357–364. PMID: 14578010. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1355-6215. DOI: 10.1080/1355621021000005937.
  5. ↑ HOFMANN, A.; FREY, A.; OTT, H.. [Elucidation of the structure and the synthesis of psilocybin]. Experientia, 1958-11-15, roč. 14, čís. 11, s. 397–399. PMID: 13609599. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 0014-4754. DOI: 10.1007/BF02160424.
  6. ↑ NICHOLS, David E.. Psilocybin: from ancient magic to modern medicine. The Journal of Antibiotics, 2020-10, roč. 73, čís. 10, s. 679–686. PMID: 32398764. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1881-1469. DOI: 10.1038/s41429-020-0311-8.
  7. ↑ Psilocybin and magic mushrooms: Effects and risks [online]. www.medicalnewstoday.com, 2019-01-17, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b c KOLIBÁŠ, Eduard. Alkohol, drogy, závislosti. Bratislava : Univerzita Komenského Bratislava, 2007. ISBN 978-80-223-2315-4.
  9. ↑ a b c NEUROBIOLOGIE PSILOCYBINU VE VZTAHU - PDF Stažení zdarma [online]. docplayer.cz, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.
  10. ↑ GROB, Charles S.; DANFORTH, Alicia L.; CHOPRA, Gurpreet S.. Pilot study of psilocybin treatment for anxiety in patients with advanced-stage cancer. Archives of General Psychiatry, 2011-01, roč. 68, čís. 1, s. 71–78. PMID: 20819978. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1538-3636. DOI: 10.1001/archgenpsychiatry.2010.116.
  11. ↑ BOGENSCHUTZ, Michael P.; FORCEHIMES, Alyssa A.; POMMY, Jessica A.. Psilocybin-assisted treatment for alcohol dependence: a proof-of-concept study. Journal of Psychopharmacology (Oxford, England), 2015-03, roč. 29, čís. 3, s. 289–299. PMID: 25586396. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1461-7285. DOI: 10.1177/0269881114565144.
  12. ↑ JOHNSON, Matthew W.; GARCIA-ROMEU, Albert; COSIMANO, Mary P.. Pilot study of the 5-HT2AR agonist psilocybin in the treatment of tobacco addiction. Journal of Psychopharmacology (Oxford, England), 2014-11, roč. 28, čís. 11, s. 983–992. PMID: 25213996 PMCID: PMC4286320. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1461-7285. DOI: 10.1177/0269881114548296.
  13. ↑ MORENO, Francisco A.; WIEGAND, Christopher B.; TAITANO, E. Keolani. Safety, tolerability, and efficacy of psilocybin in 9 patients with obsessive-compulsive disorder. The Journal of Clinical Psychiatry, 2006-11, roč. 67, čís. 11, s. 1735–1740. PMID: 17196053. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1555-2101. DOI: 10.4088/jcp.v67n1110.
  14. ↑ CARHART-HARRIS, Robin L.; BOLSTRIDGE, Mark; RUCKER, James. Psilocybin with psychological support for treatment-resistant depression: an open-label feasibility study. The Lancet. Psychiatry, 2016-07, roč. 3, čís. 7, s. 619–627. PMID: 27210031. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 2215-0374. DOI: 10.1016/S2215-0366(16)30065-7.
  15. ↑ DAVIS, Alan K.; BARRETT, Frederick S.; MAY, Darrick G.. Effects of Psilocybin-Assisted Therapy on Major Depressive Disorder: A Randomized Clinical Trial. JAMA Psychiatry, 2020-11-04. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 2168-622X. DOI: 10.1001/jamapsychiatry.2020.3285. (po anglicky)
  16. ↑ a b c d e f ČESKO, Forbes. Průlom v léčbě duševních onemocnění. Sněmovna schválila léčbu psilocybinem [online]. Forbes, 2025-05-30, [cit. 2025-06-04]. Dostupné online. (po česky)
  17. ↑ LSD a jiné halucinogeny [online]. prevcentrum.cz, [cit. 2021-08-08]. Dostupné online. (cz)
  18. ↑ a b občianske združenie Droga a Ty. Psilocybín, psilocín [online]. drogy.sk, [cit. 2021-08-08]. Dostupné online.
  19. ↑ VOLLENWEIDER, F. X.; VONTOBEL, P.; HELL, D.. 5-HT modulation of dopamine release in basal ganglia in psilocybin-induced psychosis in man--a PET study with [11C]raclopride. Neuropsychopharmacology: Official Publication of the American College of Neuropsychopharmacology, 1999-05, roč. 20, čís. 5, s. 424–433. PMID: 10192823. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 0893-133X. DOI: 10.1016/S0893-133X(98)00108-0.
  20. ↑ a b NICHOLS, David E.. Hallucinogens. Pharmacology & Therapeutics, 2004-02, roč. 101, čís. 2, s. 131–181. PMID: 14761703. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 0163-7258. DOI: 10.1016/j.pharmthera.2003.11.002.
  21. ↑ ARTALOYTIA, Juan Francisco; ARANGO, Celso; LAHTI, Adrienne. Negative signs and symptoms secondary to antipsychotics: a double-blind, randomized trial of a single dose of placebo, haloperidol, and risperidone in healthy volunteers. The American Journal of Psychiatry, 2006-03, roč. 163, čís. 3, s. 488–493. PMID: 16513871. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 0002-953X. DOI: 10.1176/appi.ajp.163.3.488.
  22. ↑ KING, Chris. Entheogens, the Conscious Brain and Existential Reality: Part 1. Journal of Consciousness Exploration & Research, 2012-07-25, roč. 3, čís. 6. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 2153-8212. (po anglicky)
  23. ↑ SAPAS [online]. 2017-05-02, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Houbook - rozsiahly informačný materiál k lysohlávkam
Portal Medicínsky portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Psilocybín&oldid=8048261“