Psilocybín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štruktúrny vzorec psilocybínu

Psilocybín (N-N-dimetyl-4-fosforyloxy-tryptamín) je alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viac ako 200 druhoch húb. Najpotentnejšie druhy pochádzajú z rodu holohlavec (lat. Psilocybe) napríklad Psilocybe cubensis, Psilocybe semilanceata alebo Psilocybe cyanescens, avšak psilocybín bol izolovaný aj z iných rodov húb, napr. zvoncovec (lat. Panaeolus), vláknica (lat. Inocybe) a iné.[1]

Psilocybín je prekurzorom psilocínu, ktorý vzniká v tele defosforyláciou psilocybínu.[2] Psilocín sa viaže na serotonínové receptory a účinkuje ako psychoaktívna, halucinogénna droga. Jej účinky sú podobné psychoaktívnym látkam ako je LSD, meskalín a dimetyltryptamín. Medzi účinky týchto látok patrí eufória, zmeny vnímania a myslenia, transcendentálne zážitky, ale môžu zahŕňať aj nežiadúce účinky ako podráždenosť, úzkosť a nauzea. V tele sa degraduje prostredníctvom enzýmu monoamínoxidázy (MAO). Inhibítory tohto enzýmu (mnohé lieky) umocňujú psychoaktívne účinky psilocybínu (psilocínu) až dvojnásobne.Toxicita psilocybínu je nízka.[3]

Po prvýkrát (1958) ju izoloval chemik Albert Hofmann, potom čo mu boli poslané vzorky týchto húb.[4] Huby boli indiánmi po stáročia používané v rámci šamanských ceremónií a dostali názov „teonanacatl“ (mäso bohov), ktorý odkazuje na ich divinačné účinky.[5]

Účinky[upraviť | upraviť kód]

Účinky psilocybínu sú pomerne nepredvídateľné a variabilné a ako pri ostatných halucinogénoch, veľmi závisia od dávky, druhu huby, od momentálneho psychického stavu a individuálnej fyziológie užívateľa, od tzv. settingu. Holohlavec sa konzumuje buď sušený alebo surový, zo sušených húb sa pripravujú rôzne odvary. Nástup účinku po perorálnom užití halucinogénnych húb je zhruba po 30 – 60 minútach, typická intoxikácia trvá približne 4 – 6 hodín.[6]

Telesné účinky[upraviť | upraviť kód]

Medzi telesné účinky patria:[7]

Psychické účinky[upraviť | upraviť kód]

Hlavným prejavom intoxikáciou psilocybínom je tzv. zmenený stav vedomia (z angl. altered state of consciousness). Tento stav sa dá charakterizovať ako hlboká alterácia vnímania (tak ako percepcia vonkajších podnetov, tak aj vnímanie vlastného ja), myslenia a emotivity (intenzívnejšie emočné prežívanie).[8]

Medzi zmeny a poruchy psychických funkcií patria:[7]

Zriedkavejšie sa môžu dostaviť aj veľmi nepríjemné až desivé zážitky slangovo označované ako „zlý trip“ (z angl. bad trip). Medzi negatívne psychické účinky patrí nervozita, depresia, úzkosť, niekedy až panické ataky, vzácne paranoja.

Mechanizmus účinku[upraviť | upraviť kód]

Za halucinogénny účinok psilocybínu je zodpovedný najmä 5-HT2A receptor a predpokladá sa, že tento mechanizmus účinku je spoločný všetkým klasickým (tryptamínovým) halucinogénom.

Medzi hlavné mechanizmy účinku patria:

  1. Inhibícia dorzálneho rapheálneho jadra väzbou na presynaptické 5-HT1A receptory a nepriamo stimuláciou 5-HT2A receptorov. Oba tieto mechanizmy vedú k zníženiu sérotonínergného tonu, čo umožňuje väčšie obsadenie kortikálnych 5-HT2A receptorov halucinogénmi.[9]
  2. Aktivácia 5-HT2A receptorov na GABAergných interneurónoch retikulárneho jadra talamu inhibuje ostatné jadra talamu. Keďže talamus funguje ako filter pre vstupné informácie, jeho znížená funkcia vedie k informačnému zahlteniu mozgovej kôry.[9]
  3. Glutamátergné pyramídové bunky V. vrstvy majú na svojom povrchu 5-HT2A receptory a ich aktivácia je kľúčová pre halucinogénny efekt.[10] Tieto neuróny sú za normálnych okolností aktivované z mediodorzálneho jadra talamu v reakcii na príchodzí podnet. Ich excitabilita je účinkom halucinogénov zvýšená vďaka inhibícii talamického filtru a neurotransmiterovým zmenám.[11]

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Rekreačné[upraviť | upraviť kód]

Psilocybín sa užíva aj rekreačne s cieľom dosiahnuť príjemné účinky, sebapoznanie, osobnostný rast a väčšiu kreativitu.

Duchovné a rituálne[upraviť | upraviť kód]

Psilocybín môže katalyzovať duchovné zážitky a preto sa považuje za enteogén. Rituálne užívanie halucinogénnych húb je dodnes bežnou praxou domorodých kultúr Latinskej Ameriky. Hlavným cieľom užívania húb je poznanie (duchovný rozvoj) a liečba chorôb. Pri liečebných rituáloch nie sú posvätné huby užívané priamo ako terapeutický agens, ale slúžia ako prostriedky pre vyvolanie vízií a stavov tranzu, ktoré vedú k transformácii myslenia a nájdenia nového náhľadu na problematiku choroby.[8]

Terapeutické[upraviť | upraviť kód]

Stále viac štúdií naznačuje, že psilocybín so psychologickou podporou môže byť využitý pri terapii viacerých psychických porúch, napr. úzkosť a depresia na konci života,[12] závislosť od tabaku a alkoholu,[13][14] obsedantno-kompulzívna porucha[15] farmakorezistentná depresia.[16] V roku 2020 bola uverejnená randomizovaná klinická štúdia, v ktorej sa skúmal účinok psilocybín-asistovanej terapie u pacientov s depresívnou poruchou. V tejto štúdii sa popísal rapídny antidepresívny efekt psilocybínu trvajúci dlhšie ako štyri týždne.[17]

Farmakologické vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Farmakodynamika[upraviť | upraviť kód]

Psilocybín je v tele rapídne defosforylovaný na psilocín, ktorý je aktívny metabolit psilocybínu, je to agonista viacerých sérotonínových receptorov, ktoré sú známe aj ako 5-hydroxytryptamínové (5-HT) receptory. Psilocín sa viaže s veľkou afinitou na 5-HT2A receptory, prepokladá sa, že tie sú najviac zodpovedné za halucinogénny účinok. S nízkou afinitou sa viaže na 5-HT1 receptory, vrátane 5-HT1A a 5-HT1D; účinky sú sprostredkované aj cez 5-HT2C receptory. Výsledný účinok je psychotomimetický (psychózu napodobujúci). Psilocybín a jeho aktívny metabolit psilocín, na rozdiel od LSD, nemajú afinitu k dopamínovým D2 receptorom.[3] Stimulácia sérotonínových receptorov 5-HT2A a 5-HT1A pôsobí modulačne na uvoľňovanie dopamínu a vedie k zvýšeniu jeho uvoľňovania v nc. caudatus a v putamen a k zvýšeniu vo ventrálnom striáte - k podobným zmenám, aké sa zisťujú pri schizofrénii.[18]Aj preto poznanie mechanizmu účinku psilocínu a psilocybínu prispieva k lepšiemu pochopeniu etiopatogenézy psychózy.

Farmakokinetika[upraviť | upraviť kód]

Približne 50% sa absorbuje po perorálnom užití. Psilocybín sa metabolizuje hlavne v pečeni, kde konvertuje na psilocín, ktorý je ďalej metabolizovaný enzýmom monoamínoxidáza, následne vznikajú metabolity, ktoré môžu cirkulovať v plazme. Aktívny metabolit psilocybín - psilocín sa vylučuje močom v konjugovanej forme a jeho koncentrácia v moči po užití bežnej dávky psilocybínu je nízka.[3][7]

História[upraviť | upraviť kód]

Kamenné sošky s klobúkom v tvare huby (1000 pred Kr.)

Ľudia užívajú psychedeliká už niekoľko tisíc rokov. Najstarší dôkaz rituálneho používania posvätných húb je objav jaskynnej maľby v saharskej púšti z obdobia neolitu (9000-7000 pred Kr.). Znázorňuje antropomorfnú postavu s telom pokrytým hubami a so včelou hlavou, špekuluje sa, že odkazuje na uchovávanie húb v mede. Rozsiahlejšie dochované nálezy, takzvané hubové kamene pochádzajú od domorodých kmeňov Strednej Ameriky z obdobia okolo 1000 pred Kr. Písomné dôkazy o požívaní posvätných húb - lokálne nazývaných „teonanacatl“ (mäso bohov) pochádzajú z mexických rukopisov španielskych mníchov (napr. františkánom Bernardinom de Sahagún).[8]

O „znovuobjavenie“ psychedelík sa v 50. rokoch zaslúžila mazatécka šamanka María Sabina, ktorá ich podala bankárovi a vášnivému etnomykológovi R.G. Wassonovi. Netrvalo dlho a ich účinky zakúsil aj kontroverzný harvardský profesor psychológie Timothy Leary, ktorý sa neskôr stal významnou postavou kontrakultúrneho hippies hnutia.[19]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Nahuby.sk - Články o hubách - Drogový breviár - Holohlavce [online]. www.nahuby.sk, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.
  2. NICHOLS, David E.. Psychedelics. Pharmacological Reviews, 2016-04, roč. 68, čís. 2, s. 264–355. PMID: 26841800 PMCID: PMC4813425. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1521-0081. DOI10.1124/pr.115.011478.
  3. a b c PASSIE, Torsten; SEIFERT, Juergen; SCHNEIDER, Udo. The pharmacology of psilocybin. Addiction Biology, 2002-10, roč. 7, čís. 4, s. 357–364. PMID: 14578010. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1355-6215. DOI10.1080/1355621021000005937.
  4. HOFMANN, A.; FREY, A.; OTT, H.. [Elucidation of the structure and the synthesis of psilocybin]. Experientia, 1958-11-15, roč. 14, čís. 11, s. 397–399. PMID: 13609599. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 0014-4754. DOI10.1007/BF02160424.
  5. NICHOLS, David E.. Psilocybin: from ancient magic to modern medicine. The Journal of Antibiotics, 2020-10, roč. 73, čís. 10, s. 679–686. PMID: 32398764. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1881-1469. DOI10.1038/s41429-020-0311-8.
  6. Psilocybin and magic mushrooms: Effects and risks [online]. www.medicalnewstoday.com, 2019-01-17, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b c KOLIBÁŠ, Eduard. Alkohol, drogy, závislosti. Bratislava : Univerzita Komenského Bratislava, 2007. ISBN 978-80-223-2315-4.
  8. a b c NEUROBIOLOGIE PSILOCYBINU VE VZTAHU - PDF Stažení zdarma [online]. docplayer.cz, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.
  9. a b NICHOLS, David E.. Hallucinogens. Pharmacology & Therapeutics, 2004-02, roč. 101, čís. 2, s. 131–181. PMID: 14761703. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 0163-7258. DOI10.1016/j.pharmthera.2003.11.002.
  10. ARTALOYTIA, Juan Francisco; ARANGO, Celso; LAHTI, Adrienne. Negative signs and symptoms secondary to antipsychotics: a double-blind, randomized trial of a single dose of placebo, haloperidol, and risperidone in healthy volunteers. The American Journal of Psychiatry, 2006-03, roč. 163, čís. 3, s. 488–493. PMID: 16513871. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 0002-953X. DOI10.1176/appi.ajp.163.3.488.
  11. KING, Chris. Entheogens, the Conscious Brain and Existential Reality: Part 1. Journal of Consciousness Exploration & Research, 2012-07-25, roč. 3, čís. 6. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 2153-8212. (po anglicky)
  12. GROB, Charles S.; DANFORTH, Alicia L.; CHOPRA, Gurpreet S.. Pilot study of psilocybin treatment for anxiety in patients with advanced-stage cancer. Archives of General Psychiatry, 2011-01, roč. 68, čís. 1, s. 71–78. PMID: 20819978. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1538-3636. DOI10.1001/archgenpsychiatry.2010.116.
  13. BOGENSCHUTZ, Michael P.; FORCEHIMES, Alyssa A.; POMMY, Jessica A.. Psilocybin-assisted treatment for alcohol dependence: a proof-of-concept study. Journal of Psychopharmacology (Oxford, England), 2015-03, roč. 29, čís. 3, s. 289–299. PMID: 25586396. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1461-7285. DOI10.1177/0269881114565144.
  14. JOHNSON, Matthew W.; GARCIA-ROMEU, Albert; COSIMANO, Mary P.. Pilot study of the 5-HT2AR agonist psilocybin in the treatment of tobacco addiction. Journal of Psychopharmacology (Oxford, England), 2014-11, roč. 28, čís. 11, s. 983–992. PMID: 25213996 PMCID: PMC4286320. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1461-7285. DOI10.1177/0269881114548296.
  15. MORENO, Francisco A.; WIEGAND, Christopher B.; TAITANO, E. Keolani. Safety, tolerability, and efficacy of psilocybin in 9 patients with obsessive-compulsive disorder. The Journal of Clinical Psychiatry, 2006-11, roč. 67, čís. 11, s. 1735–1740. PMID: 17196053. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 1555-2101. DOI10.4088/jcp.v67n1110.
  16. CARHART-HARRIS, Robin L.; BOLSTRIDGE, Mark; RUCKER, James. Psilocybin with psychological support for treatment-resistant depression: an open-label feasibility study. The Lancet. Psychiatry, 2016-07, roč. 3, čís. 7, s. 619–627. PMID: 27210031. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. ISSN 2215-0374. DOI10.1016/S2215-0366(16)30065-7.
  17. DAVIS, Alan K.; BARRETT, Frederick S.; MAY, Darrick G.. Effects of Psilocybin-Assisted Therapy on Major Depressive Disorder: A Randomized Clinical Trial. JAMA Psychiatry, 2020-11-04. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 2168-622X. DOI10.1001/jamapsychiatry.2020.3285. (po anglicky)
  18. VOLLENWEIDER, F. X.; VONTOBEL, P.; HELL, D.. 5-HT modulation of dopamine release in basal ganglia in psilocybin-induced psychosis in man--a PET study with [11C]raclopride. Neuropsychopharmacology: Official Publication of the American College of Neuropsychopharmacology, 1999-05, roč. 20, čís. 5, s. 424–433. PMID: 10192823. Dostupné online [cit. 2020-11-23]. ISSN 0893-133X. DOI10.1016/S0893-133X(98)00108-0.
  19. SAPAS [online]. 2017-05-02, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Psilocybin na českej Wikipédii.